27.08.2017, 14:00

Pozor na tieto zlozvyky. Zvyšujú riziko demencie

Niektoré rizikové faktory demencie, ako sú vek a rodinná anamnéza, nemožno nijako ovplyvniť, napriek tomu však nemusíte strácať nádej. Stále totiž existuje dostatok spôsobov, ako znížiť riziko kognitívneho poklesu alebo demencie. Stačí sa zbaviť niektorých svojich zlozvykov.

Pozor na tieto zlozvyky. Zvyšujú riziko demencie
Zdroj: Pixabay

Demenciu si väčšina ľudí spojí s človekom v pokročilom veku, ktorému prestala slúžiť pamäť. Demencia sa ale nemusí prejavovať len zhoršovaním pri vybavovaní mien, spomaleným myslením alebo zlou pamäťou, ktorá sa so starnutím objavuje u väčšiny zdravých ľudí, informuje iDNES.

"O demenciu ide vo chvíli, keď postihnutý človek začne zlyhávať vo svojich denných aktivitách. Rozvoj patologických zmien v mozgu pri degeneratívnych ochoreniach predbieha o mnoho rokov prvé prejavy choroby. Pri demencii sú postihnuté všetky zložky ľudskej existencie - postihnuté sú kognitívne funkcie, zmeny správania a nálad (smútok, depresia), zmeny osobnosti a povahových vlastností a zlyhávania pri každodenných aktivitách. Často sa zvyšuje koncentrácia na vlastnú osobu a stráca sa ohľad na ostatných, objavuje sa vzťahovačnosť, pocity ohrozenia, bludy a halucinácie. Poruchy pamäti sa môžu objaviť až neskôr, nepatria medzi prvé príznaky," vysvetlila doktorka Pavla Myslíková z Lekárskeho domu Praha 7.

Ako sme už spomenuli v úvode, demencia nie je vždy nevyhnutná a riziko jej rozvinutia možno za určitých podmienok znížiť. Prečítajte si, ktorým veciam a návykom sa vyhnúť, ak si chcete zachovať jasnú myseľ aj v staršom veku.

Nevhodná strava

Iste viete, že výživná, správne vyvážená strava je nevyhnutná pre zdravie vášho srdca a tiež prispieva k udržaniu normálnej váhy. Prínos vhodných potravín pre mozog je však niekedy prehliadaný.

"Mozog potrebuje zdravé tuky, bielkoviny, vitamíny a minerály, aby fungoval správne," hovorí doktor Howard Fillit, zakladajúci výkonný riaditeľ a hlavný vedec nadácie Alzheimer 's Drug Discovery Foundation (ADDF) and the ADDF' s Cognitive Vitality Program.

Výskum tiež ukazuje, že ľudia, ktorých diéta obsahuje vysoký podiel nasýtených tukov, majú väčšiu pravdepodobnosť vzniku demencie. Podľa odborníkov najlepšou výživou pre mozog je strava plná ovocia, zeleniny, orechov a obilnín. Je tiež vhodné nahradiť maslo zdravými tukami, ako je olivový olej, a znížiť príjem červeného mäsa.

Ignorovanie chronických ochorení

Neliečená hypertenzia a cukrovka sú dva z najväčších rizikových faktorov pre vznik demencie, ako je Alzheimerova choroba, zdôraznil doktor Fillit. "Diabetici majú až o 73 percent vyššie riziko demencie a ešte vyššie riziko vzniku vaskulárnej demencie než nediabetici," uviedol doktor Fillit a dodal, že riziko Alzheimerovej choroby a vaskulárnej demencie zvyšuje tiež hypertenzia v strednom veku. Liečba zahrňujúca lieky, diétu a cvičenia môže výrazne znížiť riziko demencie pre obe ochorenia. Doktor Fillit odporúča pravidelnú návštevu lekára ako prevenciu týchto a ďalších chronických ochorení.

"Pacienti, ktorí navštevujú lekára, majú menšiu pravdepodobnosť demencie, pretože cukrovka a hypertenzia môžu byť pod dohľadom lekára zvládnuté," tvrdí neurológ Clifford Segil z Providence Saint John´s Health Center v Santa Monice v Kalifornii.

Sedavý životný štýl

Výskumy ukazujú, že cvičenie prospieva mozgu a môže znižovať riziko pádov, chorôb spojených s vekom a dokonca aj smrti, tvrdí doktor Fillit. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča, aby sa dospelí jedinci venovali každý týždeň aeróbnemu cvičeniu so strednou intenzitou po dobu 150 minút, čo sa rovná fyzickej aktivite 30 minút denne päťkrát týždenne.

"Starnutím sa spomaľuje rast nových mozgových buniek, dochádza k úbytku nervových vlákien a spojov a naše mozgové tkanivo sa skutočne zmenšuje. Podľa nových poznatkov môže tento trend zvrátiť alebo aspoň spomaliť pravidelné cvičenie. Teda hlavne aeróbne cvičenie. To spomaľuje negatívne zmeny na mozgovej kôre a menší úbytok mozgových buniek u starších ľudí. Kardio cvičenie navyše zvyšuje prietok krvi do mozgu, ktorá mu tak dodáva potrebný kyslík. Mozog totiž pohltí 20 percent všetkého kyslíka v tele," hovorí Markéta Brožová, hlavná trénerka fitness centier pre ženy Contours.

Vhodne zvolenými aktivitami sú podľa Brožovej dlhšie behy, Nordic Walking, plávanie a ďalšie vytrvalostné športy. Vďaka fyzickému cvičeniu sa zlepšujú kognitívne schopnosti - obzvlásť exekutívne funkcie, čo je schopnosť a zručnosť plánovať, rozhodovať sa a realizovať cieľavedomé postupy a výkony, riešiť problémy alebo tvoriť analógie. "Ďalej dochádza k zlepšeniu pracovnej a priestorovej pamäte," doplnila Brožová.

