14.11.2017, 19:21

Špaček: Muž si oblečie džínsy a košeľu a myslí si, že takto môže ísť všade, aj do divadla

Ladislav Špaček je bývalým poradcom českého prezidenta Václava Havla a odborník na etiketu.

Špaček: Muž si oblečie džínsy a košeľu a myslí si, že takto môže ísť všade, aj do divadla
Zdroj: Mafra, Michal Sváček

Vo vydavateľstve Mladá fronta vydal knihu Etiketa. Táto príručka je najväčšou zbierkou pravidiel a poučiek, ktorú Špaček napísal. Pre portál Lidovky.cz prehovoril o knihe aj o tom, prečo by sme mali tolerovať malé výstrelky proti etikete. 

Už z obalu knihy je jasné, že ide o vaše najkomplexnejšie dielo. Pritom v roku 2005 aj 2008 ste vydali Veľkú knihu Etikety a jej upravenú verziu Nová kniha Etikety. V čom je tohtoročná publikácia iná?

Napísal som už dvadsať kníh. Každá z nich mala svoj účel alebo cieľovú skupinu. A teraz mám pocit, že som už všetky cieľové skupiny, o ktoré som mal záujem, vyčerpal. Takže, prišiel čas na veľké finále!

Napísal som knihu, ktorá všetko spája. Preto sa volá jednoducho - Etiketa. Nočnou morou každého autora je, že si uviedomí, čo v jeho knihe chýba, a stáva sa to krátko po tom, čo ju odovzdá hotovú do nakladateľstva. Túto knihu som prešiel asi tisíckrát a vari po prvý raz som mal pocit, že je to kniha, ktorej skutočne nechýba nič. 

Hovoríte o veľkom finále. Naozaj máte v pláne už nikdy nič nenapísať?

Počujete dobre, verím, že to tak bude. Žijem totiž nesmierne vyčerpávajúci život. Z etikety sa stala populárna téma. Písal som neustále knihy, prednášam a poskytujem konzultácie. Dopyt je veľký.

Stále totiž rastie záujem mladých manažérov. Iba tým knihám som venoval tisíce hodín času a padli pri nich stovky fliaš červeného vína. Hovoril som si, či už nie je čas začať sa venovať aj niečomu inému, ako po nociach búchať text do počítača. 

Hovoríte, že ste napísali knihu pre všetky odvetvia, ktorým ste sa chceli venovať. Nemyslíte si ale, že je tu ešte viac a viac profesií alebo skupín, ktoré by si publikáciu zaslúžili? Čo napríklad etiketa pre seniorov?

Toto odo mňa často chcú. Oslovujú ma ľudia a hovoria mi, žeby potrebovali napríklad etiketu pre vysokoškolákov. Myslia si, že etiketa je súborom pravidiel, ktoré si prečítame a staneme sa odborníkmi. Nie je to pravda.

Nie je zase toľko veľa pravidiel etikety. Ide skôr o to, ako s nimi človek dokáže narábať v konkrétnych situáciách. Každá situácia je iná, neopakovateľná a človek musí reagovať kreatívne. Najvyššie pravidlo etikety je ohľaduplnosť, empatia a takt. To by mali vedieť všetci, bez rozdielu povolania alebo veku. 

Stáva sa, že niektoré pravidlá etikety miznú a iné sa objavujú? Máme čím ďalej tým viac technologických vymožeností. Prispôsobuje sa im etiketa?

Etiketa je súbor noriem, ktoré sa vytvárali celé stáročia. Išlo o nepísané zákony a vzťahy medzi ľuďmi. Na rozdiel od klasických zákonov, tieto sa nedajú zrušiť. Musia sa samozrejme prispôsobovať.

Keď niekomu teraz poviem, aby chodil vo fraku, tak sa na to vykašle. Pred rokmi muž bez kravaty nemohol ani opustiť byt, vyzeral by ako nahý. Etiketná norma sa neustále vyvíja, i keď občas veľmi pomaly.

