12.09.2016, 00:00

Anjelské a sväté akty. Nová výstava vyzlieka mužov nielen zo šiat

Anjelské a sväté akty. Nová výstava vyzlieka mužov nielen zo šiat
Zdroj: ©Dorota Sadovská

Odvážne nahé kompozície tiel na výrazných žltých a jemných modrých maľbách prináša výstava svetovej slovenskej výtvarníčky Doroty Sadovskej Anjeli a svätí. V bratislavskej galérii Nedbalka do 2. októbra personalizuje a konfrontuje symboliku anjelov, do ktorej súčasná maliarka štylizovala svojich blízkych (mužov).

Vaši anjeli sú zaujímavou komunikáciou ľudských modelov a akejsi vami zosobnenej náklonnosti k nim. Čo ste z nich chceli vytiahnuť?
Výstava v Nedbalke má dve časti. Na prízemí je priestorová kruhová inštalácia s 12 veľkorozmernými obrazmi so žltými postavami svätých. Nad tým je v kruhovom otvore na medziposchodí zavesených 8 svetlomodrých obrazov s názvami Anjelov.

Na obrazoch sú ale namaľovaní celkom obyčajní ľudia bez akýchkoľvek pridaných predmetov či šiat, ktoré by ich odkazovali na konkrétne časové obdobie, spoločenský status alebo ich bližšie definovali. Najneobyčajnejší na nich je vlastne ten názov. Obrazy s týmito názvami majú na našom území veľmi dlhú históriu a zaujíma ma, či majú aj v súčasnosti svoje opodstatnenie.

Všetci svätci sú žltí, doplnení modrými kontúrovými maľbami. Prečo?
Od začiatku som sa rozhodla maľovať svätých netelesnou žltou farbou a jej odtieňmi tak, aby nestratila na žiarivosti. Žltá sa viaže skoro vo všetkých kultúrach a v histórii na svetlo, slnko a všetko to, čo je považované za najvyššie, najjasnejšie aj najdôležitejšie, či dokonca najvzácnejšie – zlato. V súčasnosti je často používaná v reklame, pretože už malé množstvo sýtej žltej farby vie pripútať pozornosť.

Kam sa posunulo súčasné výtvarné a digitálne umenie? Má len viac prostriedkov stvárnenia a potrebuje aj viac šokovať/názornejšie ukazovať, pretože okolie je "vizuálnosťou" preplnené?
Niekedy je potrebné šokovať tichom a jednoduchosťou. Okolo nás je unavujúco pričasto a veľmi nástojčivo zviditeľnovaná banálnosť. Pravdou zostáva, že na reklame šťastných ľudí prežúvajúcich rovnakú tyčinku nie je najpodstatnejšia tá tyčinka, ale to, že je im spolu dobre aj bez tyčinky.

Pracovali ste už s fotografiou aj módnym dizajnom v rámci koncepcie “Živých šiat”, dokonca s mediálnou manipuláciou, časopisom SADO, ktorý bol umeleckou reflexiou lifestylových magazínov. Ktorá forma je pre vás najširšia a najslobodnejšia?
Najslobodnejšia a najspontánnejšia ostane asi vždy kresba a maľba. Nevyžaduje dokonca ani elektrinu, čím je nezávislá od ostatných zobrazovacích technológií.

Ťažko budem stáť o priateľstvo podmienené vlastníctvom nejakého supervýrobku. Priveľa balastu, primálo zmysluplnej vizuality. Prečo/ako/kedy ste sa rozhodli otvoriť rakúskemu trhu?
Čo vám dáva rakúsky divák/zákazníkZmyslom môjho výtvarného snaženia je otvárať otázky, myšlienky, pýtať sa po podstatnom a nie je vyrábať ďalšie produkty. Som vďačná, že ma zavolali do viacerých významných projektov aj v Rakúsku, pomáha mi to uvedomovať si, že niektoré z tém majú širšiu platnosť.

Cestujete. Umelecká scéna ktorej krajiny je pre vás najzaujímavejšia?
Pred necelým rokom som cestovala do Japonska na Media art festival. Nielen v umení ma tam zaujala ich potreba poriadku a to aj vo vymedzení priestoru pre náhodu a chaos.

No výtvarníci to majú napríklad v Tokiu veľmi ťažké.Zoznámila som sa tam s mladou šikovnou maliarkou, ktorá má celý svoj ateliér aj diela v jednom neveľkom kufri, pretože vie, že celý život pravdepodobne nebude mať vlastný priestor na ateliér.

Aké výtvarné umenie vie osloviť vás?
Všetkých umelcov, nielen výtvarných, ktorí ma nútia inak sa pozerať na vlastnú každodennosť.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.