17.05.2015, 00:00

Tam, kde skončila Penta, to rozbalil Trnavčan s trávnikmi

Na slovenskej tráve hrá celý svet. Toto sú príbehy troch firiem, ktoré zarábajú (nielen) na golfe.

Tam, kde skončila Penta, to rozbalil Trnavčan s trávnikmi

Na prvý pohľad nemá táto trojica slovenských firiem veľa spoločného. Kým jedna z nich je technologická, druhá pôsobí v stavebnom i developerskom biznise, no a tretia vyrába trávniky. Spája ich však podstata – golf. Všetky na ňom totiž zarábajú, no čo je dôležitejšie, posúvajú hranice celého svojho segmentu ďalej. Áno, určujú trendy a radia sa medzi špičku. 



ENGO: Tam, kde skončila Penta, to rozbalil Trnavčan so svojimi trávnikmi

Nie je veľa slovenských firiem, ktoré by sa presadili v Rusku. Lebo ekonomické a politické riziká, korupcia či neraz i čudné biznis praktiky. Svoje by o tom určite vedeli rozprávať aj finančníci zo skupiny Penta, ktorí to tu pred šiestimi rokmi „zabalili“. Iný, tentoraz mimoriadne úspešný príbeh v najväčšej krajine sveta píše trnavská spoločnosť Engo. Firma Norberta Zaťka, ktorá robí trávniky pre golfové a futbalové ihriská. A ide o miesta, na ktorých sa píšu dejiny. 

Snímka: archív Engo

Ukrajina sa nás nedotkla
Veď posúďte sami: Zaťko a spol. stoja za hracou plochou pre jeden z najlepších ruských futbalových klubov Zenit Petrohrad. Mimochodom, jeho sponzorom je plynárenský gigant Gazprom. „Momentálne je to ihrisko pre najslávnejší kazašský klub Kairat,“ vraví slovenský podnikateľ. Ako ďalej dopĺňa, do portfólia si zaradili i viacero nových golfových projektov. Ide napríklad o 18-jamkové ihrisko v Petrohrade, kde sú generálnym dodávateľom, za reč stojí i projekt Mill‘s Creek za osem miliónov eur. „Samozrejme, že som mal trochu strach z rusko-ukrajinského konfliktu, no nás sa absolútne nedotkol,“ hovorí Zaťko. A dokazuje to i na číslach zamestnancov: firma ich u nás má 20, na Ukrajine 5 a v Rusku až 35 

Presadiť sa v krajine prezidenta Vladimira Putina mu nik nepomohol a nemá ani žiadne kontakty na miestnych politikov. O úspech sa im postarali tri veci: tvrdá drina, skvelé renomé, ako i fakt, že pôsobia v sektore, kde nie je veľa firiem. 

Snímka: HN/Peter Mayer

Trávnik s vlastným životom
Ak ste si mysleli, že urobiť trávnik je jednoduché, zásadne sa mýlite. Je to celá veda, ktorú dokonale ovláda práve rodinná firma Engo. „Diváci aj hráči vidia iba obyčajnú trávu. Ale pod ňou je 70-centimetrová vrstva mechanizmov, ktoré zabezpečujú jej fungovanie,“ vysvetľuje Zaťko. A práve toto tajomné mesto káblov, rúrok a kanálikov dokáže predstierať ideálne podmienky.

Neprekáža, že vonku je dvadsať stupňov pod nulou, že je tma, zamračené, búrka či extrémna horúčava. Trávnik vyzerá sviežo. Vie sa sám zavlažovať, vyhriať, vychladiť či odsať vodu. Ukrajina a rusky hovoriace krajiny sú tejto rodinnej firme blízke. Zaťko priznáva, že už sú aj kvôli biznisu tak trochu jeho druhým domovom. 

