01.02.2017, 00:01

Nezdolná baktéria zabíjala v USA, obetí je viac. Pripravme sa na nefunkčné antibiotiká

Odborníci po celom svete už dlho varujú pred nadmerným užívaním antibiotík. Baktérie si totiž vytvárajú rezistenciu a antibiotiká potom strácajú účinnosť. V USA baktéria odolala všetkým dostupným antibiotikám a zabila pacientku v Nevade. Obetí je ale oveľa viac.

Nezdolná baktéria zabíjala v USA, obetí je viac. Pripravme sa na nefunkčné antibiotiká
Zdroj: Flickr

Lekári varujú, že situácia sa bude zhoršovať, uvádza Technet.idnes.cz. Americkou odbornou verejnosťou otriasol prípad z roku 2016, ktorý vyšiel najavo vďaka januárovej publikácii amerického Centra pre prevenciu chorôb (CDC).

Lekári z Nevady oznámili, že ich pacientka zomrela na bakteriálnu infekciu (konkrétne Klebsiella pneumoniae), hoci jej poskytli všetku možnú starostlivosť. Baktéria totiž odolávala všetkým bežne používaným antibiotikám. "Na základe existujúcich pokynov bola vzorka baktérií poslaná na testovanie, aby bol zistený mechanizmus, ktorým baktérie odolávajú antibiotikám," popisujú lekári postup.

Na analýzu bolo dosť času a lekári mohli vyskúšať, a tiež aj vyskúšali, všetky možnosti antibiotickej liečby. Lekári našli u Američanky, ktorá sa vrátila z Indie, bakteriálnu infekciu. Vzorka odolávala všetkým dostupným antibiotikám. Infekciu sa nepodarilo vyliečiť a žena o dva týždne neskôr zomrela na septický šok.

Práve tým sa tento novo zverejnený prípad líši od bežných (a relatívne častých) prípadov, keď pacient zomrie na baktériu, ktorá odolávala antibiotikám. Zvyčajne sa na odolnosť "superbaktérie" príde až neskoro, a nie je teda čas vyskúšať všetky antibiotiká, vrátane tých najsilnejších, tzv. Antibiotík poslednej záchrany, ktoré sú vyhradené iba pre tie najťažšie prípady.

Ale tentoraz to bolo iné: 72-ročná pacientka sa vrátila z Indie a už od začiatku tu bolo podozrenie na to, že je napadnutá tzv. Superbaktériou, teda baktériou, na ktorú bežné antibiotiká nezaberajú. Dostala všetku možnú starostlivosť a lekári postupne vyskúšali všetkých 26 antibiotík, ktoré sú v USA k dispozícii. Bez úspechu.

Pacientka zomrela po dvoch týždňoch v nemocnici na septický šok. Hygienik na záver správy odporučil prísne karanténne opatrenia vo všetkých prípadoch, keď existuje podozrenie na odolnú baktériu a odporučil tiež lekárom, aby sa pýtali pacientov na ich cesty do zahraničia. Lekári upozorňujú, že odolnosť tzv. Superbaktérie voči antibiotikám je jav, ktorý bude čoraz bežnejší.

"Ľudia sa ma pýtajú, koľko času máme, než sa dostaneme do situácie, keď baktérie prestanú reagovať na liečbu antibiotikami," hovorí doktor James Johnson, ktorý sa zaoberá infekčnými chorobami na Minnesotskej univerzite. Jeho odpoveď je jednoznačná a desivá: "Už tam sme. Už sa to deje. Ľudia umierajú tu a teraz. Iste, bude to ešte horšie, ale deje sa to už teraz." Podľa niektorých lekárov čelí svet hrozbe "apokalyptických rozmerov".

Antibiotiká zmenili modernú medicínu a zachránili milióny ľudí

Aby sme pochopili, ako by v budúcnosti mohol vyzerať svet bez účinných antibiotík, pozrime sa do nie až tak dávnej histórie. Choroby, spôsobené baktériami, napríklad tuberkulóza alebo zápal pľúc, zabíjali ľudí po tisíckach denne, ešte začiatkom 20. storočia. A lekári boli prakticky bezmocní.

