V Storyboarde sme tentoraz urobili výnimku. Takmer vždy uverejňujeme príbehy úspešných slovenských firiem, ktoré dokázali sebe i zahraničiu, že aj Slovensko môže patriť do svetovej špičky. S firmou Eissmann je to trochu inak. V roku 1964 ju totiž založil v Nemecku Helmut Eissmann. Prečo teda práve tento tip? Pretože slovenský Eissmann sa stabilne drží na špici pred dcérskymi firmami v Česku, Maďarsku, Mexiku či Číne. Pretože onedlho plánuje vytvoriť v regióne ďalších 100 pracovných miest. A pretože v našom autošpeciáli – dúfame – môže byť pre vás zaujímavé pozrieť sa, ako sa luxusné autá obliekajú do kože. Boli sme sa pozrieť na to priamo v Holíči.
Ako z ľanu vyrástla fabrika
V areáli bývalých Ľanárskych a konopárskych závodov nás privítal Vladimír Polák, vedúci personálneho oddelenia.
„To, že na tomto mieste stáli predtým ľanárske závody, bolo pre nás výhodou. Našli sme tu totiž množstvo zamestnancov, ktorí mali skúsenosti so šitím. Potreba kvalifikovaných pracovníkov ale medzitým veľmi narástla, takže si mnohých z našich 700 zamestnancov vyškoľujeme sami,“ vysvetľuje Vladimír Polák.
„Začiatky slovenskej pobočky sa spájajú s výhrou tendru na projekt Colorado bratislavského Volkswagenu. Išlo konkrétne o výrobu kožených interiérových doplnkov interiéru prvého modelu Porsche Cayenne a Volkswagen Touareg,“ spomína riaditeľ Eissmann Automotive Slovensko Klaus J. Besch. Požiadavkou Volkswagenu a Porsche však bolo umiestniť výrobu do 100 km od Bratislavy. To však znamená, že do úvahy pripadal okrem iných napríklad aj český Hodonín...
„Pán Eissmann si v tej dobe vyhliadol mnohé miesta aj v okolí Malaciek či Lozorna. Tieto haly v Holíči sme však mohli odkúpiť, a boli aj z hľadiska veľkosti perspektívne do budúcnosti,“ hovorí Besch.
Kríza? Už len minulosť
Dva roky pred plánovaným štartom projektu Colorado teda Eissmann našiel ideálne miesto pre svoju novú výrobu v Holíči. Obrat aj počet zamestnancov neustále rástli. Takže v prvých rokoch bol zrejme nemecký manažment so slovenským Eissmannom nadmieru spokojný.
„Prečo len prvé roky? Ja osobne som s ním veľmi spokojný doteraz,“ kontruje na našu otázku Klaus Besch. V rokoch krízy však aj táto kožiarska firma zaznamenala problémy, objem výroby klesol o tretinu a to sa prejavilo aj na počte zamestnancov.
„Aj napriek tomu sa nám mnoho pracovných miest vďaka rôznym opatreniam podarilo zachrániť,“ dodáva Polák.
Dnes je však situácia v Eissmanne opäť stabilizovaná. Sedemsto zamestnancov by sa čoskoro malo rozšíriť o ďalšiu stovku. Firma tiež investuje do renovácie infraštruktúry závodu. To všetko súvisí so šiestimi novými projektmi, ktoré tu čoskoro začnú naberať reálne kožené kontúry.
Komu vrásky robia vrásky
Klaus Besch nás spolu s Vladimírom Polákom sprevádzajú jednotlivými fázami výroby kožených či koženkových interiérov áut. Diely z pravej kože sú, samozrejme, náročnejšie na spracovanie. Jedným zo základných krokov je značenie prírodných chýb kože na dodaných usniach, ako sú napríklad vrásky či jazvy. Z označenej kože sa následne pomocou vysekávacích nožov vysekávajú jednotlivé diely troch kategórií: A, B, C. Diely A sú také, ktoré sú v interiéri auta priamo v zornom poli vodiča či spolucestujúcich, béčkové sú umiestnené na menej viditeľných plochách. Diely C nevidieť vôbec – sú to napríklad kusy kože, ktoré sa ohnú na rubovú stranučalúneného dielu.
„Tipnite si, koľko z takého kusu kože reálne spotrebujeme,“ obracia sa na nás Besch. Po jednom rýchlom znaleckom pohľade na tesne naukladané „formičky“ tipujeme 90 %. Zlý odhad.
„Nad 50 % je to úspech,“ prekvapuje Polák.
Nasleduje ďalšia alchýmia výroby: od štiepenia kože na presnú hrúbku, cez nanášanie lepidla, aplikáciu rôznych špeciálnych pien pre dosiashnutie mäkkého pocitu z kože až po finálnu kontrolu každého detailu. Výroba dielov zo syntetickej kože je podobná, len je možno viac automatizovaná. Pred východom sa pozeráme na hotové dvere s koženými doplnkami, ktoré už čoskoro primontujú na Aston Martin, Porsche, alebo Volkswagen. Možno to bude práve ten váš...