„Volal mi raz jeden belgický novinár, či by sa mohol prísť do Žiliny pozrieť na miesta, kde sa Peter Sagan bicykloval, bol asi utorok. Povedal som mu, že samozrejme, nech príde. Hneď na druhý deň ráno mi pípla esemeska, že je už na Mariánskom námestí a čaká ma,“ začína svoje rozprávanie prvý tréner dnes už štvornásobného držiteľa zeleného dresu na slávnych pretekoch Tour de France Peter Zánický, ktorý dnes na jeho počesť organizuje kempy i Detskú tour Petra Sagana. To len dokazuje, aká známa osobnosť sa z nášho najlepšieho cyklistu stala za posledné roky.
Po miestach, kde sa narodil, kde chodil do školy a kde trénoval, sme sa vybrali aj my. A sprievodcu nám robil ten najpovolanejší – Peter Zánický. „Začal som s ním, keď mal deväť rokov. Prvý začal bicyklovať starší Juraj, ale po pár mesiacoch sa pridal aj Peťo. Vtedy ešte hrával futbal v Bánovej, ale prišiel sa pozrieť na prvé preteky a z futbalu skoro presedlal na cyklistiku. Odvtedy trénoval v našom cyklistickom spolku, okrem mňa ešte s Milanom Novosadom, až do momentu, kým neprešiel do profesionálnej cyklistiky,“ vysvetľuje Zánický, ktorého Sagan dnes, aj keď si už tykajú, stále oslovuje Tréner.
Zastávka č. 1 – školy Petra Sagana
Základná škola na Jarnej ulici (už neexistuje)
Spojená škola – Športové gymnázium a SOŠ drevárska (bývalé SOU stavebné), Rosinská ulica
Je streda poobede, slnečné počasie a v Žiline netradične rušno. Prichádzame na Jarnú ulicu k budove, kde Peter Sagan chodil na základnú školu. Tá dnes už však neexistuje, na jej mieste je súkromná obchodná akadémia. „Ako chlapec bol Peter vždy veľmi čiperný a aktívny. Keďže cyklistiku bral vážne, škola pre neho nebola až takou veľkou prioritou. Nebol ten typ žiaka, ktorý si urobil úlohy a až potom išiel na tréning alebo vôbec neprišiel, lebo má veľkú písomku. Nepatril medzi bifľošov, ale problémy v škole kvôli bicyklovaniu zase nemal.“ Podľa jeho slov sa však nemal príliš v láske so slovenčinou, a tak po ňom veľmi často opravoval „tvrdky“. Na konci základnej školy a hlavne na strednej už chodil na významné preteky, a tak sa mu snažili vychádzať v ústrety. Bolo však jedno miesto, kde mu absencie neakceptovali – kostol. „Robil si prvé sväté prijímanie, takže musel povinne chodiť na prípravu, čo sa nie vždy dalo a nechceli ho ospravedlniť. Skoro ho k prijímaniu nepripustili,“ so smiechom dodáva Zánický.
Prečítajte si aj:
Sagan si v Bratislave zmeral sily s fanúšikmi. Porazili ho
7 vtipných momentov, ktoré Sagan priniesol fanúšikom do Bratislavy
Sagan bol na návšteve u Kisku: Myslel som, že vkročí kráľ
Na prelome škôl však prekvapujúco Peter Sagan s cyklistikou prestal. „Bolo podľa mňa šťastné, že sme na neho netlačili, lebo to niekedy môže mať práve opačný efekt. Nechali sme ho tak, aj keď uvažoval nad zjazdovou cyklistikou, čo, samozrejme, nebol dobrý nápad. O pár mesiacov však bolo všetko v poriadku. Pokračoval na klasickom gymnáziu v Trenčíne, ale myslím, že neskončil ani prvý rok a vrátil sa do Žiliny, nestíhal. Tu bol na stavebnom učilišti pri športovom gymnáziu, ale nie v športovej triede. „Tlačil som ho, keď mal možnosť, aby si ešte dorobil nadstavbu a mal maturitu. Chýbalo mu málo, ale keďže chodil už po medzinárodných pretekoch, toto si nedorobil. Trocha to odflákol, možno však už vedel, že sa bude živiť cyklistikou,“ kriticky dodal Zánický, o ktorom aj Peter vie, že od neho bude vždy počuť viac kritiku ako len pochvalné reči.
