Keď v roku 1982, pred 35 rokmi, prišli na trh prvé CD prehrávače, bola to revolúcia. Oproti vinylovým gramofónovým platniam bol kompaktný disk podstatne menší a lepšie sa s nim manipulovalo. Na rozdiel od platní sa pri prehrávaní neopotrebovával a záznam nestrácal na kvalite.
Novinkou tiež bolo, že užívateľ si mohol prehrať konkrétnu vybranú skladbu, prehrávanie mohol kedykoľvek prerušiť a pokračovať inou skladbou. To sa síce pri gramofónových platniach, pri troche šikovnosti, dalo tiež, ale človek riskoval, že touto manipuláciou platňu poškodí. Pri CD nič podobné nehrozilo.
Pôvodne vyvinuli CD na prehrávaciu dobu 60 minút (podobne ako u LP platní), neskôr sa však zvýšila kapacita na 74 minút. Údajne preto, aby sa na jeden disk vošla celá Beethovenova deviata symfónia.
Prvý CD prehrávač sa volal Sony CDP-101 a funkčne bol veľmi podobný súčasným modelom. Pre český a slovenský trh bol dôležitý iný prehrávač - Tesla MC 900, ktorý od roku 1985 z licenčne dovážaných dielov montovali vo fabrike Tesly v Litovli. Technicky išlo o prehrávač Philips CD204. Prvním vydaným hudobným diskom sa stal album The Visitors skupiny ABBA.
Počas rokov vznikli CD meniče, do ktorých sa dalo vložiť od troch až do 200 diskov. Tento prístroj sa potom správal ako hudobný jukebox.
Vznikli prenosné modely do vrecka, alebo skôr do batohu, CD do auta - ich prvá generácia však bojovala s výpadkami reprodukcie pri otrasoch, čo vyriešila až elektronická vyrovnávacia pamäť. V roku 1996 pridali do formátu aj možnosť ukladania textovej informácie, takzvaný CD-TEXT.
Vypaľovanie zmenilo priemysel
V roku 1988 dokončili technológiu nahrávateľného CD, postupne sa ujal názov CD-R (CD-Recordable). Okolo roku 1996 sa u nás začalo s masovým vypaľovaním. Ceny za mechaniku aj prázdne disky klesli na prijateľnú úroveň. V roku 1997 pribudol ešte opakovateľne nahrávateľný a zmazateľný disk CD-RW (CD ReWritable).
Vypaľovanie CD bol historicky prvý spôsob vytvárania zvukovej kópie 1:1. Kópia mala identickú zvukovú kvalitu ako originálna nahrávka - pri kopírovaní z kazety na kazetu alebo z gramoplatne na kazetu sa vždy kvalita znižovala. Vypaľovanie tak umožnilo nielen domáce, ale masové kopírovanie. Disky sa predávali na tržniciach. To už začalo byť problémom pre hudobný priemysel.
Ten zareagoval úpravou cenovej politiky, či novými technológiami. Vydavateľstvá mohutne investovali do protikopírovacích ochrán, ktoré sa však väčšinou minuli účinkom. Predaj stále viac a viac klesal, čo ešte zrýchlilo nástup digitálnych hudobných súborov a ich distribúciu cez internet.
Budúcnosť je bez médií
V súčasnosti sa už nedá pochybovať o tom, že hudobné CD postupne mieria do dôchodku. Nahrádzajú ich digitálne hudobné súbory a digitálne streamovacie služby typu Spotify alebo Tidal. Pri nich poslucháč nevlastní žiadne médium ani súbory. Stačí, keď zaplatí mesačný poplatok, ktorý mu umožní počúvanie hudby podľa vlastnej voľby. Ak prestane platiť, nič mu nezostane.
Gramofónové platne sa dočkali svojho comabacku, pri hudobných CD to odborníci neočakávajú. Napriek tomu by ste sa zatiaľ nemali zbavovať hudobných CD tak, ako to urobili mnohý so zbierkami vinylových platní, bola by to škoda. Nie je dôvod, aby sa 12 cm digitálne disky v prehrávačoch netočili aj ďalšie desaťročie.