12.02.2017, 00:00

Koniec sveta je blízko. 10 najväčších prírodných katastrof, ktoré zabili milióny

Koniec sveta je blízko. 10 najväčších prírodných katastrof, ktoré zabili milióny
Zdroj: archív

Prírodné katastrofy sa stávajú stále častejšou súčasťou nášho života. Ročne zasiahnu po celom svete do životov desiatok miliónov ľudí. Státisíce ľudí pripravia o život.

Geológ Henrik Svensen sa pozrel na najznámejšie prírodné katastrofy novodobej histórie. Skúmal ich príčiny, ale i dôsledky. Opísal ich v knihe „Koniec je blízko“, ktorú na náš trh prinieslo vydavateľstvo Premedia.

Aký koniec príde?

Titul Svensenovej knihy sa vám môže zdať príliš dramatický. Niektorí si možno spomenú na úvod katastrofického filmu Armageddon, kde rozprávač opisuje to, ako našu Zem zasiahol meteorit a potom dodáva: „Stalo sa to v minulosti a stane sa to znovu. Otázkou je iba to, kedy.“

A presne toto isté platí aj pre prírodné katastrofy. Už sa to stalo a stane sa to znovu. Otázkou je, čo príde skôr. Ďalšia ničivá vlna cunami? Alebo výbuch supervulkánu pod yellowstonským parkom? Alebo sa k životu prebudí zlom San Andreas?

Mŕtvy Lisabon

Portugalský Lisabon je považovaný za jedno z najkrajších miest Európy. V roku 1753 ho však zničilo silné zemetrasenie. Svensen čerpá z historických prameňov, aby opísal skazu, ktorú zemetrasenie prinieslo. Naplno sa však venuje aj dôsledkom. Napríklad aj tomu, ako zemetrasenie postihlo chudobných a ako bohatých. A tiež, aké spoločenské zmeny prinieslo.

Boh a San Francisco

Zrejme najlepšou časťou knihy je Svensenova pasáž o zemetrasení v San Franciscu z roku 1906, pri ktorom zahynulo viac ako 3000 ľudí a zničených bolo 80 percent mesta. Svensen si podrobne naštudoval historické dokumenty a zemetraseniu prisudzuje aj zásadný vplyv na rozšírenie a spopularizovanie sa tzv. letničného hnutia. Ide o odnož evanjelickej Cirkvi, ktorá býva často vnímaná kontroverzne.

Práve zemetrasenie, vnímané ako trest Boží, pomohlo k výraznému nárastu prívržencov letničného hnutia a jeho následnému rozšíreniu.

Trestá nás Boh? A ktorý?

Svensen sa venuje aj cunami z roku 2004, ktoré bolo prvou globálnou prírodnou katastrofou. Vďaka internetu ho celý svet sledoval online a celý svet sa zapojil aj do pomoci postihnutému regiónu. Vďaka celosvetovému záujmu je dnes postihnutý región vybavený systémom varovania pred cunami, ktorý by mal pomôcť predísť podobnej tragédii.

Svensen sa venuje aj tomu, ako prírodné katastrofy, ktoré pripravia o život stotisíce ľudí, vyvolávajú prirodzene otázku o existencii Boha. V konfrontácii so smrťou a zlom sa ľudia pýtajú, či by niečo podobné Boh dopustil. Niekto sa vo viere utvrdí, pretože tragédiu považuje za trest Boží. Iný začne pochybovať o tom, či by Boh niečo podobné mohol dopustiť. Jeden sa na Boha pozerá s výčitkou, iný s pokorou a sebaobviňovaním. Kresťania si rozprávajú „pravdivé“ príbehy o tom, ako ničivú vlnu z celej dediny alebo mesta prežil iba kostol. A moslimovia? Majú rovnaké príbehy, ale v tých namiesto kostolov prežili mešity.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.