Zaujímavosťou aj podľa Zánického je, že keď už bol Peter známy, ozývalo sa mu veľa škôl, ktoré si ho chceli „privlastniť“. „Keďže v Žiline je meno Sagan rozšírené, volávalo mi veľa učiteliek a riaditeľov, lebo všetci mali nejako matne pocit, že chodil do školy práve k nim. Časom mi to nešlo do hlavy, že do toľkých škôl chodil,“ dodáva so smiechom.
Zastávka č. 2 – Park Ľudovíta Štúra
Smerom od školy sa presúvame na Bôrik, ale cestou míňame ešte Park Ľudovíta Štúra, v Žiline známy aj ako Park Kamelia. Tam Peter chodieval behávať a často aj bežkovať. „V prvých rokoch, keď začal bicyklovať, som často trénoval aj so staršími chalanmi, ostávali sme traja-štyria a vždy bol medzi nami aj maličký Peter. Strašne dychčal a my sme si mysleli, že sa to už možno nedá vydržať, ale on tam vždy bol. Bol naozaj výnimočný, veď urobili sme napríklad zimný triatlon a on šiel a vyhral.“ Paradoxne ako sa lepšil v cyklistike, behanie už mu tak nešlo a ani to nemal tak rád ako v začiatkoch. To isté bolo aj s futbalom. Bol proste pripravený pre bicykel a cyklistiku ako individuálny šport.
Zastávka č. 3 – štvrť Bôrik
Dorazili sme do žilinskej štvrti Bôrik. Veľa fanúšikov vie, že tu sa Peter Sagan narodil a vyrastal, ale s týmto miestom je spojených oveľa viac vecí v jeho živote. Odmalička vyrastal s rodičmi, dvomi bratmi a sestrou v rodinnom dome. „Bicyklovali všetci, aj najstarší Milan, ale asi len dva týždne. Veľkým ťahákom pre Petra bol brat Juro. Bol starší a cieľavedomejší, Peter si napríklad nerobil denníky, nesledoval všetky štatistiky, trate, preteky, v testoch o histórii cyklistiky býval jeden z najslabších, ani dnes si presne neštuduje itineráre etáp a podobne. Pre neho je cyklistika sloboda, pohyb a víťazstvo.“ Medzi bratmi nikdy neboli hádky či rivalita. Vždy bývali spolu a dnes v Strážach stavajú pri sebe aj domy. Pohodu vytváral v rodine aj otec Ľubomír Sagan. Podľa Zánického nebol typický ambiciózny rodič, ktorý by ho do niečoho tlačil. „Peťo po ňom zdedil nadhľad.“
V štvrti Bôrik je aj obchod, ktorý spravovala jeho mama. Dnes už to tak nie je. Kúsok od neho je pizzeria, ktorú viedol práve otec, ale po ťažkom úraze pred rokmi to nechal, a tak sa dnes stará, a rád, už len o svojich synov a pomáha im, ako vie. S ich aktivitami na Slovensku, keď sú preč. Chodí často na preteky, a keď môže, určite nevynechá žiaden galavečer, kde ako hrdý otec môže prebrať za svojho syna nejakú cenu.
„Peter hovoril, že keby nebol cyklistom, že by otcovi alebo bratovi roznášal pizzu na motorke. Pizzu osobitne má veľmi rád, keď som s ním bol v Taliansku a išli sme sa najesť, vždy si dal pizzu. Miluje aj nutellu. Keď bol však malý, stravovanie príliš neriešil, ale nepatril ani k tým, čo ohundrú jedlo, zjedol skoro všetko. Na sústredeniach som im často ako malým na raňajky len natrel rožky a na obed uvaril cestovinu, či prihoreli, alebo boli nedovarené, bolo to treba zjesť, lebo o dve hodiny museli trénovať. Neboli také podmienky, ako majú dnešné deti,“ vysvetľuje Zánický, ktorý ho dnes za stravovanie chváli. Aj s bratom sú gurmáni, a ako aj včera Peter Sagan pre HN potvrdil, doma si rád dá perkelt či halušky.
