Rok čo rok nový film, naložil si Woody Allen a úlohu plní. Ťažko povedať, či je to už len osobný rituál, posadnutosť profesiou, hra na výdrž alebo skutočná túžba zdeliť, čo ešte nikto nikdy nepovedal, hodnotí Mirka Spáčilová pre iDnes.cz.
Práve v novinke Café Society, ktorá vstupuje do našich kín, sa však znovu ukazuje, že svoju autorskú výpoveď o pochabosti citov Allen už len opakuje v drobných obmenách a že z romantickej komédie čoraz viac vypúšťa zábavnú iskrivosť v prospech nostalgickej nálady.
Navyše tentokrát prchavý: sľúbil opar Hollywoodu 30. rokov, kam prichádza dychtivý mladík za svojou životnou šancou a stane sa súčasťou (rodinného) milostného trojuholníka, ale než Allen stačí dobový hviezdny prach továrne na sny poriadne rozvíriť, presunie ohrdnutého hrdinu do newyorského nočného klubu s (rodinným) gangsterským zákulisím.Novic so srdcom na dlani v sebe nesie vždy niečo dojemného a jeho predstaviteľ Jesse Eisenberg vyžaruje bezbrannosť, ako by vystúpil z kníh Vladimíra Párala bez toho, aby vydieral rysy maznáčika.
Steve Carell ako jeho vplyvný strýko sa mu v neskorom milostnom poblúznení vlastne podobá, bohužiaľ pozíciu slávneho agenta dobových hviezd môže vyjadrovať len telefonátmi s nimi. A Kristen Stewart stavia na dievčenskom pôvabe nie na ženskej osudovosti, ktorú jej príbeh prisudzuje.
Zdroj humoru tvorí opäť hlavne spojenectvo viery vrátane "prvej židovskej prostitútky v dejinách", čo je mimochodom scéna natočená až prekvapivo školácky. Rozprávanie pozvoľna plynie s príjemným hudobným podkladom a peknými ľuďmi na pekných obrázkoch, však pod povrchom ľúbivosti sa vynára banalita, ktorú už režisér neironizuje, neanalyzuje ani nestavia na hlavu, proste len zaznamenáva.
Hoci má snímka rozumnú dĺžku starej dobrej školy, teda zhruba hodinu a pol, nemožno povedať, že by jeho filmový čas práve uháňal. Dosť pocitových okamihov by sa dalo vypustiť bez náhrady, bez toho, aby sa na kronike jednej zmarenej lásky čokoľvek zmenilo.
V zabehnutých allenovských koľajach je síce milo, bezpečne a sladkobôlne, ale jednotlivé filmy poslednej doby potom splývajú v jeden; Iracionálny muž, Kúzlo mesačného svitu či Café Society zanechajú rovnako prchavý zážitok. S výnimkou úvahy židovskej matky, čo je pre syna horší údel: byť vrahom alebo kresťanom.