Možno si poviete, načo je mi doma kopa kovových plieškov, keď z toho aj tak nič nemám? Numizmatiku veľa ľudí považuje za staromódnu zábavku starších pánov na dôchodku. Skutočnosť je však trochu iná. Táto ušľachtilá činnosť ponúka okrem známeho "mince nepýtajú jesť“ istú investíciu bez rizika a pre tých nostalgickejších aj príjemne strávené chvíle. Na numizmatiku si popri svojich početných aktivitách našli čas aj takí velikáni ako módny návrhár Karl Lagerfeld alebo nestor českej hudobnej scény Karel Gott.
Na to, aby ste doma opatrovali zbierku naozaj hodnotných kúskov, ktorou potešíte svojich dedičov, však treba vedieť, do čoho sa investovať oplatí. My vám s tým trošku pomôžeme.
VZÁCNOSŤ NADOVŠETKO
Hneď na začiatku zahreje fakt, že nominálnu hodnotu mince vám garantuje Národná banka Slovenska, takže ju nikdy nepredáte pod cenu. Vo všeobecnosti sa predmetom zberateľov stávajú najmä pamätné mince, ktoré majú väčšinou vyššiu nominálnu hodnotu a razia sa pri špeciálnych príležitostiach. "Najviac sa oplatí investovať do mincí razených špeciálnou technikou ,proof', ktorá im zabezpečuje vysoký lesk. Je ich málo, hneď po emisii sa rozchytajú a ich cena veľmi - niekedy až neúmerne k ich nominálnej hodnote, rastie,“ vysvetľuje numizmatik Marcel Pecník.
V prípade mincí teda neplatí to, čo pri iných komoditách, že cena stúpa úmerne k ich veku. Ich hodnotu najviac ovplyvňuje "vzácnosť“. Dobrou investíciou je kúpiť aj obežnú mincu, ktorá sa nezachovala vo veľkom náklade. Jej cena bude stále stúpať.
"Napríklad československý 5-haliernik z roku 1924, ktorý váži len niečo okolo 1 gramu, sa v súčasnosti na aukciách predáva od 200 - 300 000 českých korún, pretože je známych len nejakých 8 - 9 kusov,“ pokračuje Pecník. Zaujímavosťou tiež je, že prvá československá 5 000-korunová bankovka z roku 1919 bola v celom náklade zošrotovaná, pretože nemala vhodné ochranné kódy proti falšovaniu a podarilo sa zachrániť iba niekoľko kusov. Dnes sa jej dobový falzifikát predáva za 13 000 eur.
PREČO ZBOJNÍCI HRÝZLI DO DUKÁTOV
Dôležitú úlohu, samozrejme, zohráva materiál, z ktorého je minca vyrobená. Tým najvzácnejším je zlato. Zlaté dukáty sa u nás začali raziť už v roku 1328, keď bola otvorená mincovňa v Kremnici a málokto vie, že sa razia dodnes. "Kremnické dukáty sa vyznačovali vysokou a stálou rýdzosťou zlata, vďaka čomu sa v stredoveku považovali za najtvrdšiu menu v strednej Európe. Dá sa povedať, že boli akýmsi predchodcom dnešného eura,“ hovorí marketingový manažér Mincovne Kremnica Jaroslav Setnický. Podľa dochovaných záznamov ich v Kremnici za celú históriu vyrazili 21,5 milióna kusov. "Ich celková hodnota by pri dnešných cenách zlata predstavovala jednu miliardu dolárov, odhliadnuc od historickej hodnoty,“ dodáva Setnický.
