Diamantový biznis na Slovensku? Určite žiadna marginálna záležitosť. Svedčí o tom aj príbeh dvoch pánov z Trenčína, otca a syna, ktorým sa v pomerne uzavretom svete obchodovania s diamantmi podaril doslova husársky kúsok. Stali sa totiž oficiálnymi členmi najstaršej diamantovej burzy na svete - ako jediní Slováci vôbec.
"Keď sa tak nad tým spätne zamyslím, tak pre členstvo na najstaršej diamantovej burze sveta je nutné veľmi veľa urobiť, ale musí prísť aj niečo, čo človek nedokáže ovplyvniť, istá dávka šťastia,“ uvažuje Martin Mikuš.
ZA PÁR GRAMOV NOVÝ DOM
Začiatok príbehu však začína rozprávať Martinov otec, Ivan.
"Po absolvovaní školy som nastúpil do Zlatokovu, firmy, kde sa vyrábali šperky. Najmä z drahých kovov - zo zlata a striebra, ale mňa začali zaujímať predovšetkým drahé kamene. Konkrétne najvýznamnejší drahokam, diamant.“
Nuž, sústrediť sa na diamanty v časoch komunizmu, to rozhodne nie je jednoduchá záležitosť. Oficiálne totiž diamanty nikto nemal, a ak ich náhodou aj niekto mal, dávať to ostentatívne najavo by sa mu zrejme veľmi nevyplatilo. A diamanty ako investícia? Kdeže. Aj keď...
"Na Slovensku boli ľudia, ktorí mali mnoho kameňov, ale báli sa niekomu to povedať a priznať to. Práve takíto ľudia k nám prichádzali po revolúcii a pýtali sa: akú hodnotu má tento kameň? Mali ho totiž aj dvadsať rokov niekde ukrytý... Takých ľudí poznám veľa, a mnohí z nich boli z hodnoty ich diamantu napokon milo prekvapení,“ tvrdí Ivan Mikuš.
Veľká časť takýchto diamantov totiž pochádzala z dedičstva po predkoch, a ich majitelia od nich nič svetoborné nečakali. Takže dozvedieť sa, že za dedičstvo veľkosti pár milimetrov by ste si pokojne mohli zabezpečiť nové bývanie - to býva celkom príjemné prekvapenie.
"A práve v tom spočíva pointa investícií do diamantov. Pretože nikto nevie, koľko peňazí do toho diamantu reálne vložila vaša babka pred niekoľkými desaťročiami. Myslím si však, že tiež takú sumu, za ktorú sa vtedy dalo zohnať pekné bývanie...,“ dopĺňa Martin Mikuš.
I
nými slovami teda: hlavný účel investície do diamantov nie je vyprodukovať z ich hodnoty čosi navyše. Sú predurčené skôr na uchovávanie reálnej hodnoty, ktorú do nich vložíte.
DIVOKÝ ZÁPAD NA SLOVENSKU
Keď sa v roku 1989 otvorili hranice, začalo sa obchodovať takmer so všetkým, diamanty nevynímajúc. Ivan Mikuš sa im teda začal intenzívne venovať, aj keď táto oblasť bola na Slovensku "terra nova“. V slovenčine totiž o gemológii - teda o vede o drahých kameňoch - neexistovali žiadne odborné publikácie. Až významný taliansky docent Luigi Costantini, s ktorým Mikušovci dodnes spolupracujú, im doniesol prvé skriptá v taliančine.
"Práve u tohto docenta som potom priamo v Taliansku absolvoval niekoľko vzdelávacích kurzov,“ pokračuje Mikuš starší. Na jedno z takýchto školení raz Ivan zobral aj svojho syna - na prázdniny, veď v Taliansku je krásna príroda... Martina však viac ako objavovanie okolia Borca di Cadore lákali mikroskopy, fazety, inklúzie... jednoducho všetko spojené s diamantmi, takže prázdniny strávil s otcom pri mikroskope.
"A to bol môj prvý kontakt s gemológiou,“ dodáva so smiechom Martin Mikuš, ktorý je dnes okrem iného aj súdnym znalcom v oblasti drahých kameňov.
Po tomto "naštartovaní“ už udalosti nabrali pomerne rýchly spád, v roku 1998 Mikušovci postupne otvorili sieť klenotníctiev po celom Slovensku a v roku 2002 založili Slovenský gemologický inštitút. Dôvod? Zo Slovenska sa v obchode s diamantmi v 90. rokoch totiž stal taký malý divoký západ...
IBA DIAMANT NESTAČÍ
"Mnoho ľudí vtedy vnímalo diamantový šperk iba ako diamantový šperk. Teda ak človek kúpil drahý šperk, a jediný argument na to znel, že to je diamantový šperk, bolo to považované za postačujúce. A to je obrovská chyba. Samotný argument "toto je diamant“, ešte vôbec neznamená, že to je drahé, alebo vzácne. Bohužiaľ však na tejto báze obchod u nás dlho fungoval, minimálne do polovice 90. rokov určite,“ objasňuje Ivan Mikuš.
