18.08.2017, 10:38

Nález, ktorý nemá v Grécku obdobu. Stovky kostier aj detí so znakmi násilnej smrti

Výskum vyvrcholil vlani, kedy bola odkrytá hrobka s pozostatkami 80 mužov zviazaných reťazami. Takýto nález nemá v Grécku obdobu, hovorí archeologička Stella Chrysulakiová.

Nález, ktorý nemá v Grécku obdobu. Stovky kostier aj detí so znakmi násilnej smrti
Zdroj: Reuters

Kto boli a prečo boli usmrtení? V Aténach sa začalo vyšetrovanie týkajúce sa objavu stovky kostier, nesúcich známky násilnej smrti, ku ktorej došlo pred viac ako 2500 rokmi. Píše o tom agentúra AFP.

Miesto činu

Rozsiahla nekropola používaná od 8. do 5. storočia pred Kristom vo Phalerone, jednom z prístavov antických Atén. Nie sú tu žiadne monumenty ani náhrobné nápisy ako na inom cintoríne antických Atén Kerameikos, ale jednoduché hrobky vyhĺbené v piesčitej pôde.

Vedľa nich sa nachádzajú zvyšky hraníc na spaľovanie mŕtvych a veľké nádoby z pálenej hliny pre novorodencov a malé deti.

Práve na tomto mieste archeológovia od roku 2012 odkrývajú podivuhodné kostry: ruky mŕtvych boli zviazané na chrbte alebo na bruchu, niekedy boli zviazané aj nohy a niektorí mŕtvi ležali tvárou k zemi, ako by mali byť ešte aj v smrti ponížení.

Podľa prvých skúmaní ide o mladých a dobre živených mužov, ktorí boli uložení do hrobky v troch radoch, niektorí na chrbte, iní na bruchu a 52 z nich bolo pochovaných s rukami nad hlavou.

Ich život ukončila rana do hlavy. Zrejme išlo o popravu z politických dôvodov, ktorú možno podľa nálezu dvoch hrncov nájdených v hrobke datovať do doby 675 až 650 pred Kristom, vysvetľuje Chrysulakiová.

Bolo to obdobie utvárania mestského štátu a prechodu k demokracii na pozadí silných politických otrasov a napätia medzi tyranmi, aristokratmi a obyčajnými občanmi, hovorí bioarcheologička Elenna Prevedoruová, ktorá vedie vyšetrovanie smrti týchto osôb na Americkej archeologické škole v Aténach.

Archeológovia na základe líčenia antických historikov Hérodota a Thukydida uvažujú o možnosti, že mŕtvi mohli byť stúpenci aristokrata a bývalého olympijského víťaza Kylóna, ktorých vyvraždil mocný klan Alkmeónovcov po zmarenom pokuse nastoliť tyraniu.

"Aby sme prípad vyriešili, používame všetky metódy, ktoré preslávili televízne detektívne seriály," žartuje Panajotis Karkanas, riaditeľ supermoderného laboratória Malcom Wiener pri Americkej archeologické škole.

Projekt zrejme bude trvať dlho, päť až sedem rokov, pretože zahŕňa všetky ostatné pochované v nekropolu, ktorých je viac než tisícka.

Dokonca aj mŕtvi bez príbehu, najmä stovky detí nízkeho veku, môžu vypovedať o životnom štýle a vtedajších chorobách a vrhnúť tak svetlo na antické Atény, vraví Karkanas.

Nezastupiteľnú úlohu tu podľa neho hrá bioarcheológia, ktorá môže skúmať človeka zblízka, jeho životné prostredie aj jeho každodenný život.

Písomné zdroje a zachované pamiatky, ktoré sú v tomto období starovekého Grécka vzácnejšie, vypovedajú predovšetkým o histórii elít a víťazov.

"Keby sme sa opierali len o ne, aby sme dešifroval minulosť, bolo by to ako keby sme dnes čítali len noviny, aby sme sa dozvedeli, čo sa deje vo svete," dodáva Karkanas.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.