17.11.2014, 10:00

Bol som sklamaný z pádu komunizmu, tvrdí bývalý komunista Peter Colotka

Pri príležitosti 25. výročia Nežnej revolúcie ponúkame 25 príbehov ľudí, ktorým zmenila život. Dnes bývalý komunista Peter Colotka.

Bol som sklamaný z pádu komunizmu, tvrdí bývalý komunista Peter Colotka



Trvalo takmer dva týždne, kým sme sa stretli. Po niekoľkých odmietnutiach najmä pre zlý zdravotný stav ho presvedčila esemeska, že v ročenke budú významné osobnosti slovenských dejín. Aj keď za posledné roky s novinármi takmer nekomunikoval, stretli sme sa počas slnečnej dušičkovej nedele u neho doma. Vo dverách nás privítal vo vyleštených topánkach, plne pripravený na zodpovedanie všetkých otázok. Na stole nás čakala káva, ktorou sme neskôr obliali jeho poznámky. Peter Colotka nám vyrozprával svoj názor na novembrové udalosti.

Patril k relatívne umierneným politikom a na stoličke premiéra vydržal necelých 20 rokov, čo je v histórii najdlhšie obdobie úradujúceho premiéra. Tesne pred revolúciou sa jeho „premiérovanie“ skončilo a v rokoch 1989 až 1990 bol veľvyslancom Československej socialistickej republiky vo Francúzsku. Bývalý predseda vlády Slovenskej socialistickej republiky Peter Colotka, ktorý v januári oslávi 90 rokov, tak prežíval nežnú revolúciu ďaleko od domova. „Dramatický 17. november som prežíval v Paríži ako tamojší československý veľvyslanec,“ hovorí bývalý komunistický pohlavár. Nič konkrétne však o blížiacich sa zmenách nevedel. „Z informácií o politickom vývoji v Poľsku, Maďarsku i Nemeckej demokratickej republike som však tušil, že k rozuzleniu zložitých pomerov skôr či neskôr dôjde aj u nás, v Československu.“

Sklamanie i obavy netajil

Podľa jeho slov ho v tom utvrdzovali i rozhovory s niektorými návštevníkmi ambasády vo Francúzsku. Aj napriek tomu ho však nasledujúci deň prekvapilo, keď sa z tamojšej tlače aj diplomatických kruhov dozvedel o tvrdom zákroku československej moci proti študentom, oslavujúcim Medzinárodný deň študentstva, pri ktorom mal byť jeden študent zabitý a mnohí zranení. Demonštrácie sa konali od 16. novembra v Bratislava a od 17. novembra v Prahe, a hoci sa tieto demonštrácie uskutočnili pri príležitosti Medzinárodného dňa študentov, čiže 50. výročia nacistických razií na pražských vysokoškolských internátoch, účastníci demonštrovali aj proti komunizmu. „Keď sa v nasledujúcich dňoch k nám dostávali nové a nové informácie, pochopil som, že veci sa neskončili len študentskou rebéliou, ale že vývoj smeruje k zmene politického režimu,“ spomína Colotka. Netají, že koniec jeho diplomatickej kariéry v Paríži triezvo predpokladal. A tak sa aj stalo – v januári 1990 ho z funkcie odvolali.


Peter Colotka (vpravo) sa zúčastnil rôznych udalostí.
 

Colotka svoje sklamanie z pádu komunizmu v našej krajine však netají. „Iste som nebol rád, že k takémuto koncu dospeli ideály, ktoré som od študentských povojnových čias vyznával,“ tvrdí bývalý slovenský premiér. Jeho politická kariéra sa začala už v roku 1947, keď vstúpil do Komunistickej strany Slovenska a zotrval v nej až do roku 1990. V období 1969 až 1988 bol dokonca členom predsedníctva KSS. „Zmieril som sa s tým, že napokon v 65. roku svojho života môžem už vypriahnuť z môjho dlhoročného, 26-ročného politického pôsobenia v náročných vládnych funkciách.“ A hoci sa jeho politická etapa života skončila, dnes netají, čo ho v čase pádu komunizmu trápilo najviac. „Doma som, pochopiteľne, sledoval zmeny, ku ktorým postupne v krajine dochádzalo,“ rozpráva nám. „Niektoré, ako napríklad slobodné voľby, otvorenie hraníc pre cesty do zahraničia, náboženská sloboda, sloboda prejavu i umožnenie súkromných aktivít v hospodárstve som oceňoval, no obával som sa rôznych krajností, aby vo svojich dôsledkoch nevyústili do rozvratu života v našej domovine. Som, pochopiteľne, rád, že k tomu nedošlo, i keď problémov, ktoré treba riešiť chladnou hlavou, bolo, je i bude viac ako dosť,“ dodáva.

