16.04.2017, 12:12

Šesť objavov z histórie, ktoré sú v skutočnosti dielom šťastnej náhody

V prípade, že teória veľkého tresku je správna, potom vesmír a celý život, ako ich poznáme, sú jednou veľkou šťastnou náhodou. To isté platí pre evolúciu a prirodzený výber.

Pred objavením penicilínu zomierali každý rok milióny ľudí na infikované rany a nákazlivé bakteriálne ochorenia, ako je šarlach. V druhej svetovej vojne penicilín zachránil mnoho životov v poľných nemocniciach. V súčasnej dobe sa stále spoliehame na antibiotiká, ktoré liečia všetko, od ušných infekcií až po potenciálne smrteľné bakteriálne epidémie. Ľudstvo za to vďačí doktorovi Alexandrovi Flemingovi a jeho nádhernému omylu. Škótsky rodák vo svojom laboratóriu v roku 1928 skúmal chrípkový vírus, keď si všimol, že jedna z jeho bakteriálnych kultúr bola infikovaná plesňou. Väčšina vedcov by hodila takúto Petriho misku do koša, ale nie Fleming. Pri bližšom skúmaní si všimol jasný kruh okolo huby, čo naznačuje, že bola toxická pre baktérie staphylococcus v miske. Fleming opatrne izoloval formy, ktorý boli rodu Penicillium a nový zázračný liek nazval penicilín. V roku 1945 zaň získal Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu.
Zdroj: Pixabay

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.