Prostý chlapec z Uralu, ktorý sa stal hrdinom z obliehaného mesta. Majstrovský ostreľovač, ktorého legendárny súboj s nemeckým streleckým esom majorom Königom vošiel do dejín. Tak ho vykresľovala svojho času komunistická propaganda a neskôr hollywoodsky film Nepriateľ pred bránami. Kto však skutočne bol Vasilij Grigorievič Zajcev?
Je 22. septembra 1942 a 1 047. pluk 284. streleckej divízie 62. armády (sovietskej) prekročil rieku Volga pri meste Stalingrad. Toto priemyselné centrum, ktoré nesie meno ruského diktátora, sa čoskoro stane synonymom vlečúceho obliehania. Miestom, kde sa získanie jedného domu či ulice vykupuje neraz desiatkami padlých vojakov. A mestom, v ktorom sa životnosť vojaka nezriedka obmedzí na jeden deň či dokonca niekoľko hodín.
Za slávou s presnou muškou
Jedným z jednotky, ktorá prichádza brániť Stalingrad pred nemeckým útokom je aj 27-ročný Vasilij Zajcev. Začiatok 2. svetovej vojny strávil ako náčelník finančného oddelenia sovietskej Tichomorskej vojnovej flotily. No úradnícka robota ho nebavila, a preto sa dobrovoľne prihlásil do bojového nasadenia. Jeho nadriadení si čoskoro všimnú, že aj s obyčajnou pechotnou puškou Mosin-Nagant 1891/30, narába mimoriadne obratne. A najmä presne. 32 zabitých nepriateľov mu vyslúži vyznamenanie a preradenie k ostreľovačskej jednotke. A jeho kariéra hviezdneho snajpera sa môže rozbehnúť.
Potiaľto, kým je Zajcev len „obyčajným“ šikovným vojakom, a väčšina prameňov o jeho živote sa zhoduje. No ako sa začínajú kopiť zárezy na jeho puške, začína sa aj jeho príbeh kľukatiť a rôzniť.
Súboj (vojnových) titanov
„Nasledujúce ráno sa rýchlo rozvidnelo a s pribúdajúcim denným svetlom Nemci začali paľbu na kompy na Volge, ktorej intenzita postupne narastala. Ale žiadne dunenie diel, žiadne výbuchy granátov a bômb ani čokoľvek iného nás nemohlo odradiť od rozrobenej práce. Slnko pomaly stúpalo po oblohe a my sme trávili dopoludnie čakaním. Zo zbraní sme odstránili optické zameriavače, pretože by sa od nich mohli odrážať slnečné lúče. Po obede sme už boli v tieni a slnko svietilo priamo na pozíciu protivníka. Na rohu plechu sa niečo zalesklo; že by kúsok skla alebo optický zameriavač?
Kulikov začal opatrne a čo najprirodzenejšie vystrkovať svoju helmu. Nemec vypálil. Za zlomok sekundy Kulikov vykríkol. Nemec uveril, že ma konečne dostal. Potom začal pomaly vystrkovať hlavu zo svojho krytu. A práve na to som stavil. Opatrne som na neho zamieril a poslal mu smrteľný pozdrav zo svojej pušky. Hlava Nemca klesla a optický zameriavač sa nehybne leskol na slnku až do príchodu tmy".
Prečítajte si aj ďalšie matriály zo seriálu: Reportáž z táborov smrti na Slovensku. Alebo to, ako sa žilo na Slovensku počas 2. svetovej vojny. Koľko domácností malo chladničku či aký bol denný limit na benzín.
