25.09.2015, 00:00

Nábytok zdarma. Slováci objavujú unikátne bratislavské laboratórium

Navštívili sme bratislavské „laboratórium“, kde sa každý mení na dizajnéra budúcnosti. Môžete v ňom zadarmo využívať tu najmodernejšiu techniku.

Nábytok zdarma. Slováci objavujú unikátne bratislavské laboratórium

Vedeli ste o tom, že v Bratislave existuje priestor, kde sa stačí jednoducho objednať, prísť a vyrobiť si na tunajších hi-tech strojoch čokoľvek od nábytku cez hračky až po odev? Podľa vlastného návrhu a úplne zadarmo? Nie, nejde o žart. To len plody sociologického experimentu slávneho MIT (Massachusetts Institute of Technology) konečne dorazili aj k nám. Nech sa páči, zoznámte sa s FabLabom.

Vo FabLabe si vytvoríte čokoľvek. Napríklad aj takéto originálne hračky. Snímka: HN/Marek Kmeť


Plastové káble a dinosaurie lebky
Ako prvá mi do očí padne chobotnica. Farebná, s frajersky ohýbateľnými chápadlami. O pár sekúnd nato ju už držím v rukách – až kým ju nevymením za dinosauriu lebku. A potom zas za zmenšeninu beckovského hradu...
Ako správne tušíte, nenachádzam sa nikde inde než v útrobách slovenského FabLabu, konkrétne na pôde Fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity. Moja sprievodkyňa Eva Kalužáková z Centra vedecko-technických informácií na Slovensku mi dopraje pár minút zábavy a potom moju pozornosť nenápadne upriami na mašinku, ktorá má všetky tieto prototypy na svedomí: 3D tlačiareň. Prvú, ktorú v živote vidím. Pristúpim k nej s posvätnou bázňou, hoci na prvý pohľad nevyzerá nijako ohurujúco.

Peter Bielik, jeden zo šestice zamestnancov FabLabu, ukáže prstom na dvojicu natočených plastových vlákien v jej vnútri. „Aký náramok by ste chceli? Červený alebo biely?“ Prezradím mu svoje farebné preferencie a potom cez presklenú stenu tlačiarne neveriacky sledujem premenu časti jedného z vlákien na pomerne sofistikovaný šperk. Pokiaľ náhodou netušíte, ako je to možné, vedzte, že v zásade ide o nanášanie roztaveného plastu do podoby, ktorá sa predtým namodelovala do 3D podoby v počítači.



O pribúdaní a odbúdaní
Plastom sa však majstrovstvo 3D tlačiarne zďaleka nekončí. Čudesná mašinka na stole vedľa ma napríklad presviedča, že tykať si dokáže aj... s čokoládou. „Zatiaľ sme ju nespustili, ale technika je už v zásade doladená a hľadáme vhodnú čokoládu,“ vysvetľuje mi Filip Šándor, jeden z tvorcov tohto gurmánskeho prístroja, ktorý by mal už čoskoro obohacovať svet o čokoládové dobroty dosiaľ nepredstaviteľných tvarov. Chvíľu ľutujem, že som do prvého slovenského FabLabu nezavítala o pár týždňov neskôr, no to ma už moji sprievodcovia vedú k ďalšiemu zázraku – laserovému vyrezávaču. „Je to prístroj, ktorý umožňuje prácu s drevom, plexisklom, sklom, niektorými plastami a gumou. No na rozdiel od 3D tlačiarne nefunguje na princípe pribúdania, ale ubúdania,“ vysvetľuje mi, kým očami i rukami ohmatávam artistné predmety.

HNonline úvod  Peter Bielik ukazuje vtáčiu búdku z 3D tlačiarne. Osadené sú aj v Bratislave. Snímka: HN/Marek Kmeť


Kvarteto mašiniek, ktoré inak nenápadnú miestnosť premieňajú na predvoj budúcnosti, dopĺňa 3D pero a vyrezávací ploter, čo z každého kúska odevu dokáže vyrobiť originál. Vďaka schopnosti vytvoriť potlač presne podľa vášho gusta. A vedzte, že sa nezľakne ani tých najdivokejších nápadov.

