"Ak vás neodradí hneď na začiatku otrasné počasie, desať odtieňov sivej oblohy, ktoré sa pravidelne striedajú po celý rok a hmlisté a sychravé rána ako vystrihnuté z filmu Pes baskervilský, tak po čase môžete prísť na to, že to tu nie je až také zlé."

Takto charakterizuje hlavné mesto európskej byrokracie Boris, ktorý v Bruseli žije už dva a pol roka. Skutočne lialo, keď sme prišli a ako zo sprchy pršalo, keď sme odlietali. Medzitým, asi na dva kratučké okamihy, bolo vidieť kúsok modrej oblohy.
Pekné počasie dokážu obyvatelia Bruselu naozaj oceniť. V meste je asi vôbec najväčší počet kabrioletov, aký som kedy videla. Bruselčanky, či je leto alebo zima, chodia po meste v sandálkach a bez pančúch. Na vonkajšiu teplotu sa nikto veľmi nepozerá. Dôležité je, či svieti slnko. Ak áno, všetci vytiahnu stoličky pod holé nebo, hoci je chladno a pije sa studené pivo s hranolčekmi. Niektoré belgické krčmy majú s hranolčekármi dohodu, akceptujú hostí, čo si prídu kalorickú bombu k nim zjesť. Jednoducho, biznis je biznis a studené pivo sa najlepšie zajedá štíhlymi rezancami na tuku "uvarených" zemiakov.

Hranolčeky a čokoláda
Hranolčeky sú totiž napriek svojmu anglickému názvu v skutočnosti belgické a nikde nenájdete viac druhov hranolčekových omáčok ako práve tu. Je ich asi zo dvadsať -- od skutočne odporných až po vynikajúce, ktoré ulahodia aj milovníkom dobrého jedla. Ak k nim patríte, odporúčam ochutnať napríklad provensalskú.
Rovnako belgická je aj ďalšia maškrta z kategórie rýchle občerstvenie -- wafle, alebo tiež gofry. Lahodnú vôňu hranatých chrumkavých palaciniek s jahodami, šľahačkou, čokoládou alebo s ananásom cítiť takmer z každej uličky v starom meste.
Najznámejším belgickým artiklom je však čokoláda, ktorú si Belgičania "prisvojili" ešte počas koloniálnych čias. Čokolády a rôznych druhov praliniek sa ročne v Belgicku vyrobia takmer dve stovky ton. Obchodíky veľkosti panelákovej obývačky nájdete na každom kroku. Predavačky vám pozorne načúvajú, poradia a napokon pralinky obradne -- v bielych rukavičkách -- zabalia do ligotavej škatuľky s mašľou. Najlepší obrat majú čokoládovne v centre. Dobre však pravdepodobne zarobí aj predajňa pri východe metra na Schumane -- centre európskych inštitúcií. Zaskočiť sem totiž stíhajú všetci tí, ktorí do Bruselu prídu za europovinnosťami.

Pili ste už banánové pivo?
V uličkách centra mesta sú aj v zimných mesiacoch pred reštauráciami prestreté stoly. Čašníci sa vám prihovárajú na každom kroku a ponúkajú mušle s cesnakom, bylinkami a na víne. Podľa niektorých je už ochutnanie takejto špeciality dosť dobrým dôvodom pre návštevu Bruselu. Lacný špás to však nie je, menu vyjde približne na 15 až 25 eur.
Sezóna týchto dobrôt, ktoré sa v Belgicku jedia ako inak -- najmä s hranolčekmi, trvá od septembra do februára. Domáci obľubujú aj čakanku na milióny spôsobov. Mne sa však zdala príliš horká.
Horké, horkasté, kyselkavé aj sladké vie byť belgické pivo. Belgičania ich vraj varia takmer štyristo druhov -- v jednom miestnom podniku predávajú až 2 004 z celého sveta. Ochutnať možno banánové aj kokosové. Otázne je, či sa to oplatí. Chlapi si asi viac vychutnajú klasické pivko, napríklad Stella Artois alebo kvasinkový Hoegaarden. Mne ako zarytému odporcovi zlatého moku zachutilo višňové alebo broskyňové. Ako suvenír sa však už veľmi neoplatia. Globalizácia nás už totiž dobehla a aj takéto pivo sa už dá kúpiť v našich supermarketoch.