Vstup do Európskej únie? Nevyhnutnosť

Ako bývalý predseda slovenskej vlády sa však obával, aby vo vtedajšom živelnom vývoji nedošlo k neuváženému zablokovaniu výstavby takých diel, ako napríklad v ekonomickej oblasti bola výstavba Vodného diela Gabčíkovo – Nagymaros, výstavba diaľnic či v nadstavbovej oblasti výstavba divadiel v Nitre, Prešove, Bratislave, rekonštrukcia v Košiciach alebo výstavba početných nemocníc, najmä dodnes problematická výstavba Fakultnej nemocnice v Bratislave. „Som však rád, že tieto i celý rad ďalších investícií, ktoré začala moja vláda, boli zachránené, a aj keď s určitým odstupom predsa len dokončené a slúžia svojmu účelu,“ konštatuje Colotka.

„A ako by ste zhodnotili dnešnú situáciu?“ pýtame sa. „Úprimne, hodnotím s obdivom najmä rozsah i úroveň výroby automobilov v nami rozostavaných Bratislavských automobilových závodoch (skrátene BAZ, bývalá automobilka v Bratislave v časti Devínska Nová Ves, pozn. redakcie), ktoré dnes na báze nemeckej Volkswagenky prekračujú nami vysnívané zámery a sú jednou z rozhodujúcich fabrík pri tvorbe dane z pridanej hodnoty aj zamestnanosti,“ vysvetľuje Colotka, pričom naráža na fakt, že práve tu je zamestnaných približne 10-tisíc pracovníkov. „Podobne žičím aj automobilkám Peugeot v Trnave a Kia v Žiline, ktoré tomuto trendu tiež úspešne sekundujú,“ dodáva. Na otázku, či ešte sleduje politiku, odpovedá kladne. „V priebehu svetovej krízy som chápal ťažkosti slovenskej vlády pri zdolávaní jej dôsledkov na našu krajinu a držím jej palce v úsilí o zníženie stále vysokej nezamestnanosti, najmä v okrajových regiónoch,“ hovorí s neskrývaným pocitom obáv. „Tak ako každý mysliaci človek, aj ja hodnotím život nie podľa slov, ale podľa skutkov, a som rád za tie, ktorými sme aj v zložitých podmienkach našu krajinu predsa len posunuli vpred. Fandím tým, ktorí v tomto smere majú ešte vyššie ambície,“ uzatvára. Na druhej strane vstup Slovenska do Európskej únie považuje za nevyhnutnosť, no myslí si, že keby sme boli s Českou republikou „spojenci“, problémy by sme zvládali lepšie.


V 80. rokoch si nenechal ujsť napríklad oslavy MDŽ. Snímky: archív TASR
 

Napriek svojmu veku sa chystá v termíne svojich blížiacich sa narodenín vydať knihu. „Mala by sa volať Vo víre času,“ prezrádza, no o názve ešte nie je rozhodnutý. Kniha by mala byť o jeho živote, o vzostupoch a pádoch, no najmä o politike. „Sem-tam aj zaglosujem,“ smeje sa.


Kto je Peter Colotka
Svoju kariéru odštartoval najprv ako asistent, neskôr ako vedecký ašpirant na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. Od roku 1956 pôsobil ako docent a o takmer deväť rokov ako profesor občianskeho a rodinného práva. Za člena Medzinárodného súdneho dvora v Haagu bol vymenovaný v roku 1962. Po roku 1989 boli snahy odsúdiť bývalého komunistického premiéra za zneužívanie právomocí verejného činiteľa, spreneveru a krádež, Colotka však súd vyhral a bol zbavený obžaloby.

Prečítajte si aj príbeh Antona Hykischa, či rozhovor s bývalým spolupracovníkom i príslušníkom ŠtB Alojzom Lorencom.

Súvisiace články