Predpísať im mohli maximálne izoláciu, príjem tekutín alebo v prípade tuberkulózy pobyt na čerstvom vzduchu. Pokiaľ si imunitný systém s baktériou neporadil, nakazený človek zomrel. V roku 1907 našli americkí vedci arsfenamín, organickú zlúčeninu arzénu, ktorá dokázala zabíjať baktérie syfilis.

O dvadsať rokov neskôr potom Alexander Fleming objavil modrú pleseň, ktorá kontaminovala jeho prebiehajúcej experiment. Pleseň z rodu Penicillium, neskôr svetovo známa vďaka lieku penicilín, zabila baktérie v Petriho miske a stala sa prvým antibiotikom, ktoré neskôr chemici Ernst Chain a Howard Floray dokázali pripraviť v čistej podobe v roku 1942 a s Flemmingom sa následne podelili o Nobelovu cenu za medicínu.

Profesor Alexander Fleming (1881 - 1955)
Zdroj: Idnes/Wikimedia/public domain

V kontexte doterajších možností išlo doslova o zázračný liek. Do sveta sa penicilín dostal po druhej svetovej vojne a čoskoro ho nasledovali ďalšie antibiotiká. Všetky triedy antibiotík, ktoré dnes používame, boli objavené do roku 1987. Antibiotiká bezpochyby patria (spolu s očkovaním a klinickými testami) k najväčším objavom modernej medicíny.

Zdroj: idnes/Wikimedia/public domain

Choroby, ktoré boli pred sto rokmi rozsudkom smrti, sú dnes vďaka antibiotikám len drobnou nepríjemnosťou. Zvykli sme si, že na bakteriálne infekcie už sa skrátka bežne neumiera. Lenže to dnes zase pomaly prestáva platiť.

Zbytočne predpísané antibiotiká a učenlivé baktérie

Počas druhej polovice 20. storočia sa antibiotiká rozšírili do celého sveta. Ide o relatívne lacnú a efektívnu liečbu, na ktorú si pacienti rýchlo zvykli. A to je súčasť problému. Výskumy ukazujú, že antibiotiká sú často predpisované aj tam, kde nie sú potrebné alebo dokonca tam, kde fungovať nemôžu. Dôvodom môže byť napríklad to, že lekár predpíše antibiotiká, pretože sa pacient chce čo najrýchlejšie vrátiť do práce, pretože mu chce dať pocit, že dostal niečo účinné alebo skrátka preto, že zatiaľ nevie či je choroba spôsobená baktériou alebo vírusom.

Problém je, že baktérie si môžu vybudovať odolnosť (tzv. Rezistenciu) voči antibiotikám, s ktorými sa stretnú. Táto rezistencia potom baktériám umožní lepšie sa šíriť, čo znamená, že rezistentné baktérie prežijú lepšie ako tie, ktoré antibiotiká dokážu zneškodniť. Nie je ťažké vyvodiť si, kam takáto situácia vedie: antibiotiká postupne strácajú účinnosť.

Ďalším problémom je používanie antibiotík v poľnohospodárstve, napríklad pre urýchlenie rastu kurčiat, prasiat alebo kráv (regulované len v niektorých štátoch, vrátane EÚ). Tieto "rastové" antibiotiká sú v princípe zhodné s tými pre človeka, a takisto teda prispievajú k tomu, že si na ne baktérie "zvyknú" a sú proti nim odolné. "Čím viac a často zbytočne a nevhodne sú antibiotiká používané, tým rýchlejšie rezistencia vzniká a šíri sa," zdôrazňuje primár Ústavu lekárskej mikrobiológie Otakar Nyč (2. LF UK a FN Motol v Prahe).

Dôsledkom je podľa neho obtiažna liečiteľnosť niektorých infekcií a infekčných komplikácií, zvýšené náklady na liečbu a napríklad aj predĺženie hospitalizácie. Rezistenciou baktérií sú ohrození najmä pacienti so zníženou imunitou.

"Do budúcna to potom môže znamenať nárast počtu neliečiteľných infekcií a s tým spojené mortality a obmedzenia niektorých špičkových odborov ako transplantačná medicína, intenzívna medicína, hematoonkológia pod., kde sú pacienti vo vysokom riziku infekčných komplikácií, pretože ich liečba je spojená s kratším alebo dlhším znížením imunity, a tým sú vystavení vyššiemu riziku tzv. oportúnnych infekcií," varuje Nyč.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.