Najkrajšie námestie
Samotný Brusel je ako pivo -- jednému chutí, inému nie. Krásne historické budovy sa tu miešajú s obrími presklenými euromonštrami. Za pozornosť však určite stojí radnica a hlavné námestie Grote Markt s barokovými cechovými domami, ktoré patrí k svetovým pamiatkam UNESCO. Vzniklo ešte v dvanástom storočí, za vlády burgundských kniežat a je považované za jedno z najkrajších námestí vôbec. Budovy po obvode námestia sú zväčša v štýle talianskeho baroka a neskorej flámskej gotiky. V roku 1695 bolo námestie bombardované armádou pod vedením maršala Françoisa de Neufville. Takmer všetky pôvodné stavby v okolí námestia boli zničené, nedotknutá zostala len radnica zo začiatku 15. storočia. Zaujímavý je Kráľovský palác, pred ktorým sa každé dva roky cez leto na počesť grófov, ktorí sa stali obeťami boja za slobodu, rozprestiera kvetinový koberec. Dominantou starého mesta je aj gotická Katedrála svätého Michala a Gudula z 13. storočia.

Chlapec, čo zachránil mesto
V uličke neďaleko radnice nájdete aj najznámejší symbol Bruselu: cikajúceho chlapčeka, ktorý vraj kedysi zachránil mesto pred požiarom. Musíte mať však šťastie, aby ste ho zahliadli cez zástupy japonských a iných turistov. Malá soška má svoju vlastnú garderóbu. Kúsok odtiaľ má chlapček aj svoj náprotivok. Cikajúce dievčatko skončilo však v tmavej uličke a za mrežami.
Tak ako má Paríž svoju Eiffelovu vežu, Brusel má zasa Atómium. Deväť chrómovoligotavých vzájomne prepojených gúľ predstavuje prvok z Mendelejevovej tabuľky -- atóm železa zväčšený o 165-miliárdkrát. Atómium bolo postavené v roku 1985 pri príležitosti svetovej výstavy Expo. Pôvodne ho chceli po skončení výstavy zbúrať. Pre veľký úspech si ho však ponechali. Vlani skončila jeho renovácia, ktorá trvala viac ako rok. V jednotlivých "guliach" bývajú rôzne výstavy. V tej najvrchnejšej je reštaurácia. V 22 rúrach spájajúcich tieto gule sú umiestnené eskalátory, ktoré patria k najdlhším v Európe. Pod Atómium bývajú koncerty. Za tmy je nasvietené a tvorí krásne pozadie za pódiom s kapelami.

Modrí Belgičania
Pre Brusel sú typické aj obrovské, presklené a trochu odstrašujúce eurobudovy. Zaujímavé je sídlo Európskej komisie Berlaymont, ktoré navrhol Lucien De Vestel. Nadzemná časť budovy má pôdorys v tvare písmena X so štyrmi krídlami, ktoré vybiehajú zo strednej časti budovy. Zvonku je obložená tmavými sklami. Tie sa točia podľa slnka. Nápad určite pôsobivý, v bruselskom počasí však možno trochu kontraproduktívny. Podľa úradníkov, ktorí v budove pracujú, je tam totiž stále prítmie.
Belgičania sú vášniví fanúšikovia komiksov. Tie nielenže zdobia steny rôznych budov, ale majú v Bruseli aj vlastné múzeum Centre Belge de la Bande Dessinée v secesnom obchodnom dome. Najznámejší belgický komiks je o odvážnom reportérovi Tintinovi, ktorý po celom svete zažíva rôzne dobrodružstvá a bojuje so zločincami. Belgické sú aj u nás známe malé modré potvory -- Šmolkovia, ktoré ešte v roku 1958 stvoril komiksový autor Pierre Culliford. Tento rok by mali škriatkovia po televíznych obrazovkách dobyť aj kiná.

