Husákove deti slávia päťdesiatku: Rodičia generácie, ktorá má stále viac znakov psychopatického správania

Husákove deti. Tak sa hovorí tým, ktorí sa narodili za povestnej populačnej vlny. Začala sa v roku 1970, vrcholila o štyri roky neskôr a doznievala v roku 1976, pretože socialistickému štátu došli peniaze. Je to tak, tie sú hýbateľom všetkého diania – a tvorenia detí sa to týka rovnako. Neveríte?

Domov ako jediná šanca

Predstavme si priemerný zamilovaný pár. Hovorme tým dvoma trebárs Jana a Peter, tieto mená boli najobľúbenejšie. Zoznámili sa, keď v auguste 1968 presviedčali sovietskych okupantov, nech idú domov, rok potom boli spoločne na niekoľkých demonštráciách, následne prešli krutým rozčarovaním, keď zistili, že nemálo kamarátov a kolegov podpísalo vyhlásenie, že s pobytom cudzieho vojska v našej krajine súhlasí.

Psychologička Jiřina Prekopová: Zo žien sú chlapi, otcom chýba autorita, z deti sú chudáci (archívny rozhovor)

Peter sa rozhodol, že podpíše tiež, aby ho z práce nevyhodili ako tých, ktorí nepodpísali. Ukrutne sa preto s Janou pohádali, ale nakoniec sa zhodli, že to bol rozumný krok. Pretože najlepšie bude mlčať, nevyčnievať z davu, neprovokovať.

To znamená ísť každé ráno do kancelárie veľkého hutníckeho podniku, tam si odsedieť osem hodín a tešiť sa domov. Vytvoriť si domov. Teda vziať sa, pretože ženatí zamestnanci dostávali podnikové byty. A tiež novomanželské pôžičky na ich zariadenie.

A príspevky na dieťa. Takže si Jana s Petrom zaobstarali dieťa. Iste, mali sa radi, bolo to dieťatko z lásky. Ale keby mohli cestovať, študovať zaujímavé odbory, robiť kariéru, možno by ho mali až o niekoľko rokov. Alebo trebárs vôbec. Alebo by sa rozišli, pretože by medzitým stretli niekoho iného.

Taký príbeh sa skrýva za narodením mnohých terajších päťdesiatnikov. Príbeh, ktorý je spájaný s vtedajším najvyšším predstaviteľom vládnucej komunistickej strany a od roku 1975 aj prezidentom Gustávom Husákom a partiou podobne nudne a smutne vyzerajúcich mužov.

Tí všetci prijali od sovietskych súdruhov úlohu presvedčiť národ, že je úplne normálne mať na svojom území okupantov. A, samozrejme, zabezpečiť, aby sa proti nim ľudia nebúrili. Dať im ilúziu, že sa majú dobre, pretože štát sa o nich stará, teda rozdávať byty, pôžičky, peniaze.