StoryEditor

Na Ukrajine sa stupňuje jazykový spor

09.03.2006, 23:00
Autor:
ČTKČTK
Otázky spojené s používaním ruštiny ako oficiálneho jazyka na Ukrajine sa čoraz viac stávajú súčasťou predvolebného boja. Najmä na východe Ukrajiny totiž žije prevažne po rusky hovoriace obyvateľstvo, ktoré už "oranžovú revolúciu" z jesene neprijalo s nadšením. Teraz ich zástupcovia hovoria priamo o jazykovej šikane zo strany Kyjeva, ktorá má znemožniť ich účasť na voľbách 26. marca.

Otázky spojené s používaním ruštiny ako oficiálneho jazyka na Ukrajine sa čoraz viac stávajú súčasťou predvolebného boja. Najmä na východe Ukrajiny totiž žije prevažne po rusky hovoriace obyvateľstvo, ktoré už "oranžovú revolúciu" z jesene neprijalo s nadšením. Teraz ich zástupcovia hovoria priamo o jazykovej šikane zo strany Kyjeva, ktorá má znemožniť ich účasť na voľbách 26. marca.
Špecifická je situácia na Kryme, kde ústredná volebná komisia zakázala súčasne s voľbami usporiadať "orientačné referendum" o uznaní ruštiny ako oficiálneho jazyka v tejto autonómnej republike.
Práve ústredná volebná komisia je podľa všetkého zodpovedná za dosiaľ najväčší lingvistický zmätok, ktorý napäto očakávané voľby sprevádza. V tomto roku boli totiž prvýkrát zoznamy voličov na východnej Ukrajine a na Kryme preložené z ruštiny do ukrajinčiny. Počítačový program, ktorý na to úradníci použili, však mená nielen prepísal do ukrajinského pravopisu, ale ich z ruštiny aj "preložil". Ľuďom sa tak úplne zmenili priezviská: z občana Vorobjeja sa stal Gorobec, Kuznecov sa zmenil na Kovala atď.
Mnohí voliči sa tak na volebných listinách vôbec nemôžu nájsť a opozičná Strana ukrajinských regiónov bývalého premiéra Mykolu Azarova hovorí o úsilí súčasnej moci znemožniť hlasovanie státisícom protivládne naladených voličov. Podľa ich odhadov by tento problém mohol opozícii ubrať až 10 percent hlasov. Strana ukrajinských regiónov má pritom podľa sociológov šancu na úspech, niektoré prieskumy jej prisudzujú až tretinu hlasov. Vo volebnom programe má strana tesnú spoluprácu s Ruskom a spomalenie integrácie do európskych štruktúr.
Najviac napätá situácia je na polostrove Krym. Tamojší parlament sa rozhodol usporiadať spoločne s voľbami referendum o ustanovení ruštiny ako oficiálneho jazyka. Ústredná volebná komisia to zamietla a podľa ministerstva spravodlivosti je takéto referendum neústavné. Ukrajinský premiér Jurij Jechanurov však žiadny problém s používaním ruštiny na Kryme nevidí. "Sú tam problémy s ukrajinčinou, ale že by tam mala problémy ruština, to som si nevšimol," povedal.
Krym sa stal súčasťou ruskej ríše na konci 18. storočia. V roku 1954 ho Nikita Chruščov predal sovietskej Ukrajine v rámci osláv 300. výročia pripojenia Ukrajiny k Rusku. Zložitá demografická situácia na polostrove vedie k častým sporom medzi Rusmi, Ukrajincami a krymskými Tatármi, ktorí tam tiež žijú. Na začiatku 90. rokov 20. storočia sa vtedajší krymský parlament pokúsil vyhlásiť nezávislosť, nakoniec však svoje rozhodnutie odvolal. Strana ukrajinských regiónov na zákaz referenda o ruštine zatiaľ nereagovala, no šéf jej krymskej pobočky Vasilij Kiseľov už pohrozil desaťtisícovými protestnými akciami, ak úrady konanie referenda znemožnia.

menuLevel = 1, menuRoute = svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = svet, homepage = false
02. máj 2024 01:18