Príchod maďarskej Červenej armády do Prešova. Onedlho nato sa začnú písať krátke dejiny Slovenskej republiky rád. Snímka: Krajské múzeum v Prešove
„Dnešným dňom vyhlásil proletariát na Slovensku republiku rád: ujali sme sa moci, opierajúc sa o robotníctvo (...). Prehlasujeme, že Slovensko dnešným dňom náleží výslovne slovenskému pracujúcemu ľudu.“
Takto znel telegram, ktorý 20. júna 1919 dostal do rúk Tomáš Garrigue Masaryk, prezident ešte stále mladej Československej republiky. Podobný text bol zaslaný aj Vladimírovi Iľjičovi Leninovi: mužovi, ktorý dva roky predtým premenil cárske Rusko na Sovietske Rusko. A (spoločne s Marxom) nakazil Európu, spamätávajúcu sa z traumy prvej svetovej vojny, proletársko-boľševickými ideálmi.
Pod čerstvo vyhlásenú Slovenskú republiku rád spadá prakticky celý juh a východ krajiny: od Lučenca cez Košice až po Bardejov, pričom jej hlavným mestom sa stáva Prešov. Nová vrchnosť tu zakáže alkohol, platí nekrytými peniazmi, znárodňuje bicykle či autá a po meste vylepuje absurdné vyhlášky v šarišskom či zemplínskom nárečí....
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.