"Znie to ako klišé, keď sa povie: cvičte a budete sa cítiť zdravšie a mladšie. Lenže ono to tak naozaj je. A je pre to aj vedecké vysvetlenie. Podobne ako rastlinné hnojivo podporuje rast a kvalitu rastlín, rovnako tak mozgový neurotrofický faktor známy ako BDNF, pochádzajúci z početnej rodiny rastových faktorov, stimuluje rast a množenie mozgových buniek. To platí najmä v hipokampe, teda v oblasti mozgu, ktorá je z veľkej časti zodpovedná za pamäť, a je najviac ohrozená práve stúpajúcim vekom. Pravidlo je teda jednoduché: čím viac cvičíte, tým viac proteínu BDNF vyrábate. Cvičením zvyšujete srdcový tep, akonáhle k tomu dôjde, automaticky sa zvyšuje prítok krvi do mozgu a tým rastie bdelosť, vitalita, redukuje sa úzkosť a dochádza aj k lepšej relaxácii. Dnešná doba je totiž synonymom pre zahltenosť myšlienkami. Pohyb dokáže hlavu krásne prečistiť a vyjasniť. Cvičením možno tiež zázračne preškoliť mozog napríklad po prekonanej cievnej mozgovej príhode. Vďaka aktivite je mozog schopný kompenzovať poškodenia, zlepšiť pohyblivosť, pamäť a obnoviť reč," vysvetlila trénerka Brožová.

Nedostatok psychickej stimulácie

Rovnako ako je dôležité cvičiť telo, je nemenej podstatné precvičovať aj vašu myseľ. Ak trávite väčšinu voľného času na gauči a pasívne sledujete seriály namiesto toho, aby ste aktívne zapojili mozog, môžete si tak zvyšovať riziko vzniku demencie.

"Výskum naznačuje, že udržanie aktívneho mozgu zrejme zvyšuje jeho vitalitu a môže vystavať rezervy mozgových buniek a spojov," informovala doktorka Heather Snyderová, riaditeľka lekárskych a vedeckých činností pre Alzheimerovu asociáciu.

Podľa Snyderovej je ľahké dosiahnuť tieto výhody pre mozog. "Dokončite skladačku alebo krížovku, hrajte hry, ktoré vyžadujú strategické myslenie, ako sú šach alebo bridž, alebo sa zúčastnite výučby nejakých vzdelávacích kurzov online alebo v škole," navrhuje doktorka Snyderová.

Fajčenie cigariet

Cigarety a cigaretový dym obsahujú viac ako 4700 chemických zlúčenín, z ktorých niektoré sú vysoko toxické, varuje doktor Fillit. Nielenže sú tak fajčiari vystavení zvýšenému riziku mnohých rôznych ochorení, hrozí ním tiež vyššie riziko vývoja všetkých druhov demencie a oveľa vyššie riziko (až o 79 percent) vzniku Alzheimerovej choroby. "Hoci nikotín krátkodobo stimuluje mozgové bunky, nepatrí medzi dobré preventívne opatrenia, ako sa v niektorých zdrojoch uvádza," upozornila doktorka Myslíková.

Nedostatok spánku

Doktor Fillit poukazuje na výskum, ktorý spojil spánkové problémy, ako sú nespavosť a spánková apnoe, so zvýšeným rizikom Alzheimerovej choroby. "Nedávna štúdia odhaduje, že 15 percent prípadov Alzheimerovej choroby môže byť spôsobené spánkovými problémami."

Iný výskum publikovaný v časopise Alzheimer 's & Dementia, ktorého sa zúčastnilo takmer 7500 žien, zistil, že menej ako šesť hodín spánku v noci zvyšuje riziko demencie o 36 percent. Doktor Fillit preto ako súčasť prevencie odporúča vybudovať si spánkovú rutinu, udržiavať pravidelný spánkový režim a v prípade porúch spánku, ako je spánková apnoe, neváhať s návštevou lekára.

Nadbytok spánku

Je prirodzené, že sa spánkové vzory menia podľa veku. Napríklad rodičia, ktorí sa starajú o novonarodené dieťa, priemerne spia tri až štyri hodiny za noc, zatiaľ čo ľudia vo veku 60 rokov a starší, čo nedávno odišli do dôchodku, môžu v noci zvládnuť aj deväť hodín spánku.

V spomínanej štúdii so 7500 ženami výskumníci zistili, že spánok dlhší ako osem hodín za noc zvyšuje riziko demencie o 35 percent. Ideálny spánok by mal podľa zistení odborníkov trvať 6 až 8 hodín.

Nadmerné pitie alkoholu

Časté pitie alkoholu môže zvýšiť riziko mnohých zdravotných problémov, vrátane vysokého krvného tlaku, mŕtvice, ochorenia pečene a tiež demencie. Podľa doktora Segila môže veľké množstvo piva spôsobiť zmršťovanie mozgu, čo vedie k strate pamäti v skoršom veku.

Niekoľko štúdií preukázalo koreláciu medzi dlhodobým užívaním alkoholu a kognitívnymi problémami. Navyše roky pitia alkoholu môžu viesť až k neurologickému duševnému ochoreniu, ktoré sa nazýva Korsakovova psychóza.

Podľa niektorých odborníkov však alkohol nemusí byť vždy len nepriateľom. "Zaujímavosťou je, že látky obsiahnuté vo víne na základe niektorých štúdií znižujú nebezpečenstvo rozvoja demencie. Ochranné látky sa volajú flavonoidy a obsiahnuté sú hlavne v červenom víne. To ale neznamená, že by sme mali začať viac piť vína," dodala praktická lekárka Pavla Myslíková.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.