Prečítajte si šesť nevšedných príbehov, ktoré napísal alkohol.
1. MÔJ PRAPRASTRÝKO BOL JACK DANIEL
Mám v krvi Jacka Daniela, tvrdila pri svojej návšteve Bratislavy Američanka Lynne Tolley. Či z toho nemá problémy za volantom, nespomenula...
Lynne Tolley je prapraneter Jacka Daniela, ktorého meno nesie svetoznáma whisky.
Lynne to však, samozrejme, myslela obrazne – je totiž priamym potomkom zakladateľa slávnej americkej whisky. Takýto „rodný list“ môže byť akosi prirodzene považovaný za vstupenku do rodinného liehovaru. Aj keď...
„Nie všetci z rodiny pracujú u Jacka Daniela. Napríklad môj brat povedal, že tam pracovať nebude a stal sa stavebným inžinierom,“ tvrdí pre prečo nie?! Tolley. Jej vlastná cesta však viedla práve opačným smerom – od štúdia výživy a potravy medzi sudy s dozrievajúcim destilátom, ktorý získal niekoľko svetových ocenení. Vlastne je ťažké nájsť nejakú z aktivít Lynne Tolley, ktoré sa priamo či nepriamo nespájajú s whisky. Je prapraneter Jacka Daniela, napísala päť kníh o varení s whisky, je ochutnávačkou v rodinnom liehovare a vedie legendárny penzión Miss Mary Bobo, ktorý sa nachádza hneď v susedstve.
Práca snov
Práve rodina Tolleyovcov sa po smrti pani Bobo rozhodla zachovať penzión s dlhoročnou tradíciou a využiť aj ich liehovar v susedstve. Začali teda do jedál pridávať whisky – a to sa ukázalo ako celkom dobrý nápad. Dnes Lynne Tolley cestuje po svete a presviedča ľudí, že poprášiť zmrzlinu alebo kačicu whisky môže jedlu pridať celkom novú dimenziu. Ešte o čosi „akčnejšie“ však vyznieva jej ďalšie zamestnanie: ak chcete oficiálne znenie, je Jack Daniel´s Distillery Master Taster, čiže oficiálnou ochutnávačkou liehovaru.
„Keď niekomu poviem, že som ochutnávačkou whisky, jeho reakcia väčšinou je: Wau, to je najlepšie zamestnanie, o akom som počul!“ smeje sa Tolley. Takýmto „nadšencom“ väčšinou Lynne rozpovie príhodu o tom, ako sa do liehovaru dostala. Vraj to bola náročná záležitosť, musela dokázať svoju odbornú spôsobilosť. „Len“ slávny predok nestačil, a tak Lynne preskúšavali v liehovare jej vlastného praprastrýka celý rok, kým sa dostala do elitnej pätice oficiálnych degustátorov. Nuž, práca snov nepadá z neba. Ani tým, čo majú Jacka Daniela naozaj v krvi.
Ako sa rodí whisky Jack Daniel´s
Prvotnými surovinami sú žitný a jačmenný slad s vodou. Ten prejde destiláciou, po nej sa nechá približne 10 dní prekvapkávať cez trojmetrový stĺpec dreveného uhlia z javora cukrového, ktorý whisky obohatí o jemnú dymovú chuť. Následne sa whisky skladuje v sudoch z bieleho duba. Zaujímavosťou je, že sa vyrábajú vždy ručne a sú použité iba raz. Whisky Jack Daniel´s obsahuje tiež vodu prameniacu vo vápencových jaskyniach, ktorá neobsahuje minerály.
MINIROZHOVOR: Halušky s whisky? Prečo nie?!
Ste prapraneterou slávneho Jacka Daniela, napísali ste päť kníh o varení s whisky, ste oficiálnou somelierkou v rodinnom liehovare. Nemáte už niekedy tej whisky plné zuby?
Úprimne, niekedy mám. Ale viete, ja som nikdy nebola fanúšik vína. Viem, že každý pije víno, a špeciálne ženy – aj ja ho mám rada, ale v skutočnosti oveľa radšej pijem whisky alebo nejaký kokteil.
Takže – úplne úprimne – je whisky váš najobľúbenejší drink?
