Skypovali sme spolu počas jedného januárového popoludnia. Práve prebiehali fashion weeky, a tak mal od fotenia na chvíľu pokoj. Sedel vo svojom dome vo Williamsburgu s výhľadom na Manhattan, kde začínal aj pred 30 rokmi, keď do Ameriky emigroval. Spomínali sme na jeho odhodlanie utiecť zo šedi komunizmu. Viac ako hviezdy šoubiznisu, ktoré roky fotí, je totiž zaujímavý jeho životný príbeh. Pavel Havlíček dnes patrí medzi najrenomovanejších fotografov a v najstaršom módnom časopise na svete, Harper´ s Bazaar, je ako doma. Plánuje sa však vrátiť späť... prečítajte si rozhovor z nášho vynoveného magazínu prečo nie?!
Ako často sa vás pýtajú na celebrity, ktoré fotíte?
Stále. V rozhovoroch sa ma pýtajú prevažne na toto. (Smiech) Ja s tým nemám problém, ale po každom fotení podpisujem zmluvu, že o tom nebudem hovoriť.
V najstaršom módnom magazíne Harper´s Bazaar na svete ste už roky, čo máte na ňom rád?
Je to veľmi kreatívne a ľudia, s ktorými pracujem, sú už ako moja rodina. Keď ideme fotiť na nejaké pekné miesto, vždy sa neuveriteľne teším, lebo mám pocit, že idem niekam so svojou rodinou. Ale aj preto, že sa poznáme tak dobre, môžeme si vliezť aj do vlasov. (Smiech) Stáva sa to. V Harper´s Bazaar je veľmi konkrétny, vyšší štýl. Je to časopis, ktorý nie je zamierený na masy. Je to taký špecifický svet, ako má i Vogue. Všetko okolo neho je tak trocha elitné.
Fotenie pre koho bol zážitok?
Keď som robil pre Chanel alebo pre Ralpha Laurena. Tí ľudia sú takí zapálení, takí kreatívni, až sú neuveriteľní. Milujem módu, dobrá móda je forma umenia, a čím vyššie idete, tým je to zaujímavejšie, a aj ja som viac nadšený.
S ktorými modelkami, herečkami či speváčkami ste rád pracovali?
Som veľký milovník filmov a mám rád tie nezávislejšie, preto napríklad Christinu Ricci. Mám pocit, že si rozumieme. Pretože keď máte na fotení hviezdu, ako je Victoria Beckham, máte ju tam od deviatej do piatej, a keď už sa blíži konečná, začína sa baliť. Je veľmi profesionálna – to, čo od nej očakávate, to dostanete. Šanca, že by ste sa stali kamarátmi, je nulová. Drží si odstup. A hovoriť o tom, čo sa dialo na fotení, nemôžem. A preto napríklad pri Christine Ricci zrazu zistíte, že je sedem hodín večer a ona sa vôbec neponáhľa, pretože tam niečo spolu tvoríme. Ja vždy hovorím, že aj keď si akokoľvek slávna, raz tu nikto z nás nebude, ale tie fotky, ktoré sme urobili, tie tu budú, tie nás prežijú. Tak to poďme urobiť poriadne.
Mám rád aj Chlöe Sevigny, sympatická mi je aj Beyoncé, je veľmi profesionálna, ale super. Ale zo všetkých hviezd, čo som kedy fotil, mám najradšej vášho Majka Spirita. A čo sa týka Slovákov a Čechov všeobecne, sú to väčšinou dievčatá z oblasti módy – Miša Kocianová, Daniela Peštová, Linda Vojtová.
Navonok pôsobíte placho a skromne, ako sa dá v tejto džungli zostať taký?
Záleží na tom, aké sú vaše životné preferencie. Pre mňa bolo vždy dôležité robiť to, čo robím, dobre. To vedie k skromnosti. Žijem si vo svojej bubline a prekážajú mi veci ako je arogancia. V tejto brandži je jej veľa, a preto sa toho stránim. Život je príliš krátky, aby som ho strácal s ľuďmi, ktorí mu do života nič neprinesú.
Celý rozhovor nájdete v magazíne prečo nie?!, ktorý je dnes vložený v HN