 

ORAG: Bratislavčania, ktorí milujú golf. A menia jeho tvár u nás

Píše sa rok 1997. Americká spoločnosť Apple, ktorá vtedy vyrába počítače Macintosh, čelí bankrotu. Do jej čela sa opäť vracia Steve Jobs, aby z firmy, ktorej jedna akcia mala hodnotu zhruba tri doláre, spravil o pár rokov najhodnotnejšiu firmu sveta. Nie, toto nie je story o americkej IT ikone, ale o slovenskej rodinnej firme Orag. O firme, ktorá sa postarala o realizáciu väčšiny greenov na Slovensku, ale aj o firme, ktorá dnes čelí neľahkej situácii. Kým ešte pred pár rokmi chceli tento svoj biznis vo veľkom rozvíjať, dnes ho mierne utlmujú.

„No nezaniká, pozor. Pevne veríme, vlastne to vieme, že onedlho sa všetko vráti do dobre zabehnutých koľají,“ vraví Marek Munka, finančný riaditeľ rodinnej spoločnosti. Tej šéfuje jeho otec Jozef, brat Martin je riaditeľ projektov. Firma sa do problémov dostala kvôli partnerom, ktorí im neplatili faktúry. Veď to poznáte... 

Z krízy nový biznis
Orag bankrotu nečelí. Na príbehu Applu sme však chceli ilustrovať jeden fakt – každá firma, ktorá mení svet, musí pocítiť dno, aby sa mohla odraziť a vyskočiť ešte vyššie. A to je i prípad tejto bratislavskej firmy. Kým predtým, ako nastali problémy, sa venovali len projektovaniu greenov, ťažkosti im otvorili oči. Munkovci sa našli v developerstve, ktoré prepojili s golfom. Asi 25 kilometrov v Hrubej Borši totiž vytvorili najpočetnejší golfový klub u nás. No predávajú tu i pozemky a chcú postaviť bytový komplex. 

Snímka: HN/Peter Mayer

Orag zatiaľ svet tak ako Apple nezmenil, no zmenil Slovensko. Dal totiž tvár nášmu golfu. „Pýtate sa, ako som si istý, že s golfovými ihriskami to bude ako predtým? Musí byť. Veď sme najlepší,“ reaguje Marek Munka. 

Trávnik z Pražského hradu
A my im to veríme. Pretože, a teraz pozor, sa im črtá šanca na mimoriadne zaujímavý biznis v Thajsku, kde by mali s českým investorom, ktorého poznajú a s ktorým sa im dobre spolupracovalo, postaviť raj pre golfistov. Dôverujete im tiež preto, lebo vždy platí pravidlo: ak chcete byť dobrí v tom, čo robíte, musíte to milovať.

Munkovci golf milujú: „Keď prídete na chuť golfu, pohltí vás to. Potom už skôr rozmýšľate, ako mu prispôsobiť aj svoju prácu.“
Príbeh úspešného rodinného biznisu sa začal ešte pred rokom 1989. Vtedy zamestnanec bratislavského Zaresu Jozef Munka zrejme netušil, že práve tento záhradnícky podnik bude tým najlepším odrazovým mostíkom pre jeho neskorší vstup do golfového biznisu.

Ale späť k Zaresu, pretože to tiež nebola obyčajná firma. „Bola to vo svojom odbore najlepšie vybavená firma v celej RVHP. Čo znamenalo, že napríklad rekonštrukcie trávnikov na Pražskom hrade sme robili my, nie Pražania. Čo bola istá anomália,“ vysvetľuje najstarší z Munkovcov. 

Pokračovanie na slovenských greenoch
S pádom predchádzajúceho režimu vznikli mnohé nové firmy: bola medzi nimi aj Flóra Bratislava Jozefa Munku. Ten bol v tom čase už odborníkom nielen na golfové, ale i futbalové ihriská. „Realizoval som ich dokopy 43 vrátane tých najväčších ako Sparta Praha, Inter Bratislava, Olomouc, Banská Bystrica,“ spomína Jozef Munka.

