27.06.2014, 00:00

Zbohom zbraniam. Takto Veľká vojna zmenila svet

Nové štáty v Európe aj volebné právo pre ženy. Sedem zmien, ktoré vojna priniesla svetu aj Slovensku.

Zbohom zbraniam. Takto Veľká vojna zmenila svet

Pred sto rokmi vypukol jeden z najväčších svetových konfliktov. Zámienkov sa stal atentát na následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d´Este s manželkou Žofiou v Sarajeve 28. júna 1914. Štyri roky sa najmä Európa zmietala v zákopovej vojne. Konflikt, ktorý si vyžiadal milióny mŕtvych, zranených a zmrzačených prevrátil naruby celú spoločnosť. Ponúkame sedem oblastí, ktoré 1. svetová vojna zasiahla obzvlášť výrazne.

Takto vojna zmenila svet:

Geopolitická situácia

Veľká vojna, ako ju až do roku 1939 volali, priniesla zmenu na mapu Európy. Na troskách porazených krajín vznikli nové štáty. Rakúsko-uhorská monarchia sa rozpadla na viacero menších štátov vytvorených na viac-menej národnostnom princípe. Objavili sa tu aj úplne nové celky – jedným z nich bolo práve Československo. Ďalší nový útvar vznikol na Balkáne, kde vzniklo Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov ako predobraz neskoršej Juhoslávie. Po vyše stodvadsiatich rokoch sa na mapu vrátilo samostatné Poľsko (rozdelené medzi Rusko, Prusko a Rakúsko). Pobaltské štáty a Fínsko, bývalé provincie Ruska, získali nezávislosť. Na pomedzí Európy a Ázie sa rozpadla Osmanská ríša, ktorú v roku 1923 vystriedala Turecká republika a časť jej územia si podelili okolité štáty.


Karikatúra z obdobia 1. svetovej vojny znázorňuje nemeckého cisára Wilhelma II. ako siaha po celom svete. Nemecká rozpínavosť síce narazila na odpor, no urýchlila pád starých monarchií a vznik nových štátov. Kresba: archív

Prvá svetová vojna znamenala tiež zánik veľkých monarchií (Rakúsko-Uhorsko, Rusko) a mnohé nové štáty prešli na formu republiky. Zvláštnym prípadom bolo Rusko (neskorší Sovietsky zväz), ktoré sa po roku 1917 ako prvý štát na svete priklonilo k teórii socializmu, ktorú postupne pretvorilo na nový špecifický režim.

Prvýkrát v histórii sa tiež do veľkého ozbrojeného konfliktu mimo svojho územia zapojili Spojené štáty. Aj 1. svetová vojna bola jedným zo štartérov ich premeny na celosvetovú veľmoc, a to nielen z hospodárskej, ale aj politickej stránky.

 

Nemci vojnu splatili len pred štyri rokmi

Vojna zhltla dovtedy nevídané prostriedky. Celkovo minuli bojujúce strany na vojnu vyše 186 miliárd dolárov (takmer 137 miliárd eur). Najviac stál konflikt Nemecko (takmer 38 miliárd dolárov) a Veľkú Britániu (35 miliárd), no ani ďalšie zúčastnené štáty neobišli takpovediac naľahko. K tomu sa pridali rozsiahle reparácie určené Versailleským systémom. Pôvodná navrhovaná suma pre Nemecko bola 269 miliárd zlatých mariek, neskôr ju však znížili takmer o polovicu. Pre zaujímavosť, posledné zvyšky týchto reparácií doplatilo až 3. októbra 2010 (samozrejme, ak by nevypukla 2. svetová vojna, bolo by to pravdepodobne o niečo skôr). Vysoké sumy museli platiť aj ďalší porazení, teda Rakúsko, Maďarsko, Bulharsko a Turecko. Tie mali odškodniť víťazné krajiny. A škody boli obrovské. Napríklad neutrálne Belgicko, cez ktoré na začiatku vojny prešli nemecké vojská pri útoku na Francúzsko, bolo zničené, desaťtisíce obyvateľov utiekli do susedného Holandska a v prvých povojnových rokoch sa borilo s veľkým nedostatkom potravín. V krajinách, cez ktoré viedol front (najmä Francúzsko, Taliansko, Rusko, ale aj balkánske štáty), boli celé územia doslova zdevastované a potrebovali obnovu.


