17.05.2013, 00:00

Biznismeni sa vzdali áut. Pre bicykel

Dvaja biznismeni si s nami vyskúšali cestu na bicykli do práce. V rannej i poobednej špičke.

Biznismeni sa vzdali áut. Pre bicykel

Nechceli by ste sa ráno vyhnúť cestou do práce zápcham, pritom ušetriť, zároveň si udržiavať kondičku a zdravie a ešte aj byť produktívnejší počas dňa? Presne toto všetko sú dôvody, prečo chodiť do práce na bicykli. A čím viac cyklistov bude na ceste, tým viac bude pre nich bezpečnejšia, aspoň to tvrdia posledné americké výskumy. Za veľkou mlákou, kde počet cyklistov stále veľmi narastá, je práve aj máj sviatkom cyklistiky a dnešok národným dňom bicyklovania do práce. A preto sme otestovali našich biznismenov, ako by to zvládli oni.

[[{"type":"hn-image","fid":"215576","attributes":{"class":"right","width":"400","height":"289"}}]]8.30 Tupého ulica, Bratislava
Hoci teplomer v noci klesol až na nulu, je krásne slnečné ráno a výhľad z bratislavskej Koliby očarujúci. Ani typická mestská zápcha o niekoľko stoviek metrov nižšie a neobvyklý ruch v uliciach neodrádzajú zakladateľa zľavového portálu Zdenka Hoscheka, aby vymenil v tento deň auto za bicykel.

Nečaká ho komplikovaná trasa, do práce to má len niekoľko ulíc. „Čím som starší, tým viac prichádzam cyklistike na chuť, ale stále som len rekreačný cyklista. Pomáha mi to najmä vyčistiť si hlavu od každodenných starostí a byť v pohybe,“ vysvetľuje mladý podnikateľ. Najdlhšia trasa, ktorú zatiaľ prešiel, je okolo 60 kilometrov, a to ešte za stredoškolských čias. Do zahraničia s bicyklom často nechodí, teraz cez víkend však plánuje okúsiť práve barcelonské ulice. „Ja rád chodím na Kolibu a do Karpát či na Devín, a všade, kde je dobrý bufet,“ smeje sa a nasadá na svojho tátoša. V košeli a mikine, keďže v ten deň ho čaká ešte pracovný rozhovor, ale poctivo, s prilbou. Do chrbta mu fúka mierny vetrík, takže sa ani nespotí.

I keď má nenáročnú trasu, menším otáznikom je pre neho predsa len preplnená Račianska cesta. „Trocha som musel využívať chodníky, najmä na Račianskej ulici, kde som sa akoby neodvážil ísť do trojpruhovej cesty, kde nie je žiaden priestor. Tak som sa zaradil na chodník, našťastie tam neboli žiadni chodci, a keď som odbočoval od Račianskej ku známej „kukurici“ (vojenská budova, pozn. red.), využil som aj priechody pre chodcov, keďže nie som až taký skúsený cyklista,“ opisuje.

Do cieľa tak prišiel asi len o tri minúty neskôr ako trvá jazda autom. „Vedel by som si to určite predstaviť, je to príjemné.“ Ak by chcel vo firme zaviesť cyklo politiku, nemusel by ľudí dlho prehovárať. Má veľa kolegov, ktorí chodia do práce na bicykli. Už len nájsť vo firme vhodný priestor na odkladanie bicyklov a možno vymyslieť nejaké cyklo zľavy.

[[{"type":"hn-image","fid":"215552","attributes":{"class":"left","width":"300","height":"422"}}]]15.30 Tupého ulica, Bratislava
V tento deň nás ešte čaká aj druhá trasa. A opäť sa stretávame na tej istej ulici, i keď na opačnom konci. To však máme pred sebou aj náročnejšiu, aj dlhšiu trasa. A tiež vášnivého cyklistu, riaditeľa pre technológie spoločnosti Eset Pavla Luku. „Bicykloval som už od detstva, ale po niekoľkých prestávkach som si naposledy pred rokom znova kúpil bicykel. Začal som šliapať takmer každý deň do kopcov, do Karpát, a tak už mám najazdených aj tritisíc kilometrov.“

Ešte v mladosti však absolvoval aj pár niekoľkodňových výletov, kde  denne prešli s kamarátmi aj stovku kilometrov. Dnes sa snaží organizovať cyklovýlety s kolegami v práci, najčastejšie však chodí na bicykli po práci sám. „Zvyknem chodiť na Kolibu, na Biely Kríž a cez Patrónku na Kolibu a naspäť, čo je asi 36 kilometrov, neskôr na jeseň jazdím aj po zotmení so svetlami. To stretávam už len lesné zvieratá, rovina ma až tak neláka,“ vysvetľuje.

O bicyklovaní do práce už uvažoval, ale keďže nemá práve dobrú trasu a tiež manželku vykladá cestou v práci, zostane asi verný autu. V poobednej špičke sa však vrhá do bratislavských ulíc. Vybral si trasu cez Bajkalskú, kde mohol ísť aj po chodníkoch a obísť tak rušné cesty, ktoré nemá rád, potom pozdĺž nej, cez Prístavný most a potom ho čakala už len normálna trasa do Sadu Janka Kráľa, ktorý je hneď pod sídlom spoločnosti.

Cesta mu trvala asi pol hodiny. „Bolo to celkom fajn, ale o niečo horší zážitok, kvôli tým plným cestám, radšej mám pohodu a čistejší vzduch,“ dodáva. Okrem toho má vždy pri sebe lepiacu súpravu a pumpičku, keďže pred rokom mal škaredý defekt. A hoci si na zvlášť techniku  nepotrpí, rád si meria svoju obľúbenú trasu, kde by chcel pokoriť svoj minuloročný rekord 50 minút 20 sekúnd. A samozrejmosťou je aj cyklopočítač. Určite bez vírusov.

Snímky: HN/ Pavol Funtál