Tieto ľudské nedokonalosti sa zdajú nevyspytateľné, aby sa dali zahrnúť do ekonomických rovníc. Existujú neurovedci, uvádzajú americké noviny New York Times, ktorí usudzujú, že je možné vytvoriť nový odbor - neuroekonómiu. Títo bádatelia pomocou prístrojov sledujú, čo sa deje v mozgu, keď človek prijíma nejaké ekonomické rozhodnutie - niečo vymieňa, s niekým si konkuruje alebo spolupracuje...
Svoje poznatky o pohybe chemických látok v mozgu, ktoré súvisia s ľudským správaním, sa výskumníci snažia zapísať do diferenciálnych rovníc a ďalších matematických nástrojov, ktoré tak veľmi milujú ekonómovia. Za cieľ si títo vedci kladú schopnosť predvídať, ako sa bude skúmaný človek správať nabudúce.

Mozog ako čierna skrinka
"Je to nový, priam revolučný prístup, ktorý by mal vytvoriť teóriu o tom, ako sa ľudia rozhodujú v ekonomických a strategických situáciách. Zatiaľ predstavuje rozhodovací proces človeka pre ekonómov čiernu skrinku," zdôveril sa novinám New York Times Aldo Rustichini, profesor ekonómie na Minnesotskej univerzite.
Profesor poznávacích neurovied z univerzity v Princentone Jonathan Cohen súhlasí: "Väčšina ekonómov nezakladá svoje teórie na skutočnom ľudskom správaní; študujú idealizované správanie, ktoré je najlepšie na dosiahnutie cieľov."
Sledovaním diania v ľudskom mozgu pri umelo vytvorených rozhodovacích úlohách sa vedci dozvedajú prvé poznatky.
Na to, aby urobil výber, potrebuje mozog porovnávať a hodnotiť veci, ľudí, udalosti, spomienky, vnútorné stavy a vnímané potreby iných. Robí to tak, že všetkému, čo sa deje, dáva relatívnu hodnotu. Tú mozog neurčuje v peniazoch, ale množstvom neurotransmiterov - chemických látok, ktoré prenášajú nervové impulzy.
Jedným z nich je, napríklad, dopamín, ktorý okrem ovplyvňovania prenosu signálov vyvoláva aj príjemné pocity. Nové udalosti, peniaze, kokaín, dobré jedlo či krásna tvár iného človeka, to všetko rôznym spôsobom aktivuje dopamínové obvody. O tom, koľko dopamínu sa v mozgu ako "odmena" vylúči, rozhoduje jeho biologické usporiadanie, ale aj jeho predchádzajúce skúsenosti. A to neurovedci sledujú.

Signály na rozhodovanie
V mozgu existujú oblasti, ktoré reagujú na to, či človek práve vyhráva alebo prehráva (v športe, pri hazardnej hre aj pri podnikaní). Iné sa aktivujú, keď človek zvažuje, či niekomu uverí, ďalšie registrujú, keď sa mýlime.
"Zaujímavé je, že tieto mozgové oblasti i vylučovanie neurotransmiterov sa aktivujú ešte skôr, ako si človek vôbec uvedomuje, že urobí nejaké rozhodnutie," uvádza profesor Cohen. Spolu so svojimi spolupracovníkmi o tom publikoval odbornú štúdiu v prestížnom časopise Science.
Dianie v mozgu pokusných osôb pomocou prístrojov zvonku sledovali, napríklad, pri hre, ktorá sa volá ultimátum. Hrajú ju dvaja hráči. Prvý dostane do organizátorov desať dolárov, časť z tejto sumy ponúkne druhému hráčovi. Môže mu ponúknuť polovicu, ale aj menej. Keď druhý hráč ponuku prijme, obidvaja si peniaze rozdelia podľa svojej dohody. Keď však ponuku odmietne, žiadny z nich nedostane nič. Hra mala pri pokusoch len jedno kolo, potom sa už hráči nestretli.
Aké boli výsledky? Ľudia v úlohe hráča číslo 2 obyčajne odmietli prijať nižšiu sumu ako tri, prípadne dva doláre. Odmietnutím potrestali hráča číslo 1, ktorý im taký poburujúco nízky podiel ponúkol, ale obidvaja potom odišli s prázdnymi rukami. "To nedáva ekonomický zmysel," komentuje Jonathan Cohen. "Vždy je predsa lepšie dostať niečo ako vôbec nič."
Obrázky mozgu ukázali, že keď hráč akceptoval ponuku, ktorú považoval za dostatočne férovú, aktivovala sa jedna časť mozgu, ktorá súvisí s uvážlivým myslením. Naopak, keď pokusná osoba ponuku odmietla, prevládala aktivita inej oblasti v jej mozgu. Čím rýchlejšie sa táto oblasť aktivovala, tým rýchlejšie hráč reagoval a ponuku odmietol. Prístroje ukázali, že daná oblasť mozgu sa aktivovala skôr, ako pokusná osoba siahla po tlačidle, ktorým ponuku odmietla.