Úplne úprimne áno. Viete, ak cestujem, napríklad tak ďaleko ako teraz, a napijem sa trochu Jacka Danielsa, cítim sa o trochu bližšie k domovu.
Ako vlastne vyzerá oficiálna degustácia vo vašom liehovare?
Whisky chodíme testovať každý piatok. Ochutnávame ju predtým, než ide do sudov, po destilácii, a potom je tu druhá skupina, ktorá ju ochutnáva už po vyňatí zo sudov, pred nalievaním do fliaš. Ja som v tej druhej skupine. Takže ochutnávam zrelú whisky s veľmi plnou chuťou.
Čo v prípade, že nemáte práve na whisky chuť?
Ak sa necítim dobre, jednoducho neochutnávam. Naopak, veľmi dobre sa mi degustuje, keď som hladná.
Ochutnávanie alkoholu je vôbec považované za mužskú doménu. Nestretli ste sa ako žena s nejakým problémom či hendikepom?
U Jacka Daniela je práve mnoho žien – ochutnávačiek. Môj osobný názor je, že ženy sú v tomto smere lepšie ako muži, lebo náš čuchový zmysel je lepší. A dobrý čuch úzko súvisí aj s chuťou.
So samotným Jackom Danielom ste sa osobne nestretli, zomrel pred vaším narodením. Ale v rodine sa určite tradujú príbehy, aký bol v súkromí.
Mal veľký dom s tanečnou sálou. Každú nedeľu tam chodili ľudia z dediny a mávali také malé párty. Bol veľmi pohostinný a mal rád zábavu.
Myslíte si, že ste práve po ňom niečo zdedili?
Dúfam, že som tiež pohostinná a rovnako mám rada návštevy u nás doma.
Máte tiež vášeň pre biznis?
Pravdupovediac, robiť biznis nie je moja najobľúbenejšia aktivita. Rada sa venujem degustácii, a o čísla nech sa radšej stará niekto iný.
Naše národné jedlo sú zemiakové halušky s aromatickým ovčím syrom. Viete si aj takéto jedlo predstaviť v kombinácii s whisky?
Jack Daniel´s sa veľmi hodí k nive, ktorá je tiež veľmi aromatická. Takže si myslím, že by pasoval aj k vašim haluškám. Určite si to viem predstaviť.
2. V SPOLOČNOSTI KRÁĽA. KOŇAKOV
Ak by sa tomuto mužovi mala dať nejaká prezývka, najpriliehavejšia by bola asi Pán Koňak. Alebo skôr Monsieur Cognac.
Pretože asi málokto je so spomínaným alkoholom natoľko zrastený, ako práve Patrick Mariuz. Ambasador najlepšieho koňaku na svete Louis XIII (Ľudovít XIII.) má síce poľských predkov, ale on sám je už „čistokrvný“ Francúz z oblasti Grand Champagne a okolo viníc a ich produktov sa „motá“.
Stretli sme ho, možno nezvykle, v Nitre. Práve tam totiž školil personál hotela Zlatý kľúčik, ako správne servírovať tento „výnimočný koňak“ (lebo inak ho ani nenazve). Výber nebol náhodný, tento hotel vlani predal najviac fliaš tohto luxusného koňaku v strednej Európe. Ale vráťme sa k Patrickovi Mariuzovi. O Louisovi XIII dokáže rozprávať hodiny. „Je to doslova storočie vo fľaši, lebo na to, aby vznikol, sa podieľajú štyri generácie vinárov, takzvaných cellar masterov,“ prízvukuje.
Koňak totiž tvorí až 1 200 komponentov, zvaných eaux-de-vie, ktoré zrejú v špeciálnych sudoch z limousinského duba štyridsať až sto rokov. „Tieto sudy sa volajú tierçons, čo je historické označenie množstva, v akom sa kedysi prepravoval koňak na lodiach do zámoria,“ vysvetľuje, zatiaľ čo v rukách poťažkáva krištáľový „dekanter“ plný zlatohnedého moku.
Louis XIII je skvostom po každej stránke.
Dvetisíc eur v rukách
Mimochodom, len samotná fľaša je takým malým umeleckým dielom. Jej predobrazom je kovová nádoba na vodu, ktorá sa podľa legendy našla na bojisku po bitke pri Jarnacu v roku 1569. V bitke porazili katolícke vojská protestantských hugenotov, čo by z hľadiska nášho príbehu nebolo až také závažné, keby práve meno jedného z katolíckych francúzskych kráľov neniesol aj „náš“ koňak.
