Maďarský spisovateľ Imre Kertész, ktorý v roku 2002 dostal Nobelovu cenu za literatúru zomrel vo veku 86 rokov. Témou jeho kníh bolo prenasledovanie Židov a všeobecne holokaust, ktorý sám prežil.
O spisovateľovej smrti informovala agentúra Reuters, píše portál idnes.cz.
Z Kertészových kníh prehovára skúsenosť z koncentračných táborov v Osvienčime a Buchenwalde, ktorými prešiel v rokoch 1944-45 a ako zázrakom prežil. Maďarský spisovateľ sa narodil v roku 1929 v Budapešti, po vojne dokončil strednú školu a po maturite začal pracovať ako novinár. V roku 1950 musel z práce z politických dôvodov odísť a po absolvovaní vojenskej služby zostal na voľnej nohe.
Živil sa písaním nenáročných zábavných divadelných hier a muzikálov, neskôr začal prekladať z nemčiny predovšetkým Freuda, Nietzscheho, Hofmannsthal, Canettiho alebo Wittgensteina. Po celú dobu ale písal svoje romány, novely a eseje.
Jeho prvý román Človek bez osudu (Sorstalanság) vyšiel po niekoľkoročných peripetiách až v roku 1975. Medzi jeho ďalšie najznámejšie knihy patria Fiasko (A kudarc, 1988) alebo Kaddiš za nenarodené dieťa (Kaddiš a meg nem született gyermekért, 1990), ktorý v roku 1998 vydalo aj pražskej nakladateľstvo Hynek. Knižka je v podstate nepretržitým prúdom úvah a spomienok na detstvo a koncentračné tábory, ktorými Kertész prešiel.
Kertész získal niekoľko literárnych cien a pôct, v roku 1992 bol odmenený Cenou Georgea Sorosa za doterajšie životné dielo. Nobelovu cenu za literatúru dostal o desať rokov neskôr. Patril medzi najznámejších maďarských spisovateľov.
Reuters
StoryEditor