Čína prvýkrát zverejnila podobu vesmírnej sondy a prieskumného vozidla, ktoré plánuje vyslať v roku 2020 na Mars. Vozidlo by malo skúmať povrch červenej planéty po dobu troch mesiacov, oznámila dnes čínska štátna médiá.
Sonda s vozidlom, ktorých počítačovo generované obrázky zverejnili v utorok večer čínske úrady, by mala k Marsu odštartovať v júli alebo v auguste 2020. Sondu vynesie raketa Dlhý pochod 5, ktorá odštartuje z nového kozmického strediska v meste Wen-čchang na ostrove Chaj-nan v Juhočínskom mori.
"Po sedemmesačnej ceste sa od družice oddelí pristávací modul a pristane na severnej pologuli Marsu, kde bude následne robotické vozidlo skúmať povrch planéty," píše sa v správe oficiálnej tlačovej agentúry Nová Čína.
Agentúra tiež uviedla, že robotické vozidlo bude vážiť 200 kilogramov, bude mať šesť kolies a energiu bude čerpať zo štyroch solárnych panelov. Vozidlo, ktoré už predtým vypravila Čína na Mesiac, vážilo 140 kilogramov a malo dva solárne panely.
Čínske médiá pripúšťajú, že severná pologuľa Marsu nie je k využívaniu solárnej energie tak vhodná ako rovníkové oblasti tejto planéty, geografické podmienky sú tam však lepšie, uviedla agentúra Reuters. Vozidlo bude pátrať hlavne po ľade a vode, dáta bude odosielať späť na Zem.
Misia k Marsu je ďalším krokom v ambicióznom kozmickom programe Číny. Tá sa po niekdajšom Sovietskom zväze a po Spojených štátoch v roku 2003 stala len treťou krajinou, ktorá dokázala vlastnými silami vyniesť na obežnú dráhu okolo Zeme človeka. V roku 2008 prvý čínsky kozmonaut vystúpil do voľného priestoru a v roku 2013 pristála nepilotovaná čínska vedecká sonda na Mesiaci.
Ďalší čínsky astronaut by sa mal do vesmíru pozrieť už v októbri. V roku 2036 chcú čínski kozmonauti pristáť na Mesiaci.
Úspešné sondy k Marsu vyslali doteraz len Rusko/Sovietsky zväz, Spojené štáty, Európska vesmírna agentúra (ESA) a India, väčšina z nich ale planétu iba obiehali. Ako prvá úspešne pristála na Marse pred 40 rokmi americká sonda Viking 1.