Na západ od Kafku
Brusel je zmiešaninou rôznych kultúr. Každý štvrtý obyvateľ mesta je cudzinec. Nájsť rodeného Bruselčana a Belgičana zároveň je veľmi ťažké -- jednoducho, rodený belgický Bruselčan je skôr raritou. Podľa niektorých "odborníkov" sú na Bruseli najkrajšie mulatky, ktoré možno stretnúť v černošskej štvrti. Mulatky či mulati -- každý si vyberie podľa vlastného vkusu. Faktom však zostáva, že život v tejto krajine je pre cudzincov veľmi príjemný. Nikto sa totiž na nich nepozerá ako na privandrovalcov.
Mesto má však aj malé pohromy. Jednou z nich je miestna kafkovská byrokracia. Vybaviť čokoľvek od povolenia na parkovanie, cez internet alebo káblovú televíziu si vyžaduje nadľudské úsilie. Ak si tu nájdete prácu, ľahko sa môže stať, že výplatu vám dajú po troch mesiacoch a vlastnú kanceláriu po pol roku, keď majú všetky potrebné papiere. Ak si už však potrebné miesto v nejakej euroinštitúcii nájdete, máte prácu istú "na doživotie", jedine, že by ste zniesli zo sveta vlastného šéfa. Do zúfalstva totiž človeka môže priviesť aj miestne počasie a doprava. V uvedenom poradí. Dážď ráno, na obed, večer a raňajšie kolóny sú rovnako zúfalé ako tie večerné.

Učiteľ Mečiar
Aj preto sa veľmi auto v centre neoplatí. Okrem zápch sa budete musieť vyrovnať aj s neporovnateľne väčšími problémami s parkovaním, na aké ste zvyknutí z našej metropoly. Jediným východiskom je metro, podzemný vlak alebo bicykel. Kto chce v tomto meste jazdiť bez nehody, musí slepo dodržiavať pravidlo pravej ruky. Križovatky zväčša nemajú označenú hlavnú cestu, a tak treba pribrzdiť aj pri tej najužšej uličke. Králi sú v Bruseli chodci a cyklisti, stačí, že sa len priblížia k priechodu cez cestu, a všetky autá v momente zastavia.
Mottom Belgicka je "jednota dáva silu". Napriek tomu, krajina, v ktorej spolu žijú po holandsky hovoriaci Flámi a frankofónni Valóni, študuje históriu rozdelenia Česko-Slovenska. Delenie štátu je v desaťmiliónovom Belgicku skutočne horúcou témou. Ako rozčleniť krajinu mierovo a bez konfliktov, učil Belgičanov svojho času aj bývalý premiér a predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar a jeho vtedajší český náprotivok pri delení Václav Klaus. Tŕňom v oku sú, rovnako ako v prípade Česko-Slovenska, najmä peniaze. Hospodársky silnejšiemu Flámsku prekáža, že drží nad vodou chudobnejší belgický juh. Šanca, že by sa Flámi a Valóni napokon skutočne rozišli, je však podľa pozorovateľov malá.

Belgicko
Štátne zriadenie: kráľovstvo
Administratívne usporiadanie: dva regióny a hlavné mesto, desať provincií
Rozloha: 30 528 km2
Počet obyvateľov: 10 200 000 (v roku 1999)
Hustota zaľudnenia: 334 obyvateľov na km2
Hlavné mesto: Brusel (950 000 obyvateľov)
Iné významné sídla: Antverpy, Gent, Charleroi
Najvyšší bod: Botrange, 694 m
Najvýznamnejšie rieky: Meuse, Šelda, Sambre
Úradný jazyk: holandčina (flámčina), francúzština (valónčina)
Mena: Euro
Štátny sviatok: 21. júl (Deň korunovácie prvého belgického kráľa, Leopold I., 1831)
Rasové a národnostné zloženie: Flámi (58 %), Valóni (33 %), Nemci (1 %), iné (8 %)
Náboženstvo: rímskokatolícke (75 %), ateisti (12 %), islamské (1 %), protestantské (1 %), iné (21 %)
Priemerná dĺžka života: muži 73 rokov, ženy 80 rokov
zdroj: www.skrz.sk