Zastávka č. 4 – garáž na Hálkovej ulici
„Keď som Petra trénoval, od 9 do 15 rokov, bol zraz každý deň o pol štvrtej. Tu,“ hovorí Zánický. Stojíme pri malých garážach medzi bytovkami na Hálkovej ulici. „Chlapci boli z rôznych častí mesta, takže to bol náš styčný bod, odkiaľ sme vyrážali. Ale tu, v jednej z garáží, sme mávali aj mechanický deň, chlapci sa tu učili spravovať si bicykel.“ Nedá nám sa ho spýtať, či sa vôbec niekedy zamyslí nad tým, že je to vlastne vzhľadom na jeho kariéru dnes už pamätné miesto. „To je pravda, no človek vtedy na také veci nemyslel. Pamätám si však, že keď mal 11 rokov, bol som sa s oboma bratmi pozrieť na jedných majstrovstvách sveta. Vtedy som im povedal: ,Chalani, raz tu budete štartovať.‘ Použil som slovo štartovať a pamätám si, ako sa na mňa pozerali, či to myslím vážne. Dnes už riešime to, či bude Peter opäť majster sveta.“
Zastávka č. 5 – lesopark Chrasť
A dostávame sa azda na najdôležitejšie miesto. Čo sa tréningov týka určite. Pri vstupe do žilinského parku vidíme tabuľku s informáciou, aby si psičkári a iní návštevníci dávali pozor, keďže sa tam v danom čase konajú tréningy. A pred rokmi na tých miestach trénoval aj malý Peter Sagan. „Je dobré miesto, s rozmermi asi 6 x 6 kilometrov, ale tých trás je tu veľa. Chodili sme sem naozaj často, boli sme tu, aj keď sa Peter stal majstrom sveta v roku 2008, to bol možno aj jeden z posledných zrazov. Ale mal som tu chalanov pod kontrolou. Je to miesto vhodné na horskú cyklistiku – boli tu rôzne ,padáky‘, jazdili tu aj krátke dvojminútové okruhy, v náročnejších podmienkach,“ rozpráva Zánický a ukazuje nám, cez aké miesta sa Peter púšťal v plnej rýchlosti. Až na nové prekážky je to v lesoparku rovnaké ako vtedy.
Pri pohľade na úzke cestičky a strmé kopce sa až tají dych, ale pre Petra to boli len ďalšie a ďalšie výzvy. „Cibril tu techniku, ktorú dnes využíva pri dojazdoch, a všetci vedia, že lakte, ktoré má, má od horskej cyklistiky. Nebál sa ničoho. Keď sme pri tréningu všetci obchádzali dva stromy, pretože boli príliš blízko pri sebe, Peter jediný to medzi ne strelil – ,Tréner, však je tam ešte pol centra,‘ hovorieval. Keď sa ho niekedy pýtam, prečo šiel pri špurte doprava alebo doľava, povie mi, že nevie. On to má proste vrodené, má v sebe kompas. Nikdy nehľadal najľahšiu cestu, ale tú ťažšiu – pre neho zaujímavejšiu, preto sa cyklistikou stále baví,“ dopĺňa Zánický, ktorý si sám dlhé roky myslel, že jeho budúcnosť bude v horskej cyklistike. Peter sa však rozhodol pre cestnú – pretože podľa neho je veľká cyklistika tá, ktorá sa robí na ceste, s tímami Pro Tour. Ako sa ukazuje, bolo to dobré rozhodnutie.
...fanúšik na prvom mieste
Vyzerá, že Sagan naozaj nemá strach z ničoho, ako aj včera pre HN priznal, bojí sa jedine hadov. A preto aj pre jeho výdrž, to, že často ide za hranicu bolesti, pre jeho nadhľad a povahu je taký obľúbený. Aj medzi deťmi. V aule Mestského úradu v Žiline visí preto niekoľko výkresov, ktoré boli vybraté z asi 2 500 kresieb, ktoré namaľovali malí pretekári pre svoj vzor. „Kedysi som poznal každého, kto v meste bicykloval, dnes je ich neskutočne veľa a 90 percent je kvôli Petrovi. Dnes máme v klube asi 70 detí a počujem len ,chcel by som byť ako Peťo Sagan‘,“ uzatvára Zánický.
Pri prechádzaní cez cestu mu napadne ešte jedna príhoda. „Raz sme šli s Peťom na bicykli a zrazu v strede cesty zastavilo auto. Vystúpil chlap a začal zdraviť Peťa – fanúšik. Vie si takéto veci ceniť, ale nových ľudí si k sebe nepripúšťa. Zachováva si svoju starú partiu, je trocha nedôverčivý, čo ľudia môžu vnímať ako to, že je namyslený. Peter si však svoje úspechy váži. Na moje prekvapenie si odkladá všetky svoje víťazné dresy a trofeje. Raz ich možno vystaví aj pre fanúšikov.“ Aj sám Peter totiž často hovorí, že to robí pre nich.