Pociťujete nárast alebo pokles klientov?
Nevediem si žiadnu štatistiku, ale klientov, ktorí prichádzajú pre následky vorkoholizmu, je stále dosť. Možno sa trochu menia formy, ale či sa človek zoderie na poli, alebo za počítačom, či vo veľkej nadnárodnej firme, alebo vo svojom malom súkromnom biznise, je v podstate jedno.
Vorkoholik si vraj podobne ako alkoholik nedokáže pripustiť svoj problém.
Nie je to pravda. Mnohí nemajú problém si to priznať. Ku psychológovi prichádzajú pri symptómoch vyhorenia, stresových poruchách, po rozpade partnerských a medziľudských vzťahov. Problém je v tom, že často chcú, aby sa ich problémy vyriešili dajako inak ako znížením pracovného tempa. Hľadajú spôsob, ako si ponechať vysoké pracovné nasadenie a zároveň mať aj všetko ostatné.
Je podľa vás vorkoholizmus choroba?
Nemyslím si, že je to choroba v pravom zmysle slova. Je to skôr prehnaný životný štýl, ktorý si vyberá svoju cenu v podobe chorobných symptómov. Tým, že vorkoholizmus je skôr výrazný odklon v životnom štýle ako choroba, neexistuje naň špecifický druh liekov. Lieky sa niekedy nasadzujú až na riešenie symptómov, ktoré môžu byť dôsledkom vorkoholizmu. Na liečbu alebo riešenie vorkoholizmu najlepšie zaberá psychoterapia. V rámci nej sa hľadajú príčiny vorkoholického životného štýlu. Ako to súvisí s našou osobnosťou? S našimi strachmi, minulosťou a budúcnosťou? Na čo všetko nám práca slúžila? Prečo sme svoje úsilie skoncentrovali výlučne na ňu?
Ako to je s vorkoholikmi na pracoviskách?
Môžu byť veľmi obľúbení aj neobľúbení. Vorkoholik môže byť obľúbený, nápomocný a skromný kolega alebo vedúci, ktorý robí mnoho práce za ostatných a nesie bremeno zodpovednosti oddelenia alebo firmy. Alebo to môže byť „šplhúň“, ktorý neúmerne zvyšuje nepísanú pracovnú normu výkonu a ktorý je ostatným kolegom dávaný za vzor. Prípadne náročný šéf, ktorý podobnú mieru výkonu, akú sám dáva, vyžaduje aj od ostatných.
Prečítajte si aj: Končí sa éra vorkoholikov? Biznismeni ohlasujú koniec nadčasov
Vorkoholizmus je odvodený od slova alkoholizmus. Je to obdobná závislosť?
Závislosť pripomína v tom, že pre vorkoholika je veľmi ťažké vzdať sa niečoho, čo roky vypĺňalo 90 percent jeho života a do čoho investoval toľko energie a času. Po rokoch sa stáva silným zvykom, ktorý vytlačil iné zdroje uspokojenia. Človeku zostáva iba jeho práca. Je jeho odmenou aj trestom.
Dá sa hovoriť o istej hranici?
Hranicu sme prekročili vtedy, keď sa práca povýši nad iné dôležité oblasti života – zdravie, vzťahy, rodina, voľný čas. Vo vysokom pracovnom nasadení pokračujeme aj napriek tomu, že začínajú prichádzať niektoré z varovných signálov. Poruchy spánku, zdravotné ťažkosti, strata schopnosti tešiť sa, chronické napätie, problémy v manželstve, odcudzenie od detí, relaxovanie alkoholom, drogami alebo liekmi, strata hlbokých priateľstiev, strata záľub...
Čo motivuje vorkoholika?
Môže to byť narcistická predstava o sebe samom ako o človeku. Vorkoholik sa môže stať otrokom tohto obrazu, ktorý musí neustále potvrdzovať. Práca sa mu stáva nástrojom na sebapotvrdenie. Môže byť tiež perfekcionista, čo túži mať všetko pod kontrolou. Druhým veľmi nedôveruje, a tak radšej robí všetko sám. Vorkoholik môže byť tiež neistý a pochybujúci o sebe samom, a tak podáva vždy oveľa väčší výkon, aby sa vyhol pocitu neúspechu. Práca môže byť aj ochranným prístavom pred neúspechmi v osobnom živote. Útekom pred samotou, pred sebou samým, nefunkčnými vzťahmi, nevyriešenými traumami a pod. Za vorkoholizmom môže byť strach, úzkosť a obavy z budúcnosti – nádej, že nadmernou prácou si zaistíme viac finančného bezpečia alebo istejšiu pozíciu či kariéru. Vorkoholik však v práci môže nachádzať aj sebarealizáciu, tvorivosť, „vyššiu ideu“ a zmysel, ktorému podriadi svoj život.