23.01.2016, 00:00

Táňa Pauhofová: Do filmu o Líde Baarovej som šla s najmenšou dušičkou

Táňa Pauhofová: Do filmu o Líde Baarovej som šla s najmenšou dušičkou

Film Filipa Renča o jednej z najlegendárnejších herečiek Líde Baarovej sa pripravoval viac ako 15 rokov, aj preto boli očakávanie veľké. Obavy mala aj hlavná predstaviteľka Táňa Pauhofová, ktorá nám o tom porozprávala.



Ešte počas nakrúcanie ste sa vyjadrili, že ste Lídu nechceli hodnotiť a súdiť, ale pochopiť – podarilo sa vám to?
Som presvedčená, že áno. Lída Baarová sa ako ešte veľmi mladá a nezrelá dostala do prostredia, ktoré u nej vytvorilo závislosť od obdivu, vlastnej krásy a úspechu. A tejto závislosti sa potom nedokázala zbaviť celý život.

Táňa Pauhofová. Snímka: Tomáš Krist, MAFRA


S akým jej rysom ste mali najväčší problém?
Pochopiť, ako môže mať niekto sám seba na takom piedestáli, sám seba do takéhoto obrazu úspechu projektovať a ešte tomu aj veriť. Bez toho, aby bral do úvahy svojich najbližších. Myslím si, že nebola hlúpa alebo naivná. Bola jednoducho typ osobnosti, ktorý rieši iba seba. A nerozlišuje ani následky. Môže sa báť, môže mať strach, ale tá túžba byť obdivovanou je nad tým. Prvorepublikoví herci boli istá elita, ktorá sa vždy stretávala s vysokými politikmi. Lída mala smolu, že v jej dobe patrili k vysokým politikom nacisti.

Film naznačuje, že poctivú sebareflexiu jej vzťahu s Goebelsom, človekom, ktorý mal na konte toľko zla, neurobila ani v starobe.
Všetko nasvedčuje tomu, že nie. Nepamätám si rozhovor, kde by priznala, že spravila krok vedľa. Mala som pocit, že zo všetkého najviac ľutovala rozhodnutie neodísť do Hollywoodu (túto ponuku dostala ešte počas vzťahu s Goebbelsom a neprijala ju - pozn. red.), hoci na ňu aj jej rodinu mali oveľa fatálnejší dosah iné jej rozhodnutia.
 


Prečítajte si aj: Recenzia Lídy Baarovej: Pád do náruče diabla sa nepodaril


 

Takže v podstate ľutovala najmä to, že sa jej nepodarilo dosiahnuť ešte väčší úspech.
Asi. No zároveň je veľmi otázne, čo človek ako ona cíti, keď ho nesníma žiadna kamera. Už to, že posledné roky žila zatrpknutá v cudzine a alkoholom zapíjala svoju osamelosť a čosi, čo bolo a už sa nikdy nevráti, je strašne smutné a len Pán Boh vie, či sa aspoň v tých okamihoch dokázala pozrieť na veci, ktoré pred kamerou nepriznala.

Svojimi nesprávnymi rozhodnutiami stiahla so sebou aj zvyšok rodiny. Mama zomrela pri výsluchu, sestra spáchala samovraždu...
To je obrovská tragédia. Neviem si ani predstaviť, čo je to žiť s vedomím, že moje rozhodnutie malo taký tragický dosah na rodinu. Myslím si, že sa to do veľkej miery podpísalo pod smutné alkoholické osamotenie na sklonku jej života.

Vciťovať sa do takéhoto tragického osudu muselo byť veľmi náročné. Zároveň ste však spomínali, že nemenej náročné bolo aj samotné natáčanie.
Asi najnáročnejšie, aké som kedy zažila. Mali sme málo času, točili sme oveľa viac ako tradičných dvanásť hodín denne. A k tomu tá zodpovednosť, ktorú mi iní, a čiastočne i ja sama, naložili na plecia... Ten tlak bol niekedy až neúnosný.

Máte na mysli výhrady voči vašej fyzickej nepodobnosti s Lídou Baarovou?
Aj. A tiež všetky tie mediálne výstupy, ktoré film ešte pred začiatkom natáčania sprevádzali. Nastupovala som s najmenšou možnou dušičkou, akú si viete predstaviť. Aj preto bolo pre mňa nesmierne náročné hrať sebavedomú ambicióznu ženu, keďže by som sa v tej chvíli najradšej schovala pod posteľ. Bola to však pre mňa zároveň obrovská výzva a škola. A možno bude pre mňa tiež obrovská škola vyrovnať sa s tým, ak som to nezvládla.