Vedci hlásia senzačný objav, v Maroku našli fosílie človeka (Homo sapiens) staré 300 000 rokov. Sú tak o 100 000 rokov staršie než doteraz známe najstaršie kosti človeka rozumného. Vo svojom najnovšom vydaní o tom informuje časopis Nature.
Úlomky kostí starých 300 000 rokov skúmali vedci pod vedením Jeana-Jacquesa Hublina z Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v Lipsku. Aj experti, ktorí sa na štúdii nepodieľali, hovoria podľa agentúry DPA o senzácii.
Vďaka najnovším poznatkom možno teraz aj na skoršie sporné fosílie hľadieť v novom svetle. Napríklad 260 000 rokov starý úlomok lebky z Florisbadu v Juhoafrickej republike teraz tiež vedci priraďujú druhu Homo sapiens.
"Dlhú dobu sme si mysleli, že kolíska ľudstva ležala pred zhruba 200 000 rokmi niekde vo východnej Afrike," povedal Hublin. "Naše údaje však ukazujú, že sa Homo sapiens už pred zhruba 300 000 rokmi rozšíril po celom kontinente," dodal vedec.
Dávno predtým, ako moderný človek pred zhruba 100 000 rokmi opustil Afriku, teda podľa nových poznatkov osídlil celý kontinent.
V lokalite Džabal Irhúd, približne 100 kilometrov severozápadne od Marakeša, vedci našli dohromady 22 skamenelých pozostatkov kostí, lebiek, čeľustí a zubov, ktoré pochádzali z najmenej piatich ľudí. Najmä fragmenty lebiek podrobili Hublin a kolegovia presnej počítačovej tomografii a štatistickej analýze.
Terajšie vedecké poznatky sa však zďaleka netýkajú len časového zaradenia. Tvár raného Homo sapiens bola podľa nich už vtedy plne vyvinutá. Naopak tylo bolo ešte výrazne pretiahnutejšie, a podobalo sa tak skôr starším zástupcom rodu Homo.
"To znamená, že sa tvar tvárových kostí vyvinul už na začiatku evolúcie nášho druhu," vyvodzuje spoluautor štúdie Philipp Gunz. Naproti tomu tvar mozgu a pravdepodobne aj jeho funkcie sa premenili až v priebehu neskoršieho vývoja.
Pri vykopávkach vedci našli aj veľa kostí zvierat, napríklad gaziel, a tiež nástroje, ktoré uľahčili datovanie nálezov. "V Džabal Irhúde sme mali šťastie, že toľko kamenných nástrojov bolo vystavených žiaru," vysvetlil ďalší vedec Daniel Richter. "Vďaka tomu sme mohli použiť termoluminiscenčnú metódu na presné datovanie vrstiev nálezu," vysvetlil expert.
V komentári pre Nature súhlasí Chris Stringer a Julia Galwayová-Withamová z Prírodohistorického múzea v Londýne, že marocké fosílie predstavujú najlepšie datované dôkazy ranej "predmodernej" fázy evolúcie Homo sapiens. Podľa nich je však skamenelín príliš málo na dôkaz, že sa moderný človek skutočne rozšíril po celej Afrike už pred viac ako 250 000 rokmi.
Ralf Schmitz z Bonnskej univerzity považuje objav za senzáciu. O určení veku nálezov nepochybuje a oceňuje, že Hublin a jeho kolegovia pracovali veľmi dôkladne.