Biblický Matuzalem žil údajne 969 rokov. Jeho vnuk Noe "len“ 950. Dnes sa nám o takom veku ani nesníva, no najnovšie výskumy kladú biologickú hranicu ľudského rodu až na neuveriteľných 110 rokov. Za reálne to považuje aj Ján Keresteš z Považskej Bystrice, ktorý sa dlhodobo venuje otázkam výživy. "Musíme len chcieť!“ odkazuje všetkým. Spolu so synom Jánom sú autormi patentu, na základe ktorého vyrábajú prípravok s výrazne omladzujúcimi účinkami. On sám na 72 rokov vôbec nevyzerá. Vitálny podnikateľ sa nijako netají, že za to vďačí aj vlastnému vynálezu.
VIAC BRYNDZE, MENEJ RAKOVINY
Keresteš starší je odborník v oblasti chémie, biológie a mikrobiológie, Keresteš mladší zasa vyštudoval jadrovú fyziku a aplikovanú psychofyziku. Spoločne už od roku 1990 podnikajú v oblasti potravinárstva. Ich firma NIKA sa špecializuje na výrobu mliečnych výrobkov, syrov a bryndze. Zároveň ich dlhodobo zaujíma otázka, ako môžu potraviny ovplyvňovať zdravotný stav obyvateľstva. "To, ako sa stravujeme, je rozhodujúce. Bohužiaľ, Slováci sa stravujú veľmi zle. Výrazne klesá spotreba potravín, ktoré majú funkčné a probiotické účinky. V spotrebe mlieka sme dokonca na poslednom mieste v Európe! Potom sa nemôžeme čudovať, že spolu s Českou republikou a Maďarskom máme najvyšší výskyt rakoviny,“ tvrdí Keresteš senior.
Pritom riešenie je podľa neho veľmi jednoduché a ľahko dostupné. Pravidelná konzumácia bryndze, ktorá má výrazné probiotické účinky, môže výrazne pomôcť v prevencii proti rakovine a cholesterolu. Na bryndzu Ján Keresteš starší nedá dopustiť. "Je to mikrobiálny fenomén Slovenska!“
MOLEKULA ŽIVOTA
O priaznivých účinkoch bryndze dokáže hovoriť zanietene aj celé hodiny. Otázka zdravej výživy je pre neho nielen povolaním, ale aj celoživotným koníčkom, ktorý ho očividne nesmierne baví. A tak nečudo, že sa spolu so synom rozhodli vydať aj do nových, doteraz neprebádaných oblastí. Zaujali ich najmä melaníny, ktoré pomáhajú pri nastoľovaní rovnováhy v organizme, najmä tam, kde už poruchy nedokážu odstrániť samotné bunky. Na to, aby sa im podarilo izolovať biologicky účinnú frakciu rastlinného melanínu, nazývaného aj molekula života, potrebovali 30 rokov trpezlivej práce v laboratóriu. No oplatilo sa. Za tento objav získali minulý rok ako prví zo Slovenska prestížne ocenenie Best Inventor Award, ktoré udeľuje Svetová organizácia duševného vlastníctva.
Látka, ktorú objavili, má dostatok protivírusových, protizápalových a antibakteriálnych účinkov, takže jej uplatnenie je veľmi široké - od potravinárstva, farmaceutického priemyslu, výroby kozmetiky cez elektrotechniku až po modeláciu umelej inteligencie. "Tieto molekuly sú schopné transformovať neurosignály, takže teoreticky je možné vytvoriť zariadenie, ktoré fungujú ako umelá inteligencia. Je to doslova a do písmena to, čo sa v dnešnej vede chápe ako tzv. chemický počítač,“ hovorí Keresteš junior.
