Slovák si tak môže aj v decembri zahrať na greenoch vo Veľkej Lomnici či na Táľoch, český golfista zas na Karlštejne či v Mariánskych Lázních. A nemusí ani vystrčiť nos z vlastného domu.
"Špičkový golfista príde, päťkrát udrie a vie, či je trenažér dobrý alebo nie,“ vysvetľuje Miloš Titko. "Môžete mu vypnúť obrazovku, on zahrá úder a povie, toto je dvesto metrov. A keď sa profesionálni hráči čudujú presnosti nášho simulátora, je to pre nás najväčšia pochvala."
Spolu s trojicou známych - Karol Sroka, Jaroslav Hlivka a Ján Kováč založili pred vyše desaťročím spoločnosť Datalink SW. Podarilo sa im nájsť dieru na trhu a ich GolfBlaster 3D je už niekoľko rokov špičkou na medzinárodnej úrovni. Najnovšie predstavili ďalší unikát - stereoskopický simulátor.
Stretnutie so Sotákom
Slováci pritom až takú Ameriku zase neobjavili, golfové trenažéry už, samozrejme, na trhu boli. Prvý sa k nim dostal ešte v roku 1993. "Ale fungoval len na premietaní statických fotografií a stále sa kazil. Rozhodli sme sa, že to urobíme poriadne,“ spomína Miloš Titko.
A ich začiatky boli ako z malej príručky o hľadaní kapitalizmu v postkomunistickom svete: najmä, keď išli žiadať o rozšírenie živnosti. "Na úrade sa pýtali, z čoho sa skladá golfový trenažér.Tak hovoríme: hrací priestor, teda podlaha... A oni či vraj máme výučný list na kladenie podláh.
Vravím, nemáme. Nuž tak nedostanete povolenie...," smeje sa Titko s odstupom času.
Naša štvorica však na začiatku nemala presne spočítané, koľko to vlastne celé môže stáť. Pomyselným bodom zlomu sa pre nich stalo stretnutie so šéfom železiarní v Podbrezovej, Vladimírom Sotákom. "Povedal ,chlapci, keď to dokončíte a bude to dobré, tak ho od vás kúpime. Počkáme na slovenskú firmu,“ dodáva Titko. A tak prvý ich trenažér putoval na Horehronie - to im umožnilo zároveň získať ďalšie peniaze.
Tvrdý návrat do reality
Trenažér tvorí plátno s rozmermi približne 3 x 4 x 5,5 m, kam sa premieta obraz, priestor na hru, softvér na interpretáciu ihriska a merací systém, ktorý spracúva údaje o rýchlosti, smere či vzdialenosti odpalu. V Datalinku vytvorili priestor takmer nerozoznateľný od skutočného ihriska. Trenažér musí zohľadňovať faktory ako smer vetra, povrch na ktorý loptička dopadne či prekážky v priestore.
Košičania sa vyhrali s každým detailom. Stromy a kríky sa kníšu vo vetre, nad krajinou so štebotaním poletujú vtáci. Keď loptička spadne do vody, vidíte, ako klesá ku dnu. "Vyvinuli sme grafický editor, ktorý umožňuje poskladať ihrisko v počítači podobne, ako keď si chlapček s otcom stavia vláčiky,“ vysvetľujeTitko.
Problém nastal v okamihu, keď bolo treba preraziť na trhu. "Mysleli sme si, že sme majstri sveta, šli sme na výstavu do Nemecka a tam o nás nikto nezakopol," hovorí Miloš Titko. O chválu núdza nebola, biznis sa však nekonal. "Keď sme povedali, že sme zo Slovenska, zháčili sa. Neboli sme ešte ani v Európskej únii," doplnil Jaroslav Hlivka.
Posledná jamka? Čína
Cestu do Nemecka si museli vyšliapať cez Viedeň: konkrétne cez miestnu firmu, ktorá sa im postarala o profesionálne promo. Výsledok sa dostavil na ďalšej výstave v bavorskom Mníchove. Zrazu prišli ponuky z Nemecka, Veľkej Británie, Francúzska či Švédska. "Začalo sa to nabaľovať. Napríklad na výstave v Paríži nám trenažér predvádzal čelný predstaviteľ francúzskej Asociácie profesionálnych golfistov, v Rakúsku ho predával kapitán seniorského reprezentačného tímu a podobne,“ vyratúva Titko.
Vlani na výstave v Orlande predstavili novinku - stereoskopický simulátor. Vďaka špeciálnym okuliarom sa hráč ocitne vo virtuálnej realite. Ďalším projektom je zakresľovanie ihrísk z celého sveta. Slovák si tak môže aj v decembri zahrať na greenoch vo Veľkej Lomnici či na Táľoch, český golfista zas na Karlštejne či v Mariánskych Lázních.
Po Spojených štátoch by radi simulátor odprezentovali i na ázijských trhoch. "Golf bude olympijským športom a Čína vyhlásila, že do dvoch rokov kúpi na vybavenie škôl a športových areálov 3 000 trenažérov. Akurát tam zatiaľ nikoho nepoznáme," avizuje Titko.