Zároveň pracoval vo švajčiarskej firme Orag Inter AG, ktorá zastupovala americké stroje na údržbu a zakladanie trávnikov. Neskôr sa však Američania rozhodli Orag odkúpiť a pred Jozefom Munkom stála ponuka, aká sa neodmieta: návrh na odkúpenie značky Orag Czechoslovakia. Po tom, ako si Munka podal ruku s Američanmi, založil škôlku na pestovanie trávnikov v Kvetoslavove a keďže golf začal u nás naberať druhý dych, pribúdali prvé projekty. „Drivingy“ v Čiernej Vode, na Táľoch či až po vôbec prvé ihrisko v Bernolákove, ktoré má tiež na „visačke“ uvedené: Made in Orag.


DATALINK SW: Ameriku neobjavili, no green vám prinesú až do obývačky

Predstavte si situáciu. Ste vášnivý golfista a máte neuveriteľnú chuť zahrať si na greenoch. Je však december, vonku pod nulou a sneh. Normálne by ste si museli nechať zájsť chuť, no nie ak máte trenažér. Ideálne ten od košickej spoločnosti Datalink SW. Prečo? Jednoduchá odpoveď: patrí totiž medzi to najlepšie, čo dostanete. A verte nám, keď budete „hrať cez Datalink SW“, nebudete nadávať na nedokonalosť trenažéra. Nadávať budete iba vtedy, keď netrafíte jamku. 

Presnosť na (centi)metre
„Špičkový golfista príde, päťkrát udrie a vie, či je trenažér dobrý alebo nie,“ vysvetľuje Miloš Titko s tým, že mu môžete vypnúť obrazovku, on zahrá úder a povie – toto je dvesto metrov. „A keď sa profesionálni hráči čudujú presnosti nášho simulátora, je to pre nás najväčšia pochvala,“ hovorí Titko. Spolu s trojicou známych – Karol Sroka, Jaroslav Hlivka a Ján Kováč – založili pred vyše desaťročím spoločnosť Datalink SW.

Snímka: HN/Peter Mayer

Podarilo sa im nájsť dieru na trhu a ich GolfBlaster 3D je už niekoľko rokov špičkou na medzinárodnej úrovni. 
Slováci pritom až takú Ameriku zase neobjavili, golfové trenažéry už, samozrejme, na trhu boli. Prvý sa k nim dostal ešte v roku 1993. „Ale fungoval len na premietaní statických fotografií a stále sa kazil. Rozhodli sme sa, že to urobíme poriadne,“ spomína Titko.

Pomohol slovenský kapitál
Naša štvorica však na začiatku nemala presne spočítané, koľko to vlastne celé môže stáť. Pomyselným bodom zlomu sa pre nich stalo stretnutie so šéfom a majiteľom železiarní v Podbrezovej Vladimírom Sotákom. „Povedal: Chlapci, keď to dokončíte a bude to dobré, tak ho od vás kúpime. Počkáme na slovenskú firmu,“ dodáva Titko. A tak prvý ich trenažér putoval na Horehronie – to im umožnilo zároveň získať ďalšie peniaze.

Snímka: archív Datalink SW

Trenažér tvorí plátno s rozmermi približne 3 x 4 x 5,5 m, kam sa premieta obraz, priestor na hru, softvér na interpretáciu ihriska a merací systém, ktorý spracúva údaje o rýchlosti, smere či vzdialenosti odpalu. V Datalinku vytvorili priestor takmer nerozoznateľný od skutočného ihriska. Trenažér musí zohľadňovať faktory ako smer vetra, povrch, na ktorý loptička dopadne, či prekážky v priestore.
Poskladaj si svoje ihrisko

Košičania sa pohrali s každým detailom. Stromy a kríky sa kníšu vo vetre, nad krajinou so štebotaním poletujú vtáci. Keď loptička spadne do vody, vidíte, ako klesá ku dnu. „Vyvinuli sme grafický editor, ktorý umožňuje poskladať ihrisko v počítači podobne, ako keď si chlapček s otcom stavajú vláčiky,“ vysvetľuje Titko.  

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.