25.04.2017, 11:30

V zákulisí aukcie: boli sme sa pozrieť, ako sa u nás predáva umenie

V zákulisí aukcie: boli sme sa pozrieť, ako sa u nás predáva umenie
Zdroj: archív Sogy

Desať tisíc eur po prvé, po druhé, ak už nikto nepridá, po tretie, predané – pánovi v obleku s číslom 1. Aj takto sa draží na Slovensku. Máme u nás tri aučné siene a práve jar je obdobie, kedy sa aukčná sezóna začína a dvere k tým najkrajším dielam sa otvárajú. Preto sme sa rozhodli nazrieť do zákulisia jednej z nich, a strávili sme deň v aukčnej spoločnosti SOGA. Na vlastnej koži sme zažili, ako sa taká aukcia umenia chystá a ako prebieha. Nakuknite do zákulisia s nami.

Kráčam po Panskej ulici v Bratislave a mierim do aukčnej siene Soga. Je to môj obľúbený jarný rituál. Vždy, keď už je vonku pekne, zaplnia sa aj bratislavské uličky Bratislavčanmi i turistami, mesto opeknie. Ešte radšej sa vtedy ním túlam a chodím na výstavy. A medzi moje obľúbené patria aj tie predaukčné výstavy v Soge. Prečo? Tie diela, ktoré visia na stenách rozľahlej siene, kam dopadajú slnečné lúče a odkiaľ je počuť ruch mesta, nie je len také bežné vidieť. A na jednom mieste už vôbec nie. Zídu sa vždy pri príležitosti aukcie a potom sa rozpŕchnu do rúk, depozitov a domovov svojich nových majiteľov.

​A rada si vychutnávam túto sieň aj vtedy, keď sa z nej ešte neozýva buchot aukčného kladivka a nehmýri sa v nej množstvo ľudí, ktorí už k aukcii patria. Vchádzam na prvé poschodie a zastavujem sa pri každom obraze. Páči sa mi premýšľať nad tým, čo práve ten daný autor prežíval a o čom premýšľal, keď daný obraz tvoril. Medzi moje najobľúbenejších patrí Ladislav Mednyánszky. Jednak kvôli jeho príbehu, ale aj kvôli veľkosti jeho diel. Tak na mňa vplývajú. V jeho tvorbe sa síce objavilo aj pár portrétov a kresieb, maľoval chudobu i tému smrti, prírodná tematika však vždy hrala prím. Mednyánszky navštívil okrem Paríža i Viedeň, pôsobil tiež v Nemecku, vždy sa však vracal domov do Strážok, kde mu neskôr Slovenská národná galéria v rodinnom kaštieli zriadila galériu jeho tvorby. Je preto jedným z najdôležitejších spojovacích článkov Slovenska s maďarským a rakúskym umením. A ja sa rada opäť a opäť pozerám na jeho diela.

Je začiatok marca, len pár dní pred úplne prvou aukciou tohtoročnej sezóny. Rozhodla som sa preto pozrieť, ako vyzerá všetko dianie aj pred aukciou. A ak máte záujem po prečítaní týchto riadkov reálne vidieť, ako prebieha už samotné aukčné finále, tak ďalšia, už druhá aukcia sezóny, je v Soge na programe dnes večer.

Zber diel
„Rok dopredu sa snažíme pripraviť termínovník aukcií, aby zberatelia vedeli, kedy je ktorá aukcia, a ako šéf aukčnej spoločnosti Soga Ján Abelovský žartuje, že je aj preto, aby si ľudia dopredu vedeli naplánovať dovolenky a svoje iné radovánky. Na pláne aj tento rok sú teda štyri sezónne a dve večerné aukcie. „Keď príde nejaké kvalitnejšie, vzácne dielo, ide do večernej, tak sa nám to osvedčilo. Ale zase ani tie sezónne nemôžu byť na úkor tých večerných, takže aj v ich ponuke sa objavujú galerijné diela, len v menšom počte,“ vysvetľuje mi už Nina Gažovičová, dlhoročná licitátorka aukčnej siene. Poznám ju už roky a vždy ma fascinovala jej ráznosť a zanietenosť s akými aukcie vedie.