Oblasti, ktorými prechádzal front, boli po vojne úplne zničené. Snímka: archív

Okrem týchto škôd sa počas vojny vo viacerých štátoch roztočila inflačná špirála, hodnota národných mien prudko klesla a zdraželi mnohé tovary a služby. Ekonomika väčšiny zasiahnutých štátov sa vrátila do stavu (minimálne) o niekoľko desaťročí naspäť. Prispeli k tomu aj vysoké pôžičky, ktoré zaťažovali rovnako víťazov aj porazených. Najväčším veriteľom sa stali Spojené štáty, ktoré boli jednou z mála krajín, čo z vojny profitovali.

 

Stratená generácia. V depresii

Hoci ozbrojené konflikty sa Európe či svetu nikdy nevyhýbali, 1. svetová vojna svojou masovosťou a širokým záberom zasiahla milióny ľudí naraz. Jej skončením síce ustali boje, no mnohé problémy sa ešte len začínali. Zrodila takzvanú stratenú generáciu. Hoci sa týmto pojmom zvykne označovať najmä skupina umelcov (predovšetkým spisovateľov), ktorí vo svojej tvorbe zachytávali dezilúziu z povojnového sveta, môžeme ho preniesť na celú spoločnosť.

Stratenou generáciou boli hlavne mladí muži, ktorí museli narukovať a prešli frontovým peklom. Aj tí, čo prežili, si odniesli nejaké zranenie, či už telesné (veľa z nich prišlo o ruku či nohu) alebo psychické. Úľavu z konca vojny vystriedala všeobecná skepsa, rozčarovanie nad morálkou, ktorá mohla dovoliť také masové zabíjanie. Okrem morálnych otázok sa do popredia dostávali každodenné dôsledky vojny – celé územia boli zničené, hospodárstvo sa rozbiehalo len pomaly a mnohí z tých, čo sa vrátili z frontu, si nemohli nájsť zamestnanie.


Toto je výnimočná fotografia, pretože vojakom obyčajne v zákopoch do smiechu nebolo. Najmä na konci vojny. Snímka: archív

V porazených štátoch sa k tomuto všetkému pridávalo ešte aj bremeno vojnovej viny. Najmä v Nemecku, ktoré bolo uznané za hlavného vinníka za rozpútanie vojny, vládla všeobecná hlboká depresia. To v kombinácii s vysokými vojnovými reparáciami a so zničenou krajinou bolo ideálnou živnou pôdou pre sociálne nepokoje. Vojna mala aj dramatický vplyv na demografiu, pretože veľká časť mužov v produktívnom veku zahynula alebo utrpela trvalé následky. To znamenalo feminizáciu spoločnosti, no tiež to prudko znížilo sobášnosť a pôrodnosť v prvých povojnových rokoch.

 

Voličky v sukniach

Ak bola časť spoločnosti, ktorej vojna priniesla isté výhody, boli to práve ženy. Keďže veľká časť mužov bojovala, ženy sa stali nielen hlavami rodín, ale tiež sa aktívne zapojili do hospodárstva jednotlivých štátov. Zo žien sa stala veľmi dôležitá pracovná sila, ktorú museli postupne nasadiť vo všetkých odvetviach priemyslu. Napríklad v Nemecku vzrástla zamestnanosť žien na 37 percent, čo bolo v mierových časoch priam neuveriteľné číslo.


