21.11.2016, 08:00

Slovenka, ktorej fotografia visí aj na treťom najvyššom mrakodrape sveta

Slovenka, ktorej fotografia visí aj na treťom najvyššom mrakodrape sveta
Zdroj: archív M.Š.

Začala študovať archeológiu, pretože kreatívnej práce mala dosť. Potom však objavila fotoaparát a už šesť rokov ho nepustila. Jej snímky sú ako umelecké diela a zaujala nimi nielen médiá a galérie po celom svete, ale aj ázijských hudobníkov, ktorí jej snímky umiestnili aj na tretiu najvyššiu stavbu sveta. Skromná, pokorná a talentovaná Mária Švarbová.

Tento rozhovor, ale aj ďalšie zaujímavé témy, nájdete v lifestylovom magazíne prečo nie?!, ktorý je len dnes (a poslednýkrát v tomto roku) vložený v HN. 


Pamätáte si, kedy ste vôbec prvýkrát držali v ruke fotoaparát a čo ste odfotili?
Fotím už vyše šesť rokov, na prvú fotku si nepamätám, ale viem, že som fotila všetko. Učila som sa vtedy ovládať zrkadlovku – mala som problémy so zaostrovaním a s expozíciou. A teraz paradoxne porušujem všetky pravidlá fotenia.

Ako sa to vlastne s vami celé začalo?
Vyrastala som v malej dedine v okrese Zlaté Moravce, od malička som maľovala a kreslila. Po skončení strednej umeleckej školy som sa dostala do absolútnej umeleckej krízy, nechcela som sa už viac venovať kreatívnej činnosti, tak som začala študovať archeológiu. V tom čase mi sestra podsunula foťák. Časom som pochopila, že najlepšie sa viem vyjadriť fotkou. Archeológiu som úspešne dokončila, ale dnes sa venujem na sto percent fotografii.

Ovplyvnila aj archeológia vaše videnie sveta cez objektív fotoaparátu?
Áno, a to konkrétne stratigrafia, ktorá skúma jednotlivé vrstvy. V mojej umeleckej tvorbe som však určite ovplyvnená celým mojím životom od narodenia až do teraz. Milujem nostalgiu a jej atmosféru, pretože mi pripomína detstvo. Inšpiráciu hľadám všade navôkol. Veľmi rada sa stále posúvam, pretože stagnácia ma bolí.

Zdroj: archív M.Š.

Mnoho ľudí, ktorí vidia vaše súčasné fotografie prvýkrát, hovoria, že sú ako namaľované. Prečo ste si vybrali práve túto cestu?
Nenapadlo mi to. Nepovedala som si, že idem teraz robiť fotky a budú vyzerať ako namaľované. „Prefotila“ som sa do tohto vizuálu. Musím povedať, že moje fotografie už v samotnom foťáku vyzerajú veľmi podobne, ako ich môžete vidieť.

A sú to najmä bazény.
Z bazénovej série sa stala moja hlavná téma. Nie je to len séria, je to môj veľký koncept, ktorý mapuje niekoľko slovenských plavární. Prvú plaváreň som konceptuálne zdokumentovala v roku 2014. Začala som vtedy pracovať s myšlienkou, že zoberiem emócie u ľudí a na fotke budú absentovať. Z ľudí sa stali figuríny v imaginárnom svete. Plaváreň bola jedna z mnohých lokácií pre tento projekt.  Pokračujem v tom aj v tomto roku. Určite s nimi nekončím, ešte v nich mám rezervy.

Na fotenie často hľadáte aj bežných ľudí. Pracuje sa vám s nimi lepšie ako s modelmi?
S bežnými ľuďmi sa mi robí rovnako dobre ako s profesionálnymi modelmi. Na mojich fotkách sa dokonca vyskytuje aj moja rodina a najbližší priatelia. Modela mi robil už aj môj otec.

Viete si predstaviť, že o nejaký čas by ste úplne zmenili štýl?
Áno, viem, ale môj rukopis by tam bol stále.