Myšlienka "vychovať klientov tak, aby si vedeli sami dobre vybrať“, môže na prvý pohľad znieť ako donkichotský boj s veternými mlynmi, Mikušovci to však "riskli“.
"Chceli sme naučiť ľudí, že keď kupujú diamanty, tak sa majú pýtať aj na parametre. Aby vedeli, prečo ten ich diamant toľko stojí,“ vysvetľuje Mikuš mladší.
Táto snaha, samozrejme, mala aj svoju obchodnícku podstatu: pretože ak sú jasne stanovené kritériá, v prvom rade z toho profituje klient, no hneď po ňom aj dobrý obchodník.
Okrem toho Mikušovci vybudovali aj prvé gemologické laboratórium na Slovensku. Schválne - ako si predstavujete také gemologické laboratórium? Keď sme sa doň šli pozrieť, vošli sme do menšej miestnosti, ktorá sa na prvý pohľad veľmi nelíšila od, povedzme, odbornej pracovne. V miniatúrnom svete karátov, kde každá stotina gramu má obrovskú hodnotu, však nepotrebujete žiadne haly ani ťažké mechanizmy. Laboratórium pozostávajúce zo špičkových technológií (ktorých cena sa pohybuje rádovo aj v desaťtisícoch eur), sa vojde na dva - tri pracovné stoly. Na tomto mieste vám určia presné parametre vášho diamantu, na znalosť ktorých Mikušovci toľko apelujú.
Z TRENČÍNA DO ANTVERP
Minulý rok sa Mikušovci ako jediní Slováci stali členmi najstaršej diamantovej burzy na svete - Diamantclub van Antwerpen. Cesta do antverpskej burzovej haly bola dlhá a v svojej exkluzivite aj primerane komplikovaná. Nestačia totiž iba vedomosti, dokonca ani vybudovanie jediného gemologického laboratória vo vašej krajine. "Diamantové vedenie“ si preveruje vaše obchody, ich korektnosť a v neposlednom rade je podmienkou prijatia to, že sa za vás musia zaručiť dvaja už súčasní členovia burzy. Mikušovci mali šťastie.
"Jeden náš partner mal v minulosti isté osobné väzby na Slovensko, možno aj preto sme mu boli okrem nášho korektného vzťahu blízki,“ uvažuje Martin Mikuš.
Ak by vás zaujímalo, ako vyzerá také obchodovanie na diamantovej burze, s trochou zveličenia by sa dalo opísať ako niekoľkohodinové pozorovanie niekoľkomilimetrových kamienkov - s lupou, bez lupy, s lupou, bez lupy.
Reálne však existujú dva základné spôsoby obchodovania: buď máte ku konkrétnemu kameňu už vystavený certifikát so všetkými jeho vlastnosťami (v tom prípade už teda ide iba o cenu), alebo máte pred sebou balíček kamienkov a vašou úlohou je: kúpiť alebo nekúpiť, respektíve vybrať to najlepšie z ponuky podľa vlastných vedomostí. Ale pozor! Do burzovej haly si môžete so sebou vziať iba lupu, teda žiadne presné prístroje, ktoré by vám mohli technicky napovedať.
Obchodník teda musí byť v prvom rade špičkový odborník.
"V tomto máme s otcom výhodu, že sme dvaja. Každý z nás urobí svoju selekciu, potom si vybrané kamene vzájomne vymeníme, a opäť vyselektujeme. Chodíme stále spolu a už nás podľa toho na burze aj poznajú. Nevedia naše meno, ale povedia: prišiel otec so synom.“
Rozbehnutie úspešného biznisu, otvorenie siete klenotníctiev, prijatie na prestížnu diamantovú burzu... aké méty ešte majú Mikušovci?
"Tretiu generáciu, ktorá by pokračovala v našom biznise,“ uzatvára Ivan Mikuš so smiechom.
Podľa čoho sa obchodujú diamanty
Najznámejším kritériom sú tzv. 4C: cut (brus), carat (presná váha), colour (farba) a clarity (čistota). Mikušovci však upozorňujú, že pri obchodovaní sú dôležité aj iné kritériá, napríklad reakcia na UV žiarenie alebo prítomnosť špeciálnych optických efektov (ak sa na kameň pozriete s lupou, uvidíte napríklad symetrické šípy, srdcia a pod.)
Na základe týchto kritérií sú potom diamanty zaradené do istých kvalitatívnych tried, od ktorých sa potom odvíja ich cena.
Pozor si dajte aj pri investovaní do diamantu s certifikátom, pretože ak certifikát nepochádza z renomovaného laboratória, môže byť fakticky bezcenný. Overte si tiež, či certifikát patrí skutočne práve k tomu kameňu, ktorý ste kúpili. Na kameni by totiž malo byť laserom vypálené číslo jeho certifikátu.