Repliku fľaše dal o vyše tristo rokov neskôr vyrobiť Paul Emile Rémy Martin a nalial do nej svoj najlepší koňak. „Ešte ste neotvárali Louisa XIII? Tak si to skúste,“ podáva mi fľašu Patrick. Chvejúcimi rukami (predsa len alkohol za zhruba dvetisíc eur neotváram každý deň) ťahám za zlatú šnúrku, ktorá strhne obal zátky a na hrdlo pozlátené 24-karátovým zlatom nasadzujem vrchnák v podobe krištáľovej ľalie.
„No, zvládli ste to, tak poďme degustovať,“ usmieva sa. K ochutnávke sa najprv dostane nos. „Aj keby ste boli profesionálnym degustátorom, na jeden raz zvládnete rozoznať maximálne 25 vôní,“ upozorňuje. Čestne priznávam, že som zvládla identifikovať asi desať. Potom sa konečne k slovu dostanú chuťové poháriky. Nie som práve „koňakový“ typ, takže chvíľu si s Luisom XIII hľadáme k sebe cestu. V jeho prípade je čas tým správnym riešením, lebo po niekoľkých minútach sa chuť naplno rozvinie a ešte hodinu ho cítiť na jazyku.
Krištáľový dekantér, v ktorom je naliaty najdrahší koňak sveta je malým umeleckým dielom. Vyrába sa ručne a je replikou historickej fľaše.
MINIROZHOVOR: S koňakom trávim celý život
Kedy ste sa vlastne prvýkrát stretli s koňakom?
Narodil som sa v oblasti Cognac, môj ujo z matkinej strany bol vinár v oblasti Grand Champagne a destiloval eaux-de-vie, teda komponenty, z ktorých sa skladá každý koňak. Práve som s ním vo vinici strávil väčšinu detstva a veľa som sa od neho naučil. Prvý koňak, ktorý som pil, bol Rémy Martin a v tejto spoločnosti pracujem od začiatku.
Nechceli ste byť tiež vinárom?
Nemal som príležitosť a teraz je už neskoro (smiech). V tejto oblasti je to väčšinou rodinný biznis a vinohrady sa dedia z otca na syna.
Hovoríte, že ste nikdy nepracovali v inej spoločnosti. To je obdivuhodné. Ale ako sa človek stane ambasádorom Louisa XIII?
V spoločnosti som začínal pri destilovaní, potom som sa presunul do oddelenia výskumu, kde som sa ako súčasť tímu venoval analýzam vína, respektíve eaux-de-vie. Neskôr som sa presunul do oddelenia propagácie ako brand manažér a dnes som na poste medzinárodného ambasádora Remy Martin a Luoisa XIII. Mojou hlavnou úlohou je okrem propagácie aj tréning či už obchodníkov alebo personálu, ktorí prichádzajú s naším koňakom do kontaktu.
Stretávate sa ľuďmi po celom svete, sú nejaké rozdiely v tom, ako koňak vnímajú?
Ľudia na všetkých kontinentoch koňak poznajú ako reprezentanta francúzskeho životného štýlu. Každá kultúra si však vyvinula aj vlastné vnímanie. Napríklad v Spojených štátoch pijú koňak s ľadom alebo v koktejloch. Ak pôjdete do Ázie, napríklad do Číny, koňak pijú počas jedla tak, ako my napríklad víno. A Európania si ho vychutnávajú po jedle ako digestív.
Každá generácia Louisa XIII má svojho vinára, ktorý určuje, ktoré eaux-de-vie je dostatočne kvalitné a kedy sa môže pridať do tierçonu. Znamená to, že každá edícia koňaku chutí trochu odlišne?
Úlohou každého celler mastera je identifikovať komponenty, ktoré majú potenciál na veľmi dlhé zrenie. Musí mať jasnú víziu minimálne na nasledujúcich 20 rokov. Je to otázka veľmi starostlivej selekcie, priam až transmutácie. Je to tak, že Louis XIII formuje vás, ale vy neformujete Louisa XIII. Odchýlky tam môžu byť, ale jeden celler master neukončí proces výberu celkom, lebo ho prenáša na ďalšiu generáciu.