Je na vás sympatické, že nič nesilíte, ale pracujete, idete si za svojím a úspech sa dostavil.
Mne ide hlavne o môj progres a prekonanie samej seba. Chcem dosiahnuť niečo viac ako dosiaľ. Viem, čo chcem a idem si za tým. Práca na tom mi nedovolí zamýšľať sa nad jej koncom, teda predpokladaným úspechom. A keď náhodou úspech príde, pokorne ho prijímam a idem ďalej. Úspechy sú relatívne a môžu byť aj krátkodobé.

Zdroj: archív M.Š.

Bola to však práve vaše bazénová séria, s ktorou ste uspeli v zahraničí a začali publikovať vaše fotografie.
V rôznych zahraničných magazínoch publikovali aj moje staršie série, ako napríklad Forgotten a God´s Mirror. Cením si všetky médiá, keď o mne napíšu, a som za to vďačná. Môžem spomenúť ešte Photo Vogue, Behance, Instagram, Instagram Russia, iGnant, Fubiz a napríklad taliansky Internazionle (to je niečo ako Guardian, ale pre Taliansko). A úplne prvá galéria, ktorá sa mi zo zahraničia ozvala, bola v Paríži, asi pred 2 – 3 rokmi.

Ako k takejto „spolupráci“ prichádza a kde aktuálne vystavujete?
Musím sa priznať, že som nikdy žiadnej galérii nepísala, všetky sa mi vždy ozvali samy. Momentálne mám svoje práce v galérii v Paríži, so spoločnosťou YellowKorner po celom svete, pretože má viac ako 90 galérií. Nedávno som podpísala zmluvu s austrálskou galériou Otomys, ktorá ma bude reprezentovať aj v Londýne. Pred pár dňami som sa vrátila z Catanie, kde som otvorila moju sólovú výstavu v galérii Plenum. V decembri budem mať v Prahe mini vernisáž v galérii Nová Galérie a pomaly sa chystá moja ďalšia sólová výstava na rok 2017, a to v talianskej Bologni, ktorú pripravuje Leica. Postupne sa to rozbehlo a galérií je viac. Určite za to môžu moje súkromné projekty a ich prezentácia. Galérie si všímajú súčasné umenie a hľadajú, čo by mohli vystaviť a prípadne aj predať. Pre umelca je to určite prospešné. Jednak je v galérii, má vystavené svoje práce, ktoré môže vidieť ktokoľvek, a druhou vecou je, že galéria ho prezentuje.

Vaše fotografie sa objavili aj v samotnom Vogue Italia.
Vo Vogue Italia, a to konkrétne v sekcii Photo Vogue prezentujem svoje práce, veľakrát mám od nich veľmi dobré ohlasy. Dokonca ma zaradili medzi päť najlepších fine art fotografov. Momentálne chystajú veľký festival a s ním aj výstavu fotografií v Miláne, kde budem mať i ja pár fotiek. Festival sa koná teraz v novembri.

V zahraničí ste teda už celkom známa, Slovensko vás však „objavilo“ až pred pár mesiacmi, keď vaše fotografie publikoval britský Guardian?
Na Slovensku tiež písalo niekoľko médií o mojej práci, ale áno, viac som sa do povedomia dostala až po medializácii v Guardiane. V minulosti som mala na Slovensku dve skupinové a dve sólové výstavy. Zatiaľ žiadna iná ponuka neprišla.

So Slovákmi však spolupracujete často?
Áno, a veľmi rada. Spolupracujem so scénografmi (moje baby Laura, Martinka a Zuzka), s rôznymi stylistami, módnymi dizajnérmi a značkami. Najnovšie som fotila novú módnu kampaň na Jar/Leto 2017 pre značku NEHERA. Myslím, že z toho vznikne zaujímavý a silný výsledok.

