Zrážka čiernych dier, ktorá po storočí potvrdila Einsteinovu teóriu relativity, cit v nohách ochrnutých, ktorí už nemali nádej, či alchýmia v podobe premeny plynu na kameň. Končiaci sa rok objavom a inováciám prial, prinášame vám preto top vedecké udalosti roku 2016.
Zachytený asteroid: Mesiac má spoločnosť
Okolo Zeme v súčasnosti obieha nespočetne veľké množstvo vecí. Okrem umelých satelitov, ktoré na obežnú dráhu vyslalo ľudstvo, a okrem odpadu sme si však doteraz uvedomovali prítomnosť len jedného prirodzeného satelitu – Mesiaca. Vedci z NASA však zistili, že nám spoločnosť robí aj doteraz neznámy asteroid 2016 HO3. Od Zeme je veľmi ďaleko, až natoľko, že ho viac ovplyvňuje gravitácia Slnka. Ale popri tom, ako obieha našu hviezdu, obieha aj okolo Zeme. Pokiaľ však ide o sny o prvých krokoch po asteroide, asi sa nikdy nesplnia. 2016 HO3 má priemer len asi 40 až 100 metrov a pravdepodobne sa o niekoľko storočí od nás odtrhne a pôjde ďalej svojou cestou.
Umelé oplodnenie: Mama, otec a... mama
Kontroverzná metóda výmeny jadra vajíčka s mitochondriami, ktoré potenciálne nesú DNA mutáciu do vajíčka so zdravými mitochondriami, teda energetickými centrami bunky, má od apríla prvé úspešné bábätko. Metóda, pri ktorej sa využíva aj „tretí rodič“, zjednodušene znamená, že treba odobrať jadro vajíčka matky, dať ho do vajíčka darkyne, z ktorého bolo jeho jadro odobraté, a oplodniť ho spermiami otca. Jordánsky pár, ktorý oplodnenie podstúpil, ho absolvoval v Mexiku kvôli absencii prísnych regulácií. Metóda má napriek schváleniu mnohých odporcov.
Gravitačné vlny: Dôkaz po storočí
Vedcom v observatóriu LIGO sa tento rok podaril objav, ktorý im možno po ďalších dôkazoch prinesie Nobelovu cenu a rozhodne umožní pozrieť sa za doteraz známe hranice vesmíru. Vďaka extrémne citlivým laserovým lúčom sa im podarilo zachytiť zrážku dvoch veľkých vesmírnych objektov, pravdepodobne čiernych dier, ktorá vyvolala gravitačné vlny. Doteraz bol pojem gravitačné vlny známy najmä vďaka Albertovi Einsteinovi, boli súčasťou jeho teórie relativity, ktorú dal dokopy storočie predtým, ako prišiel prvý dôkaz. Vedci dokážu pozorovať vesmírne telesá, ktoré vyžarujú viditeľné svetlo, röntgenové lúče, gamma lúče a podobne, no čierne diery vďaka svojej silnej gravitácii všetko svetlo pohltia. Einstein predpokladal, že vyžarujú len gravitačné vlny, ktoré svojou silou ohýbajú časopriestor. Práve vďaka zachyteniu vĺn by sa tak mohli stať pozorovateľnými. Objav by mohol vedcom pomôcť aj v hľadaní temnej hmoty, ktorá dodnes ostáva záhadou.
Virtuálna realita: Mozog si našiel cestu k ochrnutým nohám
Okrem zábavy a inovácií v oblasti virtuálnej reality sa tento rok hovorilo aj o schopnosti novej technológie pomáhať. Dôkazom je posledný výskum v projekte Walk Again pre paralyzovaných ľudí, ktorý priniesol také nečakané výsledky, že prekvapil celý tím vedcov i pacientov, ktorí na ňom spolupracovali. Po roku testovania spolupráce virtuálnej reality, pacienta a exoskeletonu ovládaného mozgom pacienta na ôsmich ľuďoch s kompletnou paralýzou a stratou citu v nohách po nezvratných poraneniach chrbtice zverejnil tím vedcov skvelé výsledky. Všetci ôsmi pacienti, ktorých mozgy už stratili vedomie o dolných končatinách, dokázali opäť vnímať dotyk, podnety vyvolávajúce bolesť i pohyby svalov. Mozog bol vďaka vizualizácii cez okuliare virtuálnej reality po mesiacoch tréningu schopný prebudiť svoje vedomie o nohách a obnoviť zabudnuté, skryté spojenia.
Alchýmia: CO2 premenené na kameň
Uvoľňovanie oxidu uhličitého do ovzdušia je v posledných rokoch jednou z najčastejšie debatovaných tém. Dosahy skleníkových plynov na zemskú atmosféru, jej postupné otepľovanie a dôsledky klimatických zmien sú už dnes viditeľné takmer všade okolo nás. Pri spaľovaní paliva sa oxid, ktorý bol v nich uložený, uvoľňuje do atmosféry a islandskí vedci sa preto rozhodli nájsť spôsob, ako tomuto úniku zabrániť. Vymysleli teda spôsob, ako napumpovať uvoľnený CO2 (ktorý uniká pri ťažbe termálnej vody využívanej na ohrev a energiu) do vulkanického kameňa, kde časom skryštalizuje a uzamkne tak skleníkové plyny do kameňa. Tento proces v prírode bežne trvá stáročia, vedcom sa to však podarilo za dva roky. Takýto kameň sa dá následne buď uchovať v zemi, alebo použiť ako stavebný materiál.
Stretnutie s obrom: Juno už obletuje Jupiter
Po piatich rokoch letu bez prestávky sa sonda Juno dostala (takmer) do svojho cieľa. K plynovému obrovi Jupiteru doletela v auguste, aby začala svoje oblety a pomohla vedcom odhaliť tajomstvá piatej planéty našej Slnečnej sústavy. Misia Juno sa začala už v v roku 2011 a sonda v auguste začala so svojím prvým obletom. Do konca roku 2016 ich stihla dokopy tri, čaká ju ešte 33, keďže jeden takýto oblet trvá 53 dní, Juno ešte chvíľu pri planéte pobudne. Po tom, ako splní svoju úlohu a pošle vedcom potrebné snímky a dáta na skúmanie Jupitera, nechá sa stiahnuť gravitáciou planéty a zanikne.
Ďalšie dôležité objavy:
– Vedci našli nové najväčšie prvočíslo. Má takmer 24 miliónov číslic a vyjadriť sa dá iba ako 2^74,207,281 – 1.
– Zoológovia a archeológovia našli niekoľko nových druhov dinosaurov.
– Vedci z Kalifornského techologického inštitútu potvrdili deviatu planétu našej Slnečnej sústavy, Planétu X.
– Vesmírna spoločnosť SpaceX úspešne testovala raketu so schopnosťou opäť presne pristáť na mieste vzletu.
– CRISPR, relatívne nová metóda úpravy génov, síce patrí do prelomov predchádzajúcich rokov, v roku 2016 sa však tešila veľkej popularite. Jej jednoduchosť dáva veľké možnosti výskumu, ale vyvolala aj obavy zo zneužitia.
– Hubblov vesmírny teleskop sa tento rok prekonal. Využitím jeho krajných možností sa vedcom podarilo odfotiť najvzdialenejšiu galaxiu, aká bola kedy zachytená. Tá existovala len 400 miliónov rokov po veľkom tresku a ponúka pohľad na prvé generácie galaxií.