Marlene Dietrich patrila spoločne s Hildegard Knef a Romy Schneider k najväčším legendám filmového plátna, ktoré vytvoril nemecký filmový priemysel a ktoré uznávalo a oslavovalo aj zahraničie. V utorok 27. decembra uplynie 115 rokov od jej narodenia.
Marie Magdalene (Marlene) Dietrich sa narodila 27. decembra 1901 v Schönebergu, dnešnej časti nemeckého Berlína v rodine policajného dôstojníka. Budúca hviezda nemeckého aj svetového filmu začala pomerne skoro hrať na husle a klavír, chodila aj na hodiny angličtiny a francúzštiny. Po ukončení základnej školy a gymnázia sa začala na hudobnej škole vo Weimare pripravovať na profesionálnu dráhu koncertnej umelkyne - huslistky.
Hereckú dráhu začala Dietrich v roku 1922 úlohou v divadelnej inscenácii Shakespearovej komédie Skrotenie zlej ženy pod vedením jedného z najznámejších nemeckých režisérov Maxa Reinhardta. Do sveta filmu ju uviedol strýko Willi Felsing, ktorý ju zoznámil s filmovým režisérom Georgom Jacobym.
Jej filmovým debutom bola úloha komornej vo filme So sind die Männer (Takí sú muži, 1922). Počas nakrúcania svojho tretieho filmu Tragödie der Liebe (Tragédia lásky, 1923) sa herečka zoznámila so svojím budúcim manželom, asistentom produkcie Rudolfom Sieberom.
Prelomovou sa pre Dietrich stala úloha femme fatale Loly Loly v dnes už kultovom filme Der blaue Engel (Modrý anjel, 1930) nakrútenom podľa románu Heinricha Manna Profesor Nečin. Film, ktorý režíroval americký režisér Josef von Sternberg, bol druhým nemeckým zvukovým filmom. Po veľkom úspechu Modrého anjela pozval Sternberg Dietrich do amerického Hollywoodu.
V meste filmového priemyslu čakala na herečku sedemročná dohoda so spoločnosťou Paramount Pictures a týždenný honorár 1750 dolárov. Jej prvým americkým filmom bolo Morocco (Maroko, 1930) s partnerom Garym Cooperom. Za stvárnenie úlohy speváčky v nočnom klube sa Dietrich ušla nominácia na Oscara za najlepšiu vedľajšiu úlohu (1931).
V roku 1936 odmietla Dietrich ponuku ríšskeho ministra propagandy Josepha Goebbelsa, aby sa vrátila späť a pracovala v Nemecku. Goebbels sľuboval herečke hviezdne honoráre a skvelé pracovné príležitosti.
Dietrich zostala naďalej v Hollywoode a nakrúcala s režisérmi ako Alfred Hitchcock, Ernst Lubitsch, Orson Welles a mnohými ďalšími. Počas filmovej kariéry nakrútila filmová diva viac ako 50 filmov.
Rok pred vypuknutím 2. svetovej vojny sa Marlene Dietrich oficiálne presťahovala z Nemecka do Paríža a začala pomáhať utečencom zo svojej vlasti. Dôvodom odchodu do Francúzska bol aj jej vzťah s francúzskym hercom Jeanom Gabinom. Po tom, ako sa Gabin prihlásil dobrovoľne do francúzskej oslobodeneckej armády, považovala aj Dietrich za povinnosť zapojiť sa do boja proti Hitlerovi.
Spojené štáty americké po vojne ocenili jej angažovaný postoj udelením Medaily slobody, Francúzsko jej udelilo Rad dôstojníka čestnej légie, neskôr Rad veliteľa čestnej légie.
Do Nemecka sa Marlene Dietrich vrátila v roku 1960. Nemecké publikum ju privítalo s nadšením, nevyhla sa ale ani výčitkám z vlastizrady.
Marlene Dietrich zomrela 6. mája 1992 vo francúzskom Paríži vo veku 90 rokov. Jej sekretárka Norma Bosquet neskôr tvrdila, že herečka si sama zobrala život užitím nadmernej dávky tabletiek na spanie po tom, ako dostala mozgovú príhodu.
Marlene Dietrich pochovali najskôr v meste nad Seinou, neskôr previezli jej telesné pozostatky na jeden z mestských cintorínov v Berlíne.