„Ukrajina to ani nie je štát! Časť jej územia je východná Európa, druhú časť, a to značnú, sme im darovali my! Ak Ukrajina odíde do NATO, tak tam odíde bez Krymu a bez východu. Jednoducho sa rozpadne!“ Tieto slová adresoval ešte pred desiatimi rokmi Vladimír Putin americkému prezidentovi Georgeovi Bushovi. Teraz pri ich prečítaní a pri pohľade na Ukrajinu doslova mrazí. Vo svojej knihe Všetci mocní Kremľa ich cituje Michail Zygar.
Putin – nádej liberálov
Kto je vlastne ruský prezident Vladimír Putin. Diktátor, ktorý chce ovládnuť svet alebo záchranca tradičných hodnôt? Záleží iba na tom, na ktorej strane barikády stojíte a na neobmedzeného vládcu Ruska máte jasný názor. Ruský prezident, ktorý sa k moci dostal už v roku 2000, je však momentálne politikom, ktorý najviac určuje svetové dianie. Zo slabého Ruska sa mu podarilo opäť vybudovať superveľmoc, ktorá určuje svetové dianie.
Pritom Putin, ktorý v roku 1999 nastúpil na post premiéra a v roku 2000 sa po odstúpení Borisa Jeľcina stal prezidentom, bol nádejou liberálov a aj Západu. Takto si napríklad na Putina na začiatku jeho kariéry spomína bývalý britský premiér Tony Blair: „Putin je vysoko intelektuálny človek s jasnou predstavou o tom, čo chce v Rusku dosiahnuť. Jeho Rusko je silná veľmoc, kde panuje zákon a poriadok, a navyše je to demokratická a liberálna krajina.“
Na snímke z októbra 1999 je zachytený prezident Jeľcin a premiér Putin.
Putin sklamaný
Čo sa stalo s Vladimírom Putinom, ktorým boli očarení Bush, Blair, Berlusconi a mnohí ďalší? Kedy sa z nádeje liberálov stal prísny a nekompromisný vládca, ktorý ovplyvňuje svojimi tajnými službami dianie po celom svete? Putin si chcel nájsť cestu k Západu. Dokonca pripúšťal aj to, že by sa Rusko mohlo stať členom NATO.
Západ ho však sklamal, pretože nechápal problémy, ktorým Putin musel čeliť. Napríklad problém s Čečenskom alebo fakt, že Rusko nemôže zaviesť demokraciu ako západné štáty. Nielen preto, že si to neželá Putin. Ideologický rozchod so Západom sa pre Putina zavŕšil počas vojny s Gruzínskom a vojny Západu s Líbyou.
Práve smrť líbyjského vodcu Kaddáfího bola pre Putina poslednou kvapkou. Podľa jeho názoru bol Kaddáfí v bezpečí, kým bol vyvrheľom a bol proti Západu. Akonáhle uznal sankcie a bol ústretový voči Západu, dostal ranu od chrbta, ktorá ho stála život.
Putin (samo)vrah
Zygar v knihe, ktorú na náš trh prinieslo ambiciózne vydavateľstvo Absynt, ukazuje Putinov nástup k moci, jeho dočasný ústup na post premiéra a opätovný triumfálny návrat. Robí to netradičným spôsobom, keď Putinovu kariéru v jednotlivých kapitolách zobrazuje cez postavy jeho spolupracovníkov i protivníkov.
Zygar nám tak ukazuje, ako sa Putin obklopil svojimi vernými i to, ako sa z ruskej politiky museli porúčať tí, ktorí sa Putinovej moci vzopreli. Kniha je prehľadom postáv a postavičiek, ktoré určujú, akým smerom sa uberá a uberal Kremeľ. Zistíte, kto a ako formoval správanie Vladimíra Putina. Od koho si nechal poradiť a kto musel odísť, keď sa vzoprel Vladimirovi Vladimírovičovi.
Pre Zygara však Putin nie je diktátor ako Hitler alebo Stalin. Súčasný obraz Putina, ktorý je hrozbou pre svet, je do značnej miery výtvorom ľudí, ktorí s ním spolupracujú. Nakoľko sa však Putin nechal manipulovať a nakoľko to bol práve on, kto zabil Putina – Liberála a stvoril Putina Hrozného? To môžete posúdiť sami, ak si prečítate knihu, ktorá by pokojne mohla byť povinným čítaním pre dnešných Európanov žijúcich doslova „na dostrel“ od matičky Rusi.
