08.08.2014, 00:00

Martýr aj zločinec. Kontroverzný Maďar, ktorý hýbal dejinami na juhu Slovenska

Muž, ktorý vraj pomáhal rozbíjať Československo, no zachraňoval Židov.

Martýr aj zločinec. Kontroverzný Maďar, ktorý hýbal dejinami na juhu Slovenska

Jej otec bol jednou z najkontroverznejších postáv esterházyovskej rodiny 20. storočia. Napriek tomu ho Alice Esterházy-Malfatti odhodlane bráni. „Chcel byť príkladom Maďarom, ktorí žili na Slovensku,“ vyhlásila vlani v rozhovore pre maďarský portál delmagyar.hu. O kom je reč? János Esterázy bol česko-slovenský politik, ktorého jedni zatracujú a druhí velebia. Po 2. svetovej vojne ho za kolaboráciu odsúdili na trest smrti (ktorému unikol), na druhej strane pomáhal počas slovenského štátu Židom. Rodák z Veľkého Zálužia bol potomkom galantskej vetvy rodu a po štúdiu v Budapešti sa najprv venoval rodinnému veľkostatku. Oveľa viac však vynikol v politike. V polovici 20. rokov vstúpil do Krajinskej kresťansko-socialistickej strany a v roku 1932 sa stal jej predsedom. Patril k tým, ktorí sa snažili o revíziu Trianonskej zmluvy, a teda o obnovenie Uhorska. Nikdy sa netajil tým, že usporiadanie hraníc stredoeurópskych štátov po 1. svetovej vojne sa mu nepáči. Jeho manželka Lívia udržiavala úzke kontakty s rodinou maďarského politika Miklósa Horthyho, ktorý sympatizoval s Adolfom Hitlerom. Po Mníchovskej dohode a Viedenskej arbitráži, ktoré oklieštili vtedajšie Československo, podporoval vytvorenie autonomistického slovenského štátu. O to, či to bolo z čírej lásky k Slovákom, alebo na pokyn maďarskej vlády, sa dodnes odborníci sporia. Na Slovensku podľa jeho dcéry zostal preto, aby ochránil tunajších Maďarov. 

„Moje najhoršie spomienky sú práve na obdobie Tisovho Slovenska,“ hovorí Alice Esterházy-Malfatti. „Báli sme sa o život, lebo otec u nás doma skrýval rodinnú známu Veroniku Dobnickú Schlesinger, ktorá bola Židovka.“ Podľa dcéry vraj vyzýval aj ďalších Maďarov, aby nezneužívali to, že Židia sú prenasledovaní. O pomoci aj ďalším Židom vedú historici takisto dlhé roky spory. Isté však je, že ako jediný poslanec nehlasoval za zákon, ktorý zlegalizoval deportáciu Židov v roku 1942. Okrem Židov pomáhal aj poľským utečencom (za ich záchranu a prevedenie generála Sosnowského cez územie Maďarska dostal v roku 2009 in memoriam vysoké poľské vyznamenanie Rad Polonia Restitute). 
Napriek tomu ho po vojne zavliekli do Sovietskeho zväzu a po návrate z väzenia ho v roku 1947 za kolaboráciu a údajné sympatizovanie s fašizmom odsúdili na smrť. Trest mu neskôr zmiernili na doživotie, posledné roky strávil vo väznici v Mírově pri Olomouci, kde 8. marca 1957 zomrel. Dcéra Alice sa odvtedy márne snaží o jeho rehabilitáciu. „Neutiekol, ani keď mu to mnohí známi radili. Veril, že dokáže svoju nevinu.“

Esterházyovci
Jeden z najvýznamnejších uhorských šľachtických rodov patril tiež k najväčším vlastníkom pôdy v Uhorsku. Ako podporovatelia vládnucich Habsburgovcov zastávali v priebehu storočí všetky významné funkcie v monarchii, či už to bol palatín (druhý muž po kráľovi), kráľovský radca, chorvátsky bán alebo rôzne cirkevné úrady. Za predka sa pokladá Salamon spomínaný v prameňoch už začiatkom 12. storočia, spoľahlivo sa však rodokmeň začína rokom 1239. Pôvod mena je odvodený od niekdajšej osady Esterháza (dnes časť obce Nový Život), no známi sa stali najmä ako Esteras de Galantha (od roku 1549), čo jasne napovedá, v ktorom meste treba hľadať ich slovenské sídla. Koncom 16. storočia sa rod rozdelil na tri línie. Ich vplyv a moc silneli najmä od 17. storočia a ich majetky, zámky či kaštiele na území dnešného Slovenska, Maďarska, Rakúska a Nemecka sa rátajú na desiatky. Za všetkých významných predstaviteľov spomeňme aspoň ostrihomského arcibiskupa Imricha Esterházyho, ktorý vybudoval len na území svojej arcidiecézy 70 kostolov. Okrem financovania Kostola a kláštora svätej Alžbety v Bratislave pozval v roku 1729 do hlavného mesta známeho rakúskeho sochára Georga Rafaela Donnera, ktorý tu vytvoril svoje vrcholné dielo v podobe hlavného oltára a výzdoby Dómu svätého Martina.

 

Kam za Esterházyovcami
 

Kaštieľ v Galante


Nádherný neogotický kaštieľ bol dlho rodinným sídlom Esterházyovcov (v Galante im patrili ešte dva kaštiele, jeden z nich stojí dodnes). Budova dlhé roky chátrala, v poslednom období sa však občianskemu združeniu podarilo zrekonštruovať niektoré menšie časti (tento rok to bola napríklad vstupná brána). Aj keď dovnútra sa nedostanete, oplatí sa ním pokochať aspoň zvonku. V jeho severnom krídle nájdete tiež vínotéku.

Esterházyovci v Bratislave


Keď sa povie Esterházyho palác, v hlavnom meste by ste narazili na rôzne adresy. Ten najznámejší však väčšina ľudí pozná pod iným názvom. Sídli v ňom totiž Slovenská národná galéria. Z jej aktuálnej ponuky odporúčame výstavu Dve krajiny Obraz Slovenska: 19. storočie – súčasnosť, ktorá zobrazuje vybrané miesta zaujímavým spôsobom. Jednou časťou sú maľby umelcov z 19. storočia, druhou je stvárnenie rovnakých miest netradičným spôsobom v réžii súčasných umelcov, dizajnérov či počítačových odborníkov.