Dopamín riadi investície
Vedci sa teraz snažia presne určiť podiel emócií a uvážlivého myslenia v rozhodovacom procese. Dúfajú, že sa im podarí spočítať, aké množstvo emócií vstupuje do hry pri hodnotení ekonomických aktivít a nájsť nervové korene správania, pri ktorom ľudia nechcú, aby z neho mali druhí prospech.
Noviny New York Times uvádzajú aj príklad Reada Montaguea, neurovedca z Baylorovej univerzity v texaskom Houstone. Ten využil simulovanú hru, pri ktorej zistil, že investorom, ktorí stavili na vzostup akcií, sa v mozgu uvoľňoval dopamín podľa inej schémy ako investorom, ktorí stavili na pokles akcií.
V iných simulovaných hrách, v ktorých išlo o dôveru medzi zúčastnenými, Montague zasa zistil, že v ženskom mozgu sa vylučuje viac dopamínu ako odmena vo chvíli, keď žene ostatní veria, kým u mužov prístroje takú reakciu neobjavili.

Elektrochemický model zrady
Podobné pokusy robia vedci aj v iných ústavoch. Využívajú, napríklad, známu hru "väzňova dilema". Jej podstatou je, že dvaja hráči sú obvinení zo spáchania nejakého zločinu. Nemôžu sa spolu dohovárať, ale dozvedia sa, napríklad, že ak sa nepriznajú, dostanú päť rokov väzenia. Keď sa jeden prizná, prepustia ho, ale druhý pôjde do väzenia na desať rokov. Keď sa však priznajú obidvaja, strávia za mrežami desať rokov.
Ako sa rozhodnúť? Budú obidvaja zapierať alebo sa pokúsia druhého zradiť a dúfať, že ten neurobí to isté. Aj tu sa ukazuje, že pred zradou spoluhráča sa v mozgu pokusnej osoby odohrávajú špecifické elektrochemické procesy. Spoluprácu zasa sprevádza pohyb dopamínu v mozgu. Zatiaľ vedci opisujú len jednotlivcov, nie celý trh.
Opisujú aj to, čo v mozgu prebieha, keď robia ľudia predpovede. Napríklad ak padne pri hodení mincou trikrát hlava, očakávajú zmenu a predpokladajú, že nabudúce padne orol, napriek tomu, že podľa zákonov pravdepodobnosti nič také pre konkrétny hod neplatí. Naopak, ak kurz akcií stúpa, ľudia obyčajne čakajú, že sa táto tendencia nezmenia.
"Neuroekonómovia" zatiaľ dokážu opísať správanie jednotlivcov a malých skupín, ale nie správanie celého trhu, ktorý je založený na rozhodovacom procese v miliónoch mozgov. "Chystáme aj štúdie mnohých ľudí pri veľkých ekonomických hrách, keď prístroje napojené na ich hlavy pripojíme na internet," povedal pre New York Times profesor Colin Camerer z Kalifornského technologického inštitútu.
Myslí si, že sa tak nakoniec podarí vysvetliť aj také záhady, prečo sa na akciových trhoch vytvárajú nepodložené optimistické očakávania či dokonca prečo na burzách ľudia míňajú aj v situáciách, keď kurzy akcií strmo padajú dolu.