11.02.2016, 00:00

Schopnosť učiť sa cudzie jazyky súvisí s vrodenou komunikáciou v mozgu

Schopnosť učiť sa cudzie jazyky súvisí s vrodenou komunikáciou v mozgu

Každý z nás má vrodené rozdiely v tom, ako medzi sebou komunikujú rôzne časti mozgu. Pohotovosť a obratnosť v týchto operáciách naznačuje ľahšie učenie jazykov, rýchlosť v čítaní a presnosť vyjadrovania. Informáciu denníka Corriere della Sera priniesol portál lidovky.cz.

Vedci odhalili tajomstvo toho, prečo sú niektorí ľudia zrejme schopnejší učiť sa jazyky, zatiaľ čo iní nie. Experti z Montrealského neurologického inštitútu McGillovej univerzity v Kanade objavili, že učenie je viac či menej jednoduché preto, že každý má vrodené dispozície v tom, ako medzi sebou komunikujú rôzne časti mozgu.

Výskumný tím pod vedením profesorov Xiaoqiana Chaiho a Denisy Kleinovej skúmal mozog 15 dospelých osôb hovoriacich anglicky, ktoré začali intenzívny dvanásťtýždňový kurz francúzštiny. Pred kurzom a po ňom testoval ich jazykové schopnosti.

V bežnom živote spolu rôzne oblasti mozgu komunikujú aj vtedy, keď odpočívame. Sila týchto spojov, nazývaná konektivita v stave pokoja, je u každého človeka iná. Vedci sa snažili pochopiť, či rozdiely v konektivite v stave pokoja môžu ovplyvňovať schopnosti spojené s učením druhého jazyka.

Vedci s použitím funkčnej magnetickej rezonancie skúmali konektivitu v mozgu sledovaných osôb pred začiatkom kurzu francúzštiny. A skutočne, spôsob, akým sa rozvíjali a fungovali spojenia v mozgu, ovplyvňoval potom výsledky dobrovoľníkov v teste z francúzštiny, a to pokiaľ ide o väčšiu rýchlosť čítania alebo výslovnosť.

„Najzaujímavejšie na tejto štúdii je to, že konektivita medzi rôznymi sektormi mozgu môže byť pozorovaná ešte predtým, ako jazykový kurz začne,“ uvádza neurológ Arturo Hernandez z Houstonskej univerzity, ktorý sa zaoberá štúdiom učenia druhého jazyka, ale experimentu sa nezúčastnil. „To ukazuje, že možno už vopred určiť, aký úspech kto bude v kurze mať,“ dodáva.

Experti však upokojujú: výsledky tejto štúdie neznamenajú, že úspech v učení druhého jazyka je úplne predurčený konektivitou nášho mozgu. Tento orgán je veľmi „plastický“ a môže byť ovplyvňovaný učením a skúsenosťami, uisťuje profesor Xiaoqian Chai.

„Kanadská štúdia je však prvým krokom k tomu, aby sme mohli pochopiť individuálne rozdiely v tom, ako sa kto učí druhý jazyk. V dlhodobej perspektíve nám to môže pomôcť vyvinúť lepšie metódy, ktoré by pomohli ľuďom lepšie sa učiť,“ dodáva.