3. AJ VÍNO MÁ SVOJHO RÓMEA
Za najpredávanejším sektom sveta sa skrýva príbeh, za ktorý by sa ani červená knižnica nemusela červenať. Pred viac než 100 rokmi sa „Júlia“ zo starej španielskej vinárskej rodiny zamilovala do „Rómea“ – z inej starej španielskej vinárskej rodiny. To, aký vzťah vládol medzi novodobými Kapuletovcami a Montekovcami, presne nevieme. Isté však je, že svadbou dvoch zaľúbencov sa spojili rodiny Ferrer a Sala a spolu založili novú značku sektu Freixenet. Písali sa prvé roky dvadsiateho storočia.
Keď Pedro Ferrer Bosch (lebo tak sa „Rómeo“ v skutočnosti volal) zomrel, vedenie firmy prevzala Júlia alias Dolores Sala Vivé. Mimochodom, stále sme na začiatku dvadsiateho storočia, v čase, keď ženy nezvykli zastávať vysoké posty, a už vôbec nie vo vinárstvach. Dolores však mala dostatok odvahy a enologických skúseností na to, aby na čele firmy stála až do svojej smrti.
Dnes do firmy vstupuje už štvrtá generácia Ferrer-Salovcov a jej kapitál je stále stopercentne rodinný. Otázkou ostáva, prečo v jej vedúcich štruktúrach figurujú len mužskí potomkovia. Najmä, keď Dolores Sala Vive už pred desaťročiami dokázala, že aj žena dokáže viesť svetovo úspešný podnik. Lebo takým sa Freixenet v priebehu rokov skutočne stal. Španielske sekty tejto značky sa stali najpredávanejšími na svete. Medzi jej vlajkové lode patrí napríklad Carta Nevada, Cordón Negro či Brut Barroco.
4. HEREČKA S VINÁRSKYM ERBOM
Čo vznikne spojením herečky a starobylej dynastie? Jedinečné víno. Teda, aby sme boli úprimní, barónka Phillippine de Rothschild neprispela až tak ku kvalite vína, ktorá je už niekoľko desaťročí na veľmi vysokej úrovni. Ale vďaka jej zásahu sa víno Mouton Rothschild stalo legendou. Začnime však pekne po poriadku. Na začiatku stál Mayer Amschel Rotschild, frankfurtský bankár, ktorý založil dynastiu, čo takmer tristo rokov stála na tepe európskeho finančného diania.
Na počiatku nášho príbehu však je (už) barón Phillippe de Rothschild, ktorý sa okrem bankárčenia venoval aj netradičnejším aktivitám – pretekárskym autám, umeniu a... vínu. Umelecké cítenie a ambície zdedila aj jeho jediná dcéra. Áno, to je „naša“ Phillippine, ktorá po smrti otca v roku 1988 prevzala do rúk opraty rodinného podniku.
Predtým sa však vinárskemu biznisu úspešne vyhýbala. Venovala sa umeniu a vyštudovala herectvo. „Keď som otcovi oznámila rozhodnutie stať sa herečkou, bol prekvapivo pokojný. Povedal mi len – v poriadku, ale musíš excelovať,“ spomína dnes 78-ročná Phillippine de Rothschild. Práve ona presvedčila otca, aby sa súčasťou etikety každého ročníka ich prémiového vína Mouton Rothschild stal aj obraz niektorého zo súčasných umelcov. Tak sa na fľašu dostali diela Chagala, Picassa, Cocteaua, Kandinského či Dalího. Len tak mimochodom, barónka sa so všetkými osobne poznala.
Každý ročník vína Mouton Rothschild zdobí originálna etiketa s umeleckým dielom. Vystriedali sa na napríklad ňom obrazy Chagala, Picassa, Cocteaua, Kandinského či Dalího.
V tejto tradícii pokračujú Rotschildovci dodnes. Hoci ich kvôli tomu obvinili dokonca z pornografie. „V roku 1993 sme oslovili Balthusa a on nám ponúkol kresbu, na ktorej je ležiace nahé dievča. Keď toto vydanie dorazilo do USA, loby na ochranu detí nás obvinila zo šírenia detskej pornografie. Umeleckým dielom, viete si to predstaviť?“ smeje sa barónka. V Spojených štátoch sa preto tento ročník predával s čistou etiketou.