Dá sa dopredu vývoj predpovedať?
Máme tu dve tendencie, ktoré sa neustále sporia. Jedna je tendencia zvýšeného záujmu. Pozorujem ju hlavne u mladých manažérov, ktorí vedia, že na správnej etikete závisí ich pracovný úspech.

Druhá tendencia je protikladná. Vedie k ležérnosti, jednoduchosti až lenivosti. Naši starí rodičia sa preobliekali aj niekoľkokrát denne. Dnes si muž oblečie džínsy a košeľu a myslí si, že môže ísť všade. Aj do divadla!

Je ale pravda, že môžeme sledovať uvoľňovanie pravidiel. Dnes sú džínsy prípustné na širšej škále podujatí ako to bolo kedysi. Píšem o tom aj v knihe. 

A čo napríklad slúchadlá? Videl som v električke manažéra. Bol dokonale oblečený, no na ušiach mal pomerne veľké a výrazné slúchadlá.

Ako pilot nadzvukovej stíhačky, však? Mali by sme vedieť, ako sa na ktorú príležitosť obliecť, ale zároveň, existuje ľudská potreba prejavovať sa aj extravagantne. 

Preto si ľudia kupujú také slúchadlá, je to znak istej exhibície. Podobne je to aj u výrazných farebných ponožiek Happy socks. Francúzsky herec Vincent Cassel povedal: "Muž, ktorý nikdy nehnevá, je nudný." Takže, ľahké výstrelky môžeme pripustiť, pretože nenarušujú to, o čo sa v etikete snažíme.

Hovoríte aj o lenivosti. Ale dnešná doba je rýchla a ľudia majú málo času. Nie je to práve tým?

Nie. To sú iba výhovorky. Oni nad tým musia premýšľať iba preto, lebo to nemajú zautomatizované. Keď nad niečím premýšľame, tak je to vo finále ten čas, čo nás niečo stojí.

Dodržiavanie etikety by malo byť súčasťou základných činností. Rovnako ako zaväzovanie si šnúrok na topánkach. Keď sa etiketa dostane do krvi, tak oslobodzuje. Ja presne viem, čo mám robiť s lyžičkou od kávy, alebo ako mám uviesť svoju partnerku do spoločnosti. Je dôležité začať vštepovať etiketu už deťom v útlom veku. To veľmi pomáha k automatizácii.

Občas etiketu opisujete veľmi prísne. V kapitole o stolovaní je napísané, že žena musí sedieť celú večeru vzpriamená na jednej tretine stoličky. Doslova píšete, že "žena sa na večeru nejde najesť, ale ide vyzerať krásne."

Etiketa nie je o oddychu, odpočiniete si na dovolenke. Tú ženu to bolí, pretože nie je trénovaná. V minulosti, v šľachtických rodinách, to bola samozrejmosť. Ja by som si prial, aby si ľudia osvojili všetky zákonitosti v optimálnej podobe.

Pretože ak viem stolovať v Buckinghamskom paláci, tak potom sa najem bez problémov aj v pizzérii. Opačne to nefunguje. Pravidlá už si môžem prispôsobiť iba podľa situácie. Ak idem na čunder, tak predsa nebudem pomaly odlamovať z pečiva a vkladať si to do úst.

Máme rok 2017. Ako sme na tom s etiketou?

Počúvam od ľudí, že je to stále horšie a horšie. Pozorujem českú spoločnosť profesionálne z pohľadu etikety a môžem povedať, že je to naopak, zlepšuje sa to. A to v tých vrstvách, kde je to najviac potrebné, hlavne pri mladých českých manažéroch.

Ako sa s tým vysporiadava feminizmus? Keď sa muž správa k žene galantne, nevysvetľuje si to, že je slabá?

Európska kultúra vyrástla na galantnosti k ženám. Tým sa naša kultúra líši od ostatných. Feministky, napríklad v USA, sa to snažia vykoreniť zo svojej genetickej podstaty.

Občas muž nemôže venovať žene žiadnu pozornosť.  Raz to bude možno tak, že žena bude pomáhať mužovi do kabáta. Toho by som sa ale nechcel dožiť.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.