Zdroj: archív Sogy

​Samozrejme diela im prichádzajú celoročne, takže sa potom na jednotlivé aukcie kombinujú tak, ako v tíme uznajú za vhodné. „A aj keď už ľudia vedia, kedy je deadline zberu, i tak si to väčšinou nechávajú na poslednú chvíľu. A hoci to vyzerá, že na zbierame diel máme tri mesiace, veľakrát je to v posledné dni, ku koncu. Samotný deadline je však mesiac pred aukciou, aby sa stihol pripraviť katalóg a všetko ostatné,“ vysvetľuje mi Nina. Ako priznáva, sú skôr pasívnejší v zhromažďovaní diel. „Radi by sme mali vytipované diela, ktoré by sme chceli získať, ale v tomto biznise to tak nefunguje. Buď prídu ľudia viac menej náhodne. Potom sú takí, ktorí sa tomu venujú poloprofesionálne už dlho a sú schopní na každú aukciu zhromaždiť 50-60 diel, ktoré nám naraz donesú,“ vysvetľuje s tým, že častokrát sú tie najlepšie veci od neznámych súkromných osôb, ktoré ich majú doma povedzme 50-60 rokov, a v istej chvíli sa rozhodnú ich predať. Najviac im podľa nej prišlo asi sto diel naraz. Stáva sa to napríklad vtedy, keď sa rušia nejaké podniky alebo zomrie zberateľ s veľkou zbierkou, ktorú sa jeho dediči rozhodnú predať. „To ale nie vždy znamená, že všetky diela sú vhodné na zaradenie do aukcie. Dôvody, pre ktoré nám ľudia obrazy nosia sú rôzne. Niekedy len proste potrebujú peniaze alebo chcú niečo kúpiť svojim deťom, vždy je nejaký iný dôvod,“ dodáva Nina.

„Po zbere potom nasleduje štandardná práca - pripraví sa katalóg, textové podklady, fotograf to všetko nafotí a v jednom sa to všetko spojí a je tu aukcia.“ Štandardne je až okolo 200-400 diel na tých bežných sezónnych aukciách, na večerných okolo sto. Na tej dnešnej ich bude predstavených 96 a bude to ešte vzrušujúcejšie.

Posledné dni pred aukciou
„Ľudia často ani nevedia, aké cennosti majú doma, ale aj naopak, myslia si, že majú doma kvalitného Benku, ale je to pritom len fotoreprodukcia, ktorá je bezcenná. Všelijaké sklamania, ale aj nadšenia sme už zažili.“

Ako teda už aj Nina spomínala, nie všetky diela, ktoré im niekto prinesie, je možné dražiť. „Denno denne ich množstvo odmietame, buď keď pochybujeme o pravosti alebo autor pre nás nie je zaujímavý, resp. je nepredajný. Alebo je cena príliš nízka, a neoplatí sa dať dielo do verejnej aukcie. A práve aj preto, pre takéto nižšie cenové relácie, sme zriadili našu online aukciu, ktorá sa mení každý týždeň. A tam to veľmi dobre funguje. Je tam úplne iná cieľová skupina, ako na živých aukciách. Diela, o ktoré v živej aukcii nemá nikto záujem sa tam niekoľkonásobne zvýšia svoju vyvolávaciu cenu.“

Posledné dni pred aukciou sú naozaj hektické, diela prichádzajú minúta po minúte, traja ľudia sú dole, traja na poschodí.​

Zdroj: archív Sogy

​Predým ako začne predaukčná výstava, ktorá trvá týždeň, sa diela inštalujú, musia sa nalepiť štítky, upratať celá miestnosť, aby bolo všetko pripravené na príchod ľudí. „Celé to úsilie smeruje k tomu, aby si čo najviac ľudí mohlo pozrieť vystavené diela a prejaviť záujem. Počas tej doby sa zbierajú limity, ľudia sa pýtajú a prihlasujú, sme otvorení aj cez víkend, kedy sme inak zatvorení,“ dodáva Nina. Počas tých pár dní príde veľa ľudí, aj takí, čo nechcú kupovať, ale berú to len ako kultúrnu akciu, ale aj veľa takých, ktorí idú cielene.

Deň D
Večer pred aukciou sa opäť musí sála upratať, obrazy zvesiť, aby sa pripravili na aukciu (niektoré ale visia aj počas nej), pripravujú sa stoličky, panely a znova sa upratuje. A už je tu samotný deň aukcie. Prichádzajú zvukári a montuje sa ozvučenie. Všade je ale celkom pokoj. Pre celý tím, ktorý zažil takýchto aukcií už desiatky, je to bežná rutina. A potom už prichádzajú prví ľudia, nie ešte na aukciu, len aby sa zaregistrovali. Vyhnú sa tak dlhším radom priamo pred aukciou. A zároveň Nina Gažovičová aj Ján Abelovský prijímajú telefonáty ohľadne písomných limitov.