Takto on sám opisuje súboj s nemeckým streleckým esom (jeho kniha Zápisky ostreľovača vyšla aj v češtine). Tým mal byť Erwin König, údajne najlepší nemecký ostreľovač. Niektoré zdroje takto označovali muža menom Heinz Thorwald. König je aj jednou z dvoch hlavných postáv už spomínaného filmu Nepriateľ pred bránami. No žiadny König ani Thorvald pravdepodobne neexistoval (respektíve žiadny nemecký ostreľovač tohto mena pri Stalingrade nepôsobil). Podľa všetkého postavu tajomného streleckého esa vyfabulovala sovietska propaganda, aby svojho hrdinu ovenčila legendárnym víťazstvom.
Vasilij Zajcev je na fotografii celkom vľavo. Snímka: art-on.ru
Hrdina s otáznikom
Dôvodom pochybovať môže byť aj skutočnosť, že v ústrednom archíve ruského ministerstva obrany v Podolsku nie je o tejto udalosti ani zmienka. Sú v ňom pritom uložené denné hlásenia náčelníkovi hlavnej politickej správa Červenej armády, ktoré sa posielali zo Stalingradu. A obsahovali nezriedka aj oveľa zanedbateľnejšie údaje, napríklad opilstvo či dezercia sovietskych vojakov.
Neznamená to však, že by Vasilij Zajcev nebol mimoriadny snajper. Hoci aj množstvo 225 zastrelených nepriateľov (z toho 11 ostreľovačov) je v niektorých zdrojoch spochybňované, faktom zostáva, že bol výnimočný. Výborne sa orientoval v teréne, nepriateľa dokázal predčiť takticky aj trpezlivosťou. Mal výborný zrak a potrebná dávka chladnokrvnosti mu dával v rozhodujúcich okamihoch istotu. Využíval mnohé lovecké techniky, ktoré mu ešte za mlada vštepil starý otec pri potulkách uralskými horami. Funkcia ostreľovača bola totiž náročná na kondíciu aj psychiku. Vyžadovala si neraz aj niekoľkodňové ležanie v krytej pozícii bez pohybu - ten alebo trebárs len odlesk sklíčka zameriavača ho totiž mohla prezradiť. Obe strany (teda Rusi aj Nemci) nasadzovali snajperov často na konkrétne osoby - najmä na dôstojníkov alebo iných ostreľovačov.
Zajcevovi sa navyše podarilo prežiť celú vojnu. Možno aj vďaka tomu, že ho v januári 1943 zasiahli do tváre črepiny z vybuchnutej míny a on takmer oslepol. Zrak mu zachránil známy oftalmológ Vladimír Filatov. Po vyliečení sa ešte zúčastnil niekoľkých bojov, no zomrel „nehrdinskou“ smrťou - 15. decembra 1991 normálne skonal so svojom byte.
Náhrobný kameň manželov Zajcevovcov. Snímka: kiev-necropol.narod.ru
Návrat do Stalingradu
Vasilij Zajcev dokonca podľa všetkého nebol ani najvýkonnejším ruským vojnovým ostreľovačom - niektoré pramene uvádzajú ako ešte lepšieho vojaka menom Zikan, ďalšie dokonca až troch vrátane pôvodom Ukrajinky Ľudmily Pavličenkovej, ktorá sa hrdí až 309 presnými zásahmi. Každopádne bol jedným z najoslavovanejších. Možno aj preto, že nemal problém prezentovať sa v novinách. Možno aj preto, že bol až do konca života neochvejným zástancom Stalina. Alebo preto, že počas vojny vycvičil desiatky nasledovníkov, ktorým sa hovorilo „zajčata“ a napísal dve učebnice pre ostreľovačov (napríklad takzvané nasadenie šestíc, keď sa v jednej operačnej zóne nachádzajú traja ostreľovači a traja pozorovatelia, sa používa dodnes).
Po vojne sa s manželkou Zinou usadil v Kyjeve a pracoval ako riaditeľ textilnej továrne. Až v roku 2006 sa mu splnilo jeho posledné želanie - aby bol pochovaný v meste, ktoré bránil. Vtedy z Kyjeva previezli jeho pozostatky do Mamajovej mohyly na vojenskom cintoríne v dnešnom Volgograde.