5. TEQUILA Z TEQUILY... A JEJ PATRÓNI
Keď sa povie tequila, čo sa vám vybaví? Priezračný destilát, ktorý u nás (podľa Mexičanov barbarsky) podávame so soľou a citrónom? Prípadne rovnomenná pesnička od The Champs s chytľavým rytmom saxofónu? A čo tak sopka? Práve vulkán dal meno blízkemu mestu a to zas obľúbenému alkoholu z kaktusu agáva. A práve v Tequile sídli aj spoločnosť Jose Cuervo, ktorá prvú tequilu stáčala už v roku 1800. Jej zakladateľ Antonio de Cuervo dostal ešte v roku 1785 pôdu v regióne Jalisco od španielskeho kráľa Ferdinanda VI. Založil tam agávovú farmu a jeho potomok Jose Maria Guadaupe Cuervo s kráľovskou licenciou začal vyrábať vo Fabrica La Rojeña tequilu a vyvážať do Spojených štátov. O storočie neskôr značka zmenila meno na Jose Cuervo, a to nesie až dodnes. Okrem toho, že je preukázateľne najdlhšie vyrábanou, jej Jose Cuervo Especial je zároveň najpredávanejšou tequilou na svete. „Navyše je jednou z mála výrobcov tequily, ktoré je stopercentne v mexických rukách,“ vysvetľuje Juan Domingo Beckmann, jeden z dedičov rodinnej značky, ktorý vedie spoločnosť v súčastnosti. Juan Domingo je už desiatou generáciou Beckmannovcov a len vlani prebral väčšinu riadiacich kompetencií od otca Juana Vidala Beckmanna, ktorý mu však stále pomáha. Hoci na tequilu nedá dopustiť, najmladší z beckmannovskej dynastie sa netají tým, že si s obľubou dá aj dobrú whisky. A nielen v tejto oblasti cítiť nástup novej generácie. Juan Domingo si uvedomuje, že ak sa chce presadiť na súčasnom náročnom trhu, musí priniesť niečo nové. Práve jemu firma vďačí za mnohé nové produkty vrátane luxusnej Maestro Dobel Diamond Tequila, určenej, ako inak, hlavne na americký trh.
6. TAKÁ NORMÁLNA RODINKA. S MLYNOM V PÁLENICI
Kvalitnú vodku by si prvosignálne spojil s Holandskom len málokto. A predsa – v malom meste Schiedam neďaleko Rotterdamu si žije pre našinca celkom nenápadná rodinka Noletovcov. Najzaujímavejší na nich je fakt, že rodinka Noletovcov tu žila už pred 321 rokmi. Čo v praxi predstavuje celkom 11 generácií, ktoré v Schiedhame žili alebo žijú a všetky z nich sa venovali... destilácii.
Na prvopočiatku stál Joannes Nolet, od ktorého sa rodinná pálenica dedila z potomka na potomka. Až doputovala do rúk Carolusa Noleta, ktorý sa zapozeral do amerického trhu. Keďže už s vodkou mali nejaké tie tristoročné skúsenosti, rozhodli sa vyrobiť pre Američanov niečo, čo ešte nevideli. A tak vznikla Ketel One, holandská vodka vyrobená zo 100%-nej pšenice. Svoje meno zdedila po vôbec prvej destilačnej nádobe menom Distilleer Ketel 1.
Aktuálna generácia Noletovcov. Zľava Bob Nolet, Carel Nolet Sr. a Carel Nolet Jr.
Od tohto okamihu sú Noletovci známi ako neúnavní propagátori jedinečnej vodky, ktorí putujú z podniku do podniku, aby barmanov presvedčili o unikátnosti svojho produktu. Že to s vodkou myslia skutočne vážne, dokázali aj tým, že v Holandsku postavili vlastne prvý súkromný tunel. Je súčasťou ich pálenice a z praktických dôvodov vedie popod rieku k veľkému skladu. A komu by si málilo, môže sa z pálenice výťahom vyviezť do veterného mlyna, v ktorom je umiestnené malé kino. Títo Noletovci sú jednoducho „taková normální rodinka...“