Máte kontakty aj medzi fotografmi v zahraničí a radíte si?
Najčastejšie riešime, ktoré galérie a prípadne agentúry pre fotografov sú dobré. Radíme si, pretože medzi galériami a agentúrami je veľa dobrých, ale aj veľa zlých. Uvediem príklad. Ozvala sa mi jedna galéria, ktorá veľmi chcela vystaviť moje fotografie. Začali sme spolu rokovať. Nakoniec vysvitlo, že galéria to vystaví len pod podmienkou, že zaplatím istú sumu. Mala som teda pocit, že v tej galérii môže vystaviť každý, kto má peniaze. Neprijala som to.

Okrem galérií či agentúr si vás našla aj komerčná sféra. V ázijskom Tchaj-peji ste fotili promo fotografie tamojším slávnym umelcom. Ako k tom prišlo?
V Tchaj-peji som bola na začiatku roka. Vtedy som fotila hlavný plagát pre speváka na jeho ročne turné. Spätná väzba bola hneď do dvoch mesiacov. Získala som kontrakt na nafotenie celého bookletu pre ďalšiu speváčku, Hebe Tien. Fotkami boli nadšení, moja práca a práca môjho tímu sa im veľmi páčila. Jednu z fotiek dali dokonca aj na ich slávny mrakodrap 101, čo je pocta.

Zdroj: archív M.Š.

Ako stúpa vaša hodnota (aj povedomie o vás) po všetkých týchto úspechoch?
Otvárajú sa mi možnosti, ozýva sa mi viac ľudí, galérií, agentúr, médií. Je väčší záujem o vystavovanie mojich prác.

Stále si razíte cestu sama?
Áno, ešte stále. Na Slovensku, bohužiaľ, nemáme PR agentúru pre fotografov. V každom prípade moji komerční klienti sú viac-menej stále zo zahraničia. Skôr by som potrebovala agentúru, ktorá by ma zastupovala v zahraničí. Zatiaľ sa mi ozvali dve agentúry z Londýna, ktoré by ma chceli zastupovať. V súčasnosti s jednou rokujem.

Chcete zostať žiť na Slovensku?
Môj momentálny plán je žiť na Slovensku. Samozrejme, láka ma žiť v zahraničí. Viem si to predstaviť a nie je to ani nereálne, no tento rok dosť cestujem, čiže mám pocit, že som stále niekde. Najradšej mám oblasti, kde je celý rok teplo.

Dá sa povedať, že sa fotografiou už živíte? Čo všetko sa dá vo vašej profesii speňažiť?
Môžem povedať, že fotografiou sa živím. Okrem súkromných projektov robím aj komerčné projekty, ktoré má tiež veľmi bavia. A áno, aj rozhovory sa dajú speňažiť, niekedy je to viac ohodnotené ako samotné komerčné fotenie. V tomto prípade to tak však nie je. (Smiech)

Čo veľké vás čaká najbližšie?
Okrem nových súkromných projektov a výstav, ktoré má čakajú, fotím ešte kampaň pre technologickú spoločnosť z Japonska. Nafotila som už aj úvodnú sériu The Tribune, zľahka teda prechádzam k niečomu novému. Plánujem ešte ďalšiu novú sériu, o tej však hovoriť ešte nechcem. A na december plánujem tzv. pracovný oddych. To znamená, že sa budem venovať úprave svojich fotografií, rozhovorom a svojej rodine, ktorú som možno trošku zanedbala pre svoj pracovný harmonogram.

Kto je Mária Švarbová
Narodila sa v roku 1988, vyrastala v dedinke Slepčany pri Zlatých Moravciach. Navštevovala Základnú školu ľudového umenia, potom Školu úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru (ŠUPKA), odbor reštaurátorstvo, a na vysokej škole si vybrala odbor archeológia. Napriek tomu sa posledných šesť rokov venuje fotografii. Spolupracuje s galériou Sakura v Paríži, so spoločnosťou YellowKorner po celom svete, s austrálskou galériou Otomys, ktorá ju bude reprezentovať v Londýne. Pred pár dňami otvorila sólovú výstavu v Catanii. Jej fotografie boli publikované v britskom Guardiane, talianskom Internazionale, Vogue, Behance, Instagram Russia, iGnant, Fubiz. Je víťazkou International Photography Awards 2016.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.