Zdroj: archív Sogy

​A mimochodom – možnosti draženia. Sú tri. Buď ste priamo v sále a dražíte alebo potom sú tu aj možnosti, keď prítomní nie ste. Dražíte na písomný limit, čo je ale neistá vec, lebo vy poviete, že chcete ísť napríklad maximálne do 300 eur, ale môžu vás o 50 eur prebiť, strácate šancu a nemáte už šancu zasiahnuť. „To aj odporúčam takým ľudom, ktorým na tom diele až tak nezáleží alebo si jednoducho interne určia záväzný limit. Potom sú objednávky na telefóne. To je výhodné v tom, že náš zástupca firmy s nimi hovorí, kam dražba smeruje, čo sa s tým dielom deje. Áno, máte nejaký svoj limit, ale môžete priamo reagovať a operatívne zvýšiť. Častokrát telefonosti ľudia dražia vyššie, akoby pôvodne chceli.“ To je už čaro aukcie.

Pri stole sedia zvyčajne traja – štyria telefonisti, stalo sa však, že bolo treba aj piatich, keď je dopredu nahlásených veľmi veľa telefonických dražiteľov. „Ale stane sa aj to, že niekto telefonuje a draží nejaké dielo a popri tom povie, že chce ešte dražiť aj ďalšie v ponuke. Veľa zberateľov však pozná mňa aj kolegov a často nám píšu aj počas aukcie, je to rôzne. Musíme reagovať a plynule dražiť ďalej,“ vysvetľuje Nina.

V deň aukcie je tam potom vrátane Niny Gažovičovej ako licitátorky, Jána Abelovského ako vedúceho aukcie, telefonistov, zapisovačov, kolegyne z ekonomického oddelenia a nosičov – brigádnikov, spolu asi aj 20 ľudí. A ako vidím, všetko šlape ako hodinky. Musí. O diela je však postarané, celoročne sú, všetky zazmluvnené, prevážané, predávané, poistené globálnou poistkou.

Večer nastal
Všetko je na svojom mieste a prichádzajú dražitelia. „Ktorý z týchto je dobrý?“ pýta sa pán vedľa mňa svojho kolegu dražiteľa. Spolu sa radia, vymieňajú si názory, listujú v katalógu. To už však padla šiesta hodina a na panel s dražobným kladivkom sa postavila Nina Gažovičová. Čaká nás dvesto diel, takže by sme mali byť hotoví za dve hodiny. Abelovský ešte upozorňuje, že dve diela boli pred aukciou vyradené, keďže ich ešte dodatočne konzultovali a kvôli pochybnostiam ich radšej vyradili. Zopakuje ešte aj samotné pravidlá, okrem iného to, že ak má dielo vyššiu vyvolávaciu cenu ako 300 eur, je možná aj podlimitná dražba. Môže sa dražiť o 20 percent nižšie ako je vyvolávacia cena diela, ale potom treba samozrejme cenu prekonzultovať s majiteľom, či so zníženou súhlasí. Tiež sa dá spätne vrátiť k opakovanej dražbe už predtým draženého diela, najneskôr ale jedno dielo pred koncom aukcie.

Zdroj: archív Sogy

​„Takže vitajte v roku 2017 na prvej našej aukcii. Ideme na to, začíname dielom jeden, vyvolávacia cena 280 eur, čakám na úvodnú ponuku, ponúka niekto túto sumu? Dielo je vrátené. Nina Gažovičová začala svoje obvyklé vzrušujúce tempo a aukcia naberá na obrátkach. Ľudia sa hlásia so svojimi tabuľkami s číslom, padajú vyvolávacie ceny, sem tam nejaký rekord autora, aj pár podlimitných dražieb. Bežná prax. „Mám svoje tempo. Mnohým sa môže zdať, že idem rýchlo, ale som presvedčená, že aukcia má mať svoje tempo. A keďže licitujem ja, tempo je moje. Inak to neviem. Je to praktická záležitosť. Väčšina ľudí si príde kúpiť len jeden-dva obrazy z 200 diel, načo to zdržovať,“ vysvetľuje Nina. Sama totiž veľa zberateľov pozná, vie akí sú, že buď dané dielo chcú, alebo nie. Vedia to dopredu, tých pár sekúnd ich neovplyvní. Licituje už viac ako 15 rokov a berie to už ako úplnu samozrejmosť, priznáva však, že raz sa sama ocitla na dražbe ako kupujúce a bola z toho veľmi nervózna. Preto ľudí na druhej strane vie pochopiť. Sem tam si s Jánom Abelovským vymenia pár small talkových fráz, ale vyhýbajú sa trápnym a zbytočným dialógom. Sama také zažili a nepáčilo sa jej to, aukcia má byť podľa nej svižná. Zberatelia prišli kupovať.