Ženy sa stali dôležitou pracovnou silou. Napríklad aj v továrňach na muníciu. Snímka: archív

Tým stúpla aj miera emancipácie a najmä po skončení vojny sa ženy dožadovali svojich práv. To sa týkalo najmä volebného práva. Pred vypuknutím konfliktu mohli ženy voliť len na Novom Zélande (od roku 1893), v Austrálii (1902) a vo Fínsku (1913). Počas vojny ho získali v Dánsku a na Islande (1915) a v Rusku (1917). V tomto ohľade sa Československo zaradilo k pokrokovým krajinám. Takto hájil návrh rozšíriť volebné právo (ešte v rakúsko-uhorskej monarchii) poslanec uhorského snemu Ferdiš Juriga ešte v decembri 1915: „Som presvedčený, že dnes už toto právo nemožno v našej vlasti odopierať... a áno, nielen mužom, ale aj ženám, veď to vždy bolo mojím presvedčením. Doteraz to nebolo možné zdôrazňovať, pretože túto cestu hatili jednostranné a mylné názory na ženy a predsudok, že žena nie je schopná uživiť seba a rodinu, že nemá dostatočnú rozumovú a hospodársku silu. Len sa poobzerajme okolo seba... muži sú, pravda, na fronte... Koho práca sa stane základom na zaplatenie dane...“ Po Nemecku, Poľsku a Veľkej Británii (1918) tak spolu s Holandskom zaviedlo v roku 1919 volebné právo pre ženy aj Československo. Len pre zaujímavosť – napríklad Francúzky si naň museli počkať až do konca 2. svetovej vojny.

 

Takto vojna zmenila Slovensko:

Vysnívaná utópia sa zmenila realitu

Rakúsko-Uhorsko postihol po vojne podobný osud ako ostatné menej súdržné krajiny sveta typu Rusko či Turecká ríša. Rozpadlo sa. A na jeho troskách vznikol historicky prvý štát Čechov a Slovákov. A hoci o tejto možnosti českí a slovenskí národovci dlhé roky intenzívne snívali, do vojny ju vnímali ako nerealizovateľnú utópiu. „Slováci Uhorsko jednoducho považovali za svoju vlasť, hoci mali voči nemu mnohé výhrady. Nič iné si nevedeli ani reálne predstaviť,“ vysvetľuje historik Michal Kšiňan. Ešte v roku 1918 si politik Kornel Stodola zapísal podľa záznamov historika Ľubomíra Liptáka do svojho diára vetu: „Bože, keď píšem o tom československom štáte, tak mi to vždy prichádza ako nejaká halucinácia.“

O tom, či by táto idea zostala bez vojny skutočne len halucináciou, historici nechcú príliš špekulovať. „Možno by Rakúsko-Uhorsko pretrvalo v rámci nejakých autonómnych celkov. Ťažko povedať,“ komentuje Kšiňan.


Oslavy vzniku Československa na Václavskom námestí v Prahe. Snímka: archív

K skutočnosti, že 28. októbra 1918 sa tento vysnívaný štát predsa vyhlásil, výrazne dopomohli českí a slovenskí legionári, ktorí sa počas vojny postavili na stranu Dohody. Z tohto dôvodu boli európske mocnosti o našich požiadavkách vôbec ochotné diskutovať. A naši politici ich zas boli schopní presvedčiť, že tieto zmeny sú potrebné a Česi aj Slováci ich skutočne chcú. O tom, či to naozaj zodpovedalo masovému presvedčeniu, nie sú podľa Kšiňana dostatočné dôkazy. „Predpokladá sa, že slovenskí roľníci, teda väčšinová spoločnosť, k tomu mali skôr neutrálny postoj.“

Isté je, že oba naše národy sa navzájom potrebovali. Česi pre svoju veľkú nemeckú menšinu a celkové obklopenie Nemcami a Slováci kvôli Maďarom. A bola to dobrá voľba. Prvá Československá republika sa už krátko po vojne zaradila k európskej elite.