290-miliónový tvor
Hoci FabLab u nás funguje už od novembra minulého roku a určený je tak pre podnikateľov, dizajnérov, či študentov, ktorí chcú prejsť rýchlejšie z konceptu na tvorbu prototypov, ako aj pre bežných ľudí, väčšina Slovákov o tomto priestore pre „zhmotňovanie“ nápadov stále netuší. „Dosiaľ k nám zavítalo necelých 1 500 návštevníkov vrátane školských exkurzií,“ rekapituluje vedúci pracoviska Jozef Vaško a dodáva, že so svojimi  „zhmotnenými predstavami“ ich odtiaľ odišlo už viac ako dvesto. Mnohí z nich pritom pred návštevou FabLabu vôbec netušili, aké široké možnosti tento priestor ponúka. „Veľmi často sa stretávame s „aha“ efektom návštevníkov a následne s ich spokojnými tvárami, keď si odtiaľto odnášajú vlastné výrobky: či už maketu rodinného domu, robota na vzdelávacie účely, odev, figúrky do originálnej hry pre výuku chémie, ale napríklad aj model mozgovej časti lebky štvornožca z prvohôr.”

Ako spomína jej autor Jozef Klembara, vedúci oddelenia evolúcie a behaviorálnej biológie na PF UK, bez 3D tlačiarne by si ho v jeho reálnej podobe do ruky nikdy nezobrali, keďže jednotlivé kostičky spred 290 miliónov rokov boli na iný typ rekonštrukcie primalé.“ Nuž áno, aj pre tieto zázraky na počkanie sa skratka FabLab posledné roky už „neprekladá“ ako FABrikation LABoratory, teda výrobné laboratórium, ale ako FABolous LABoratory, teda – báječné laboratórium.

Ako vytvoriť hocičo
A komu zaň vlastne vďačíme? Ako sme v úvode spomínali, idea FabLabu vznikla na MIT, kde sa v roku 1997 rozhodli otvoriť seminár s názvom Ako vytvoriť (skoro) hocičo. „Tento experiment okamžite priniesol viacero prekvapení,“ komentuje Jozef Vaško. „Po prvé – prihlásilo sa veľmi veľa študentov, po druhé – mali minimálne technické znalosti, po tretie – len čo sa niečo naučili, odovzdávali si to navzájom, a po štvrté – vytvárali veci pre osobnú potrebu.“ Autori tohto projektu si uvedomili, že je to vlastne fabrika pre trh jedného zákazníka.

Jednoducho – experiment splnil všetky podmienky na to, aby si zaslúžil opustiť akademické múry. V roku 2004 tak vznikol prvý FabLab na svete a postupne sa rozšíril do desiatok krajín, pričom dnes ho nájdete okrem iného aj v Ghane, Keni či Afganistane. A podoba toho nášho nie je ani zďaleka definitívna. Do dvoch mesiacov  sem  pribudnú ďalšie prístroje digitálnej výroby, okrem iného CNC obrábacie stroje - frézy a sústruh, elektronické laboratórium, ale aj programovateľný šijací a vyšívací stroj. A uvažuje sa dokonca aj o vytvorení ďalších slovenských FabLabov.  

Otvorená ekonomika
Ilúzii, že technika ľuďom zabezpečí akýsi pozemský raj, už v 21. storočí nepodlieha azda nikto. FabLab je však dôkazom, že isté ideály si v tomto smere predsa len môžeme pestovať.
Ronald Postma – absolvent FabAcademy a muž, ktorý pracuje na vytváraní Green FabLabu, založeného na ekologických materiáloch, recyklácii a trvalej udržateľnosti – to vidí takto: „Ja osobne verím tomu, že naša ekonomika je veľmi blízko k obrovským zmenám. Momentálne je ešte stále ťažké predstaviť si, že akýkoľvek objekt si môžeš vytvoriť doma pri počítači. Keď však budeme mať všetci možnosť byť dizajnérmi a výrobcami, prebudí to otvorenú ekonomiku.”
My k tomu dodávame len jedno: neskúšajte si to predstavovať, realizujte to: hor sa do FabLabu.


FabLab v Bratislave
Navštíviť ho možno päť dní v týždni.
Okrem možnosti zdarma využiť najmodernejšie výrobné technológie 21. storočia ponúka aj množstvo workshopov.
Vzniklo vďaka spolupráci medzi Európskou úniou, Centrom vedecko-technických informácií SR, mestom Bratislava, Slovenskou technickou univerzitou, slovenskými a francúzskymi firmami, ako aj medzi Francúzskym inštitútom a Francúzskym veľvyslanectvom na Slovensku.
FabLab Bratislava je jedným z výstupov národného projektu CVTI SR s názvom „Podpora zriadenia a rozvoja Národného podnikateľského centra na Slovensku - I. etapa“ (NPC) spolufinancovaného Európskym fondom regionálneho rozvoja. 

TU si môžete pozrieť mapu a zoznam FabLabov vo svete.
TU si môžete prečítať o tzv. Green FabLaboch

Súvisiace články