Rozsah využitia molekuly je obrovský a to, čo vykonali Kerestešovci, je len prvý krok. "Dalo by sa to porovnať so začiatkom využívania dvojkovej číselnej sústavy v počítačoch. Teoretické základy boli dané v roku 1921, keď vyšla prvá kniha o kybernetike, no kým sa zostrojil prvý osobný počítač, prešlo ďalších 50 rokov. Čiže naša molekula je niekde tam, kde boli počítače v 20. rokoch minulého storočia. Základ je daný, kde to však skončí, nevieme,“ vysvetľuje Ján Keresteš starší a dodáva: "Základnou stavebnou jednotkou sú dnes veľmi populárne a aj priemyselne využiteľné molekuly flavonoidov. V budúcnosti by ich bolo možné aplikovať napríklad v ,chemických‘ počítačoch, čo je vlastne vývoj syntetického mozgu, a keďže tieto molekuly môžu pôsobiť aj ako supravodiče, majú veľkú šancu presadiť sa tiež v elektronike.“
VÝSKUM ZA VLASTNÉ
Na to, aby Kerestešovci mohli takýto výskum robiť, potrebovali peniaze. Chceli byť nezávislí, preto odmietali financovanie z rôznych grantov. Systém, v ktorom o osude projektov rozhodujú úradníci, sa im príliš nepozdával, a preto sa rozhodli spoliehať len sami na seba. Museli si teda vytvoriť dostatok vlastných zdrojov z podnikania v potravinárstve. "Zarábali sme peniaze, aby sme prežili, no súčasne sme sa venovali výskumu. Sme presvedčení, že peniaze sme investovali dobre, lebo keď už nie my, tak niekto druhý tieto poznatky využije,“ hovorí Ján Keresteš starší.
Na výskume sa podieľalo niekoľko nezávislých tímov. "Takúto vec nemôže robiť jeden vedec samostatne. To máte ako s autami - každý odborník vyrobí jednotlivé súčiastky - jeden motor, iný elektroniku a ďalší dokonalý dizajn karosérie - napokon sa všetko spojí a dokonale to funguje,“ dodáva jeho syn. Pri výskume museli byť opatrní, lebo o ich výsledky sa zaujímali viacerí. Spolumajitelia firmy sa preto držia zásady - najskôr myšlienka, potom patentovanie, publikácia a následne výroba a distribúcia. "Takto sa to osvedčilo všade vo vyspelých štátoch,“ hovorí Ján Keresteš mladší. "Keď človek niečo vymyslí, mal by si to dať právne chrániť, pretože nikdy neviete, kto striehne na váš vynález. Aj preto je dobré, že vynálezcovia a novátori majú oporu v Úrade priemyselného vlastníctva SR, ktorý rozhoduje o udeľovaní priemyselnoprávnej ochrany.“
ÚSPECH SA SKRÝVA V ČAJI
Jednou z modifikácií vynálezu, ktorý si Kerestešovci dali patentovať aj medzinárodne, je flavonoidný extrakt z čierneho fermentovaného čaju - Matuzalem. Ide o produkt s protizápalovým, protivírusovým a antioxidačným účinkom, ktorý zároveň obnovuje prirodzený stav buniek v tele. Flavonoidy sa v prírode vyskytujú napríklad v citrusoch, vo víne, v zelenom čaji a kiwi, no vo výrobku Matuzalem je ich koncentrácia oveľa vyššia. Doteraz väčšina produkcie smerovala do zahraničia. "Náš produkt má úspech v krajinách, kde sa ľudia zaujímajú o svoje zdravie. To uvedomenie pomaly prichádza aj na Slovensko. V lekárňach je obrovské množstvo preparátov a my sme si nemohli dovoliť zaplatiť reklamu za niekoľko miliónov, a tak keď v Maďarsku existovalo množstvo spoločností, ktoré sa zaoberajú predajom biotechnológií, bolo pre nás oveľa jednoduchšie prísť tam a rokovať s nimi, lebo mali jasno v tom, čo predávajú,“ hovorí Ján Keresteš ml.
ZA POSLEDNÉ EURO
Prístup Kerestešovcov k podnikaniu nie je na Slovensku obvyklý. Len máloktorá firma investuje vlastné prostriedky aj do výskumu. "Keď sa raz Henryho Forda opýtali, ako by sa správal, keby bol chudobný, tak povedal, že poslednú päťdolárovku by dal do reklamy. Ja zasa hovorím, že posledné euro by som investoval do rozvoja vedy a výskumu biotechnológií. Svet pôjde určite týmto smerom. To, čo v 19. storočí znamenal vynález parného stroja a čo v predchádzajúcom storočí informačné technológie, budú v 21. storočí znamenať biotechnológie,“ konštatuje Ján Keresteš starší.