Zaujímavosťou je, že dukáty sú od obdobia stredoveku až dodnes konštantné - jeden dukát má okolo 3,5 gramu a je razený z 98,6-percentného zlata. Do zlata sa pridáva meď, aby bola minca trvácnejšia. Zlato samo osebe je totižto veľmi mäkké a minca by sa používaním mohla znehodnotiť. "Kedysi boli dukáty platidlo, ktoré používala šľachta, dnes ich kupujú ľudia, ktorí v nich ukladajú hodnotu zlata a hodnotu umeleckého spracovania, ktorá v nich je obsiahnutá,“ informuje Pecník. Veľmi vzácne sú aj strieborné mince vyrobené z 99,99- a 92,5-percentného striebra.
MINCE OD LAGERFELDA
Mince si môžete zadovážiť na burzách, aukciách alebo priamo od Národnej banky Slovenska. Dnes už na burzách okrem mincí, bankoviek a pamätných mincí nájdete aj také "vychytávky“ ako biatek, starorímske mince alebo dokonca sekirum z doby kamennej. Tie hodnotnejšie kúsky sa dražia na aukciách, ktoré organizujú pobočky numizmatických spoločnosti alebo súkromní podnikatelia. Netreba sa však orientovať len na naše územie. Veľmi populárne sú aj mince z Francúzska, Talianska alebo USA.
Pre tých, ktorí sa od posadnutosti módou nemôžu odpútať ani pri takýchto vedeckých záležitostiach, môžeme odporučiť exkluzívne kúsky navrhnuté samotným majstrom Lagerfeldom. Zlaté a strieborné pamätné mince navrhol pri príležitosti 125. výročia narodenia Coco Chanel na konci minulého roku. Zdá sa, že Lagerfeld naozaj vie, ako si v čase finančnej krízy trochu prilepšiť. Mince, ktoré navrhol, majú symbolickú hodnotu 5 eur - 5 ako číslo ikonického chanelovského parfumu. Ich skutočná hodnota má od tej nominálnej skutočne dosť ďaleko. Keďže boli vyrazené len dve zlaté a dve strieborné mince, hodnota jednej sa pohybuje okolo 5 900 eur.
Lagerfeld dokonca v decembri ponúkol do dražby aj svoju súkromnú zbierku pozostávajúcu zo 11 099 mincí.
EURO VERZUS KORUNA
Počas platnosti korunovej meny Slovenskej republiky v rokoch 1993 - 2008 boli razené strieborné mince s nominálnou hodnotou 200 Sk, 500 Sk a 1 000 Sk a zlaté mince 5 000 a 10 000 Sk. "V poslednom období bol záujem najmä o poslednú pamätnú slovenskú mincu nazvanú Rozlúčka so slovenskou korunou s 1 000 Sk hodnotou,“ hovorí Setnický. Kedy sa slovenské obehové mince stanú predmetom záujmu numizmatikov nevedno, isté je to, že o obehové eurá už veľký záujem je. Najvzácnejšie sú tie z najmenších štátov Európskej únie ako Luxembursko alebo Vatikán, keďže tých je vyrazených najmenej. Numizmatici však pre začiatočníkov odporúčajú investovať najprv do pamätných mincí a až pri lepšom poznaní problematiky do obehových.
Zaujímalo nás, čo človeka vedie k zberateľskej vášni: "Pre človeka sú peniaze, odkedy vznikli, akýmsi meradlom hodnoty. Sú hodnotou samotnou. Môžete zbierať aj zlaté alebo strieborné prúty, ale tie budú mať len cenu nespracovaného drahého kovu. V minci sa však oceňuje nielen materiál, ale aj jeho množstvo, spôsob spracovania a estetická hodnota,“ myslí si Marcel Pecník. Filozofiu numizmatikov na záver zhrnul predseda Slovenskej numizmatickej spoločnosti Zbyšek Šustek: "Pri zbieraní mincí si pozor nemusíte dávať na nič, pretože ak mince zbierate preto, že pre vás predstavujú nejakú historickú hodnotu, napr. vzťah k vlastnej krajine alebo sú mince zamerané na nejakú oblasť, ku ktorej máte vzťah, tak nezávisle od jej ceny budú pre vás mať hodnotu vždy.“
Foto: Dušan Knap, archív