01.01.2016, 00:00

Slovenský vedec ohúril svetové médiá. Podarilo sa mu niečo nevídané

Slovenský vedec ohúril svetové médiá. Podarilo sa mu niečo nevídané

Chodiace stromy nie sú záležitosťou len známej ságy Pána prsteňov. Naozaj existujú. V lese chodiacich stromov objavil slovenský paleobiológ Peter Vršanský zo Slovenskej akadémie vied najväčšiu rozmanitosť života na tejto planéte, píše spravodajský portál BBC.


Slovenskému vedcovi sa podarilo to, čo sa drvivej väčšine svetových vedcov nepodarí nikdy. Jeho výskum sa objavil na titulnej stránke BBC. A to hneď dvakrát. Objavil totiž v Ekvádore ťažko prístupný, veľmi špecifický les. Leží asi sto kilometrov juhovýchodne od hlavného mesta Quito, v národnom parku Sumaco. Na tomto mieste sa stromy dokážu pohybovať vďaka rastu nových koreňov, ktoré sa každý deň dokážu premiestniť až o tri centimetre. Ročne to teda môže byť až dvadsať metrov.
 

Snímka: archív Peter Vršanský


„Ak pôda, v ktorej strom rastie, eroduje, narastú mu nové, dlhé korene, ktoré hľadajú pevnejšiu pôdu a viac svetla. Keď sa korene usadia v novej pôde a strom sa postupne presunie k novo usadeným koreňom, staré korene sa pomaly dvíhajú zo zeme nahor,“ vysvetľuje Peter Vršanský. Socratea exorrhiza je druh palmy, ktorá sa zaraďuje do čeľade arekotvaré.
 

Snímka: archív Peter Vršanský

Pôvodom pochádza z tropického ekosystému Strednej a Južnej Ameriky. Narastá do výšky 25 metrov, je opeľovaná chrobákmi a jej semená a sadenice sú zdrojom potravy pre množstvo zvierat. Zarážajúce však je, že tento rozprávkový les je v súčasnej dobe na predaj prostredníctvom „poľnohospodárskej reformy“, ktorá podporuje miestnych obyvateľov vo výrube stromov, aby nadobudli právo na vlastnenie vlastného kúsku zeme.

Spolu s miestnym sprievodcom a ochrancom prírody Thierrym Garciom objavili počas niekoľko mesačného dokumentovania džungle aj 30 metrové vodopády a dva, dovtedy nepoznané, druhy stavovcov – nový druh žaby a jašterice.
 

Snímka: archív Peter Vršanský

Okrem toho, Vršanský objavil prapodivného švába, ktorý žil pred takmer 100 miliónmi rokov. Živočícha aj s mláďatkami našli na území dnešnej Barmy (Mjanmarsko) v jantári, ktorý ho zakonzervoval. Na svete už dnes nežije žiaden, tomu podobný tvor. S najväčšou pravdepodobnosťou išlo o osamelého lovca, ktorý rýchlo behal. Korisť chytal krátkymi a silnými tŕňmi, ktoré sa vyvinuli na jeho extrémne dlhých nohách. Na Slovensku, v oblasti Malých Karpát, našiel zase spolu s kolegami 16 miliónov rokov starú fosíliu bzdochy. Ide iba o druhý fosílny nález hmyzu na našom území.