A počas celého večera zvonia telefóny. Ako sa neskôr dozvedám, zvyknú sa na telefonické dražby objednávať ľudia z celého sveta. „V celosvetovej databáze Art Price ľudia môžu sledovať kde sa a aké diela dražia. Môžete si tam navoliť preferovaných autorov a vždy vám to vyhodí, keď sa niekde draží a vy môžete prejaviť záujem,“ vysvetľuje licitátorka. Keď chce niekto Benku, nemá problém ísť za ním do Bratislavy, do Hainburgu, do Viedne, tam kde ho dražia. Stáva sa, že ich sledujú aj zo Švédska, Francúzska.... Majú tam našich autorov, ktorí tam možno kedysi pôsobili, zistia si, že ich na Slovensku predávajú a dražia sa za celkom vysoké ceny, tak ich ponúknu do dražby.

Dobré pocity
Aukcia sa blíži ku koncu a so zaujímavými konečnými cenami bol predaný Vincent Hložník. Aj podľa Niny Gažovičovej nebol posledné roky až taký záujem o jeho diela, a teraz sa akurát stretli dva-traja ľudia, čo sa dlho nestalo. „Potešilo ma, že sa začalo dražiť aj naše umenie po roku 1945 a v tom treba vidieť aj budúcnosť. Nebudú sa stále otáčať Benkovia a Fullovia, už ich niet a začínajú pribúdať zberatelia, ktoré dražia konceputálne umenie,“ hovorí mi po aukcii so svojom typickou cigaretou Ján Abelovský. Išlo o menšiu aukciu a s výsledkom sú spokojní. Zberatelia postupne odchádzajú, na sieň už padol večer a osvetľujú ju svetlá z ulice.

Zdroj: archív Sogy

​„Mňa dnes veľmi potešil výsledok Petra Bartoša – dva rekordy za jeho diela, to je dôležitá informácia a odkaz pre ďalších zberateľov. Je to starší pán, ročník 1938, ktorý celý život nerobí nič iné, len šíri svoje posolstvo umenia dobrej viery a takto ku koncu života sa dočká snáď aj nejakého ocenenia,“ hovorí Nina o dielach, na ktorých on ako autor necháva nejaké posolstvo, nejaké informácie – chce, aby ich ľudia zaregistrovali, aby si ich čítali. Preto aj dáva diela do aukcie, nikdy by to nerobil, keby to nemalo dosah na tak veľa ľudí. Rieši problematiku podhradia, developerov, treba sa začítať do tých textov na jeho dielach, pre mňa je to vrchol aukcie,“ dopĺňa.

O tom, či je slovenský zberateľ konzervatívny sa dá polemizovať. „Podľa mňa sa hlavne mení zloženie, ľudia, ktorí dražili pred 20 rokmi už tu nie sú, ale prišli noví a tí majú troška progresívnejší vkus. Zberateľ chce hlavne dostať veci za dobrú cenu. Môžu si ich kúpiť v ateliéroch alebo u nás, tak to je, sme malý trh,“ uzatvára Abelovský.

Po aukcii
Je po aukcii. Porovná sa jedna zápisnica s druhou, či všetko sedí, potom sa to nahodí na internet, kam sa o polnoci preklopia výsledky. Veľa diel si už aj noví majitelia odniesli. „Diela do 5-tisíc eur si po zaplatení môžu zobrať okamžite, čo je aj najlepšie, lebo sa veci okamžite hýbu. Keď nie, na druhý deň novému majiteľovi príde faktúra do mailu alebo si príde prevziať a zaplatiť. Keď je to viac ako 5-tisíc, tak sa platí prevodom a môžeme dielo samozrejme aj doviezť,“ vysvetľuje Gažovičová s tým že ráno začne obvolávať majiteľov, či súhlasia s podlimitmi, robí faktúry, posiela sa to tým dražiteľom, chodia sa platiť diela a likviduje sa aukcia. Ak ešte niekto má záujem, draží sa online alebo si dielo môže kúpiť dielo v poaukčnom predaji.

Už v tom momente, ako sa zvesujú predané diela, sa plánujú ďalšie aukcie. 

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.