Sága, ktorej stredobodom bol tento prsteň, zmenila životy milióny ľudí. Vrátane Slovákov. Snímka: archív
Lasta lálënyen. Nerozumiete? Ľahká pomoc, skočte si za elfštinárom. Asi sa budete diviť, ale jeden z približne pätnástich umelých jazykov, ktorý sa zrodil v hlave J. R. R. Tolkiena, si aj na Slovensku osvojil pomerne početný zástup ľudí. Časť z nich sa dokonca zaslúžila o preklad elfskej učebnice do slovenčiny.
Medzi nami, títo náruživí milovníci Tolkiena (vo fantasy nárečí „Tolkien positive“) nie sú žiadni šialenci, ale zväčša pracujúci, o rodinu sa starajúci a rozumní jedinci vo veku od 17 do 32 rokov.
Kameň úrazu? Enti a trpaslíci
Patrí k nim aj Ján Bakoš (28), informatik, ktorý sa v rámci Spoločenstva Tolkiena nechá oslovovať Eruantalon. „Nejde o postavu z Tolkienových kníh, ale o voľný preklad mena Jano do elfštiny,“ uvádza naše dohady o jeho „druhom ja“ na pravú mieru.
Členom spolku je už desať rokov, teda približne odvtedy, keď sa premenil na občianske združenie. A čo ho tam ťahalo? Jednoducho chuť podebatovať si s ľuďmi, ktorí sa stotožňujú s jeho nadšením pre Stredozem a všetko, čo s ňou súvisí. Okrem náruživých debát o Tolkienových jazykoch, či o tom, ako správne čítať jeho meno, zároveň pracujú na užitočných projektoch. Z ich dielne pochádza napríklad úspešný festival sci-fi a fantasy SlavCon.
A či sa cítia iní ako ostatní? „Myslím si, že fanúšikovia fantasy všeobecne sú ľudia s fantáziou a otvorenou mysľou, ochotní neplávať vždy s prúdom,“ tvrdí Veronika Lothmíril Frankovská. Inej milovníčke, Zuzane Sotákovej, sa tiež zdá, že ich odlišuje najmä bujnejšia predstavivosť. „Príbeh boja rôznych rás, ktoré sa spoja proti Mordoru, je v podstate obyčajný boj dobra proti zlu, pochopiteľný pre každého. Záleží len na tom, či si čitateľ vie osvojiť elfov, trpaslíkov či entov.“
Sense of wonder
Laika však na nich udivuje ešte čosi iné: potreba spolčovať sa, ktorá ich, mimochodom, spája so samotným Tolkienom. (Ten spolu s najlepším priateľom a autorom fantasy kníh o Narnii C. S. Lewisom roky navštevoval klub Inklings, vo voľnom preklade Atramentári.)
Odborník na popkultúru Juraj Malíček objasňuje, že i milovníci iných žánrov sa zvyknú združovať (napríklad detektívkari majú svoje kluby od čias A. C. Doylaa), no uznáva, že pri milovníkoch fantasy a sci-fi všeobecne je tento jav mimoriadne výrazný. „Vzniká z potreby deliť sa o čosi výnimočné, dodnes totiž nejde o témy, o ktorých si človek len tak s hocikým pokecá. Spája sa tu outsiderstvo a výnimočnosť,“ vysvetľuje.
A ešte čosi: títo ľudia sú podľa jeho názoru totiž silne obdarení takzvaným sense of wonder, teda citom pre úžas. „Fantasy svedčí o tom, že s prísnou racionalitou, so svetom bez tajomstiev, v ktorom na všetko existuje racionálna odpoveď – si jednoducho nevystačíme.“ Súhlasíme. Mimochodom, viete, aký je preklad úvodnej vety? Načúvaj môjmu smiechu. Čarovné, nie?
V hlave mi vznikol úplne nový svet
Tolkien sa mi dostal do rúk niekedy pred desiatimi rokmi. Najprv som si prečítal Pána prsteňov. Prvých sto strán plynulo pomalšie, pozvoľna, no potom príbeh nabral riadny spád a úplne ma pohltil. Je napísaný ako nejaká kronika, prešpikovaný mapami, rokmi, históriou, až človek nadobudne pocit, že číta o niečom, čo sa naozaj stalo. Podľa mňa to nie je veľmi kniha pre deti, ale skôr rozprávka pre dospelých. Človek sa vďaka nej dokonale odpúta od reality, vnorí sa do magického sveta, a predstavujte si, čo chce a ako chce, tvorí si v hlave úplne nový svet.
Medzičasom som od Tolkiena prečítal všetky knihy, od Silmarilion až po Nedokončené príbehy, a videl všetky filmy od režiséra Petera Jacksona. Niektoré aj desaťkrát. A vďaka Tolkienovi sa mi aj otvoril svet fantasy ako taký. Už teraz sa teším, ako sa o nejakých pätnásť rokov vrhnem na všetky jeho knihy odznova.
Dominik Hrbatý, tenista