 

Vojnovým invalidom vďačíme za sociálne istoty

Stagnácia ekonomiky, problémy so zásobovaním, bytová kríza. Hoci povojnová situácia sa na našom území v mnohom ani príliš nelíšila od predchádzajúcich štyroch rokov, časom sa ukázalo, že vojna popri všetkých hrôzach dokázala priniesť aj viaceré pozitíva. Výrazne napríklad pozdvihla sociálnu politiku na našom území. „Priaznivý vplyv na ňu mala najmä zvýšená starostlivosť štátu, hlavne zavedenie štátnej podpory pre invalidov a rodiny vojakov,“ píše historička Gabriela Dudeková v knihe Prvá svetová vojna. Týmito podporami sa v podstate začala éra systematickejšej opatery o sociálne slabších.


Zničená škola v Chotči. Snímka: regionalnedejiny.sk

Výrazne sa zmenilo aj postavenie žien. Zrejme najmocnejší podiel na tom mala reforma, prijatá v Rakúsko-Uhorsku počas vojny v roku 1916, ktorá podstatne rozšírila prístup žien k stredoškolskému a vysokoškolskému vzdelaniu. A v povojnových časoch sa na území Československa skutočne začalo hlásiť o prácu mnoho žien s diplomom pod pazuchou. Na ďalší vývin postavenia žien mal vplyv aj fakt, že mnohé z nich po vojne nemohli naplniť tradičnú rolu: stať sa matkami a manželkami. Keďže na fronte padlo asi 70-tisíc mužov zo slovenského územia (vyše 60-tisíc zostalo zmrzačených), potenciálnych ženíchov bolo oveľa menej ako potenciálnych neviest. Mnohé z nich boli tiež nútené z ekonomických dôvodov zostať v platenom zamestnaní, čo malo značný vplyv na celkové posilnenie ich autority a emancipáciu.

 

Zrod podnikateľov na Slovensku

Vojna Rakúsko-Uhorsko ekonomicky doslova zdecimovala. Hospodársky kolaps sa v skutočnosti stal jednou z hlavných príčin porážky ústredných mocností vo vojne. Uhorským robotníkom klesol plat o polovicu, úradníkom až o dve tretiny. (Nielen) slovenské banky zas položili na lopatky najmä vojnové pôžičky, ktoré získali počas vojnových rokov status vlasteneckej povinnosti, ktorá sa neodmieta. Mladý československý štát sa aj z tohto dôvodu musel v začiatkoch boriť so silno devalvovanou rakúsko-uhorskou menou.


V priestoroch píly v Stakčíne bol počas vojny lazaret. Snímka: regionalnedejiny.sk

Napriek tomu môže byť Slovensko z ekonomického hľadiska prvej svetovej vojne v istom ohľade aj vďačné: práve vďaka nej sa u nás položili základy podnikateľskej vrstvy. Nepatrnú skupinu našich živnostníkov totiž doslova katapultovali nahor armádne objednávky, ktoré podľa informácií Dudekovej získalo približne 40 až 50 majiteľov významnejších železiarskych, strojárskych, chemických, textilných, kožiarskych či potravinárskych závodov. Dôsledkom bol výrazný nárast produkcie, a tým aj zamestnancov, pričom mnohé z nich si tento štandard dokázali udržať aj po vojne.

Ako vojna menila svet si môžete pozrieť aj vo fotogalérii nižšie

__________________________________________________________________________________________________

Čo nájdete dnes v špecializovanej prílohe k 100. výročiu vypuknutia 1. svetovej vojny

- príbeh Františka Ferdinanda d´Este, ktorého smrť rozpútala vojnu
- ako prebiehal osudný deň atentátu
- fronty, na ktorých bojovali Slováci
- ako sa žilo počas vojny - sondu do každodenného kolobehu civilistov
- príbehy Slovákov, ktorý vojna zmenila život
- podrobnú chronológiu najdôležitejších udalostí
 

Prílohu nájdete v dnešných tlačených HN.
Alebo si môžete jednoducho objednať pdf vydanie cez SMS na váš mail TU.