Má len 36 rokov, no pred menom mu už „svieti“ profesorský titul. Ten získal dokonca už ako 34-ročný – na nemeckej Berlin School of Economics and Law. Reč je o Martinovi Užíkovi. Úspešný Slovák, ktorý žije a pôsobí v Nemecku, sa v júni stal novým prorektorom Bankovního institutu – vysokej školy v Banskej Bystrici.
Nemci sú puntičkári, Slováci sú draví
„Stáva sa, že ma študenti považujú za spolužiaka alebo za asistenta profesora Užíka,“ hovorí čerstvý prorektor s úsmevom. Do Nemecka prišiel ako rodák zo Spišskej Novej Vsi už v roku 1996 – po skončení štúdia. „Odišiel som zo Slovenska viac-menej z núdze, pretože v tom čase prognóza pracovných príležitostí po skončení štúdia nevyzerala pre východné Slovensko veľmi ružovo,“ vysvetľuje.
Snímka: archív M. Úžika
A v Nemecku sa presadil. Prednáša v Berlíne, ale aj Prahe, vo Wuppertáli či v Košiciach. Môže teda relevantne zhodnotiť systémy vzdelávania. „Tie sú porovnateľné, len podľa mojich skúseností sú Nemci trochu väčší puntičkári v súvislosti s kvalitou výučby,“ hovorí s tým, že Slovensku chýbajú vo vysokom školstve mladí a motivovaní experti.Na druhej strane, mladí Slováci sú podľa neho omnoho vytrvalejší, majú silnú vôľu presadiť sa a niečo v živote dosiahnuť. „Nemeckí študenti už nemajú ten nevyhnutný tlak sa presadiť. My sa vypracúvame z najnižších podmienok smerom na vrchol,“ myslí si. Podarilo sa to aj jemu. „V Berlíne mám kurzy, kde je okolo 50 percent cudzincov. Ja chápem ich a oni mňa. U nemeckých študentov som si získal rešpekt, keďže som sa presadil oproti iným konkurentom.“
Stíha. Aj vďaka technike
Užík sa na Slovensku stal prorektorom súkromnej vysokej školy, ktorá v minulosti mala problémy s akreditáciou. „Pracujeme na nás. A tiež na akreditáciách, respektíve reakreditáciách. Tohto procesu sa neobávame, naopak, podporujeme ho a sme presvedčení, že potvrdí našu kvalitu,“ tvrdí presvedčivo.
„Angažmán“ v Banskej Bystrici si mladý prorektor trúfa spojiť s pokračovaním kariéry v Nemecku i Česku. „Všetko je otázka manažmentu,“ hovorí. Prednášky často robí online, zvláda aj konzultácie cez Skype. Je veľkým zástancom e-learningu, ktorý, ako hovorí, je v Nemecku mimoriadne rozvinutý, a chce to priniesť aj na Slovensko. „Ale bez osobného styku sa to nedá. Musíte mať vybudovaný sociálny vzťah k študentom.“ Ten možno prejavuje aj tým, že nie je zástanca prijímačiek na vysoké školy.
Profesionálny šport? Zbytočné riziko
Mladý akademik je zaujímavý aj tým, že jeho kariéra mohla vyzerať aj úplne inak – športovo. Ako žiak bol majstrom Slovenska v letnom biatlone. Zvíťazila však veda a výskum. Prečo? „Porovnal som si v mojom veku osemnástich rokov – a to ešte bez ekonomických znalostí – na jednej strane výnosnosť športu a ekonomického štúdia a na druhej strane riziko zranení s rizikom stratenia práce v ekonomickom prostredí. Rozhodnutie bolo jednoznačné. Vtedy som netušil, že o pár rokov neskôr budem o tejto tematike písať doktorskú prácu,“ spomína Užík.
Dotazník Martina Úžika: Cudzinci majú povesť chudobných ľudí
Najväčšie prekvapenie v Nemecku?
Všetko je štruktúrované a musí byť podľa predpisov, nedá sa s ničím pohnúť. Na všetko majú nejaké formuláre; nie je to však ponímané len negatívne, je to aj veľmi pozitívne, keďže dokážete všetko štruktúrovane naplánovať a všetko sa automaticky zrealizuje.
Kultúrny šok – nastal v niečom?
Ani nie, spomeniem len jednu maličkosť, ktorá zaujala, nikto nestojí v rade, stále sa predbiehajú, kto je najrýchlejší a najtvrdší, ten zvíťazí.
Ako si najčastejšie pripomínate Slovensko?
Varím si sám halušky už takmer 13 rokov. Mám vyskúšané všetky druhy múky, akú tu majú, a všetky syry. Momentálne mi najlepšie chutí grécky syr Feta.
Ako Nemci vnímajú cudzincov?
Závisí to od toho, kto vás vníma, ako aj od toho, z ktorej krajiny ste. Cudzinci majú povesť chudobných ľudí, ktorí sú často v Nemecku aj ilegálne, majú problém s nemeckým jazykom a nevedia sa prispôsobiť. Mladá generácia mojich študentov to však vidí často ináč. Cudzincov vidia ako zaujímavých ľudí, samozrejme, aj tu hrá rolu otázka, z ktorých krajín pochádzajú. Pozitívne hodnotia novú kultúru, ale niekedy ich deklarujú aj ako problémových ľudí, keďže majú inú mentalitu.
Váš recept na úspech v skratke
Učiť sa, tvrdá práca a motivácia.
Názor kolegu
(Rektor BIVŠ Praha doc. Ing. Pavel Mertlík, CSc.)
Čo podľa vás profesorovi Užíkovi pomohlo, aby sa stal takto úspešným v Nemecku?
Určite cieľavedomosť, pracovitosť a úsilie, rovnako ako veľmi dobré predpoklady na akademickú prácu.
Ak by ste profesora Užíka mali charakterizovať tromi vetami – čo by ste o ňom povedali?
Inovatívny, plný nápadov, dobre pozná nemecké, slovenské i české vysokoškolské prostredie. Má veľký zmysel pre modernizáciu výučbových metód a využitie výpočtovej techniky v pedagogickom procese. To je v súčasnosti veľmi dôležité, lebo vďaka rozvoju IT prechádza vysoké školstvo všade vo svete obrovskými zmenami.