Vychutnajte si slávneho Salvadora Dalího v Košiciach. Aj na tanieri

Navrhoval šperky pre newyorských zlatníkov. S režisérom Luisom Bunuelom vytvoril jeden z pilierov kinematografie. Ilustroval Bibliu... To, že najznámejší surrealistický výtvarník sveta sa ani zďaleka nevenoval len maľbe, nie je žiadne tajomstvo. No vidieť typický rukopis Salvadora Dalího na keramike či tapisérii je napriek tomu veľmi prekvapivým – a osviežujúcim – zážitkom.
Vychutnať si ho môžete prísť do Košíc, až do 21. marca. Východoslovenské múzeum v rámci výstavy nazvanej Zhmotnenie surreálneho predstavuje viac ako 150 Dalího diel. A veľká väčšina z nich sa na Slovensku objavuje po prvý raz. Dosiaľ predstavila divákom v Estónsku, Švédsku, Lotyšsku, Litve a Česku.

Známky po surrealisticky
„Rozdiel medzi surrealistami a mnou spočíva v tom, že ja som surrealista.“ Známy a typicky neskromný výrok jedného z najslávnejších maliarov 20. storočia nadobúda na košickej výstave akoby nový a autentickejší rozmer. Lebo obdivovať Dalího tečúce hodiny či štylizované ženské pohlavné orgány podopreté bytosťami bez hláv na „klasických“ keramických tanieroch je v istom zmysle ešte surreálnejší zážitok ako sledovať tie isté (alebo podobné) motívy na plátne. Predsa len, takáto spotrebno-umelecká kombinácia má v sebe čosi nečakane dráždivé.



Salvador aj mimo maľby zostáva verný svojej jazykovej poetike. Názvami á la „Marťan Dalí vyzbrojený dvojitým holoelektronickým mikroskopom“ sa to na výstave len tak hemží. Len pre zaujímavosť, tento konkrétny patrí k sérii Dobytie vesmíru II.

Na výstave však ani zďaleka neuvidíte len taniere. „Okrem keramiky sa tu nachádzajú aj tapisérie, porcelán, sochárske diela, medaily, známky, litografie,“ vymenúva Mária Krišovská z Východoslovenského múzea a len tak mimochodom dodáva: „Dalí sa jednoducho rád zviditeľňoval a používal na to rozmanité umelecké formy.“



Chvála predstavovania si
Samozrejme, jeho vášňou nebolo len zviditeľňovanie seba, ale aj zviditeľňovanie toho, čo on sám považoval na živote za najpodstatnejšie. Sám sa toto svoje úsilie pokúsil vyjadriť vo viacerých výrokoch. „Moja celá ambícia v maliarstve je zhmotniť s čo najmajestátnejšou zbesilosťou precízne obrazy konkrétneho iracionalizmu,“ znie jeden z nich a práve z neho vychádza aj kurátor Vassilli Kessaouri. Výstava Zhmotnenie surreálneho má podľa jeho slov verejnosti pomôcť presne v tom, aby uvidela a pochopila, ako Dalí zhmotňuje svoje názory prostredníctvom svojho špeciálneho umeleckého jazyka, ktorý stojí na presvedčení (a v istom zmysle aj dôkaze), že za zrakovým vnemom sa vždy nachádza široký rozsah čohosi nevysloviteľného, pričom to neviditeľné je oveľa dôležitejšie ako to, čo vidíme. „Toto záhadné tajomstvo nás priťahuje a núti, aby sme uvažovali o zásadných otázkach života. Dalího kreativita tkvie skôr v tom, aby sme viac ,mysleli‘ a ,predstavovali si‘ než ,videli‘.“



Dalího božská vznešenosť
Salvadora Dalího ono „neviditeľné“ fascinovalo ešte aj v trochu inej rovine. K jeho kľúčovým témam (s ktorými sa vyrovnával po celý život a spôsobovali mu úzkosť) totiž patrili aj hriech, hanba a viera. A v Košiciach si návštevníci užijú hĺbkový ponor aj do týchto fenoménov: vďaka jednému z najvýznamnejších vystavených cyklov vôbec – sérii litografií s dvojakým názvom Dvanásti apoštoli alebo Rytieri okrúhleho stola. Litografie vznikli v roku 1977 (teda už po Dalího sedemdesiatke) a boli plodom jeho dlhoročného vnútorného bádania a približovania sa Bohu. A prečo tento dvojaký názov? Lebo rytierov a apoštolov podľa slov kurátora v Dalího očiach spájala vôľa konať a umrieť za svoje ideály a vieru. Na zvýraznenie singularity (božskej vznešenosti) litografie dokonca ozdobil obrazy zlatými bodkami a úzkym zlatým lemom. Teda znakmi výsostne nesurrealistickými...

Návštevníkov určite zaujmú i medaily na olympiádu v Los Angeles či mimoriadne významná séria 16 fantastických ilustrácií k Autobiografii Benvenuta Celliniho. Táto extravagantná osobnosť renesancie totiž Dalího celoživotne fascinovala a považoval ho za akéhosi svojho duchovného brata. Okrem iného aj preto, že Cellini rovnako ako on považoval mytologizáciu vlastnej osobnosti a života za úplne normálnu záležitosť.