Je koniec augusta 1939 a do gdanského prístavu práve vplávala nemecká vojnová loď Schleswig-Holstein. Údajne na „slávnostnú návštevu“. Staručká loď, ktorá si pamätá ešte boje 1. svetovej vojny slúži na výcvik námorných kadetov, no v tomto čase sa v jej podpalubí tiesni niekoľko stoviek vojakov námornej pechoty a množstvo zbraní a munície.
V noci z 31. augusta na 1. septembra 1939 sa približuje k Westerplatte - polostrovčeku v ústí rieky Visly blízko samotného gdanského prístavu. O 4.45 ráno vydáva kapitán Gustav Kleikamp rozkaz „páľ“. Z palubných diel sa začnú valiť salvy a o šesť minút vyrazí do útoku aj námorná pechota. Prekvapená gdanská posádka sa zrazu ocitá v boji. A Poľsko spolu s Nemeckom načína kapitolu dejín známu ako 2. svetová vojna. Krvavý konflikt, ktorému do mája 1945 padlo za obeť vyše 70 miliónov ľudí po celom svete.
Nemeckí vojaci dvíhajú závoru na hraniciach Poľska. Snímka: Bundesarchiv
Hoci za oficiálny začiatok vojny sa pokladá práve útok Nemecka na Poľsko 1. septembra 1939, príznaky konfliktu sa v Európe šírili už niekoľko rokov. Ostrá predohra sa udiala aj na našom území a to známym Mníchovským diktátom a neskoršou Viedenskou arbitrážou, ktorými sa z Československa stal značne okýptený štát (Česko stratilo najmä Sudety, Slovensko zas časť juhovýchodného a severného Slovenska). Nemecký vodca Adolf Hitler skazu dovŕšil v marci 1939, keď donútil Slovensko vyhlásiť samostatnosť (pod hrozbou rozdelenia územia medzi Maďarsko a Poľsko) a zo zvyšku českých krajín vytvoril Protektorát. Jedným z dôvodov, prečo führer potreboval satelitné Slovensko, bol aj pripravovaný útok do Poľska. Ten totiž prebiehal z viacerých smerov.
Výstrelmi z vojnovej lode Schleswig-Holstein sa ráno 1. septembra začal útok na mesto Gdansk. Snímka: Bundesarchiv
V samotnom Poľsku sa jedným z prvých terčov stal práve Gdansk. Nebola to náhoda. Pred vojnou mal štatút slobodného prístavného mesta, nepatril teda ani Poľsku ani Nemecku. Bol to strategický bod pri prístupe k Baltskému moru a obyvateľstvo bolo z väčšej časti nemecké. Poľsku patrili iba tranzitné vojenské sklady na Westerplatte a budova pošty. Nemecko sa snažilo pripojiť si Gdansk už od januára 1939. Požiadalo Poľsko o vrátenie Gdanska a povolenie postaviť diaľnicu cez takzvaný poľský koridor až k mestu Gdyňa. Poliaci to, samozrejme, odmietli. Ďalšia žiadosť prišla v marci, takisto bez odozvy. Nemecký útok by sa odohral pravdepodobne už skôr, no Hitlera zaskočilo, že 25. augusta sa Veľká Británia rozhodla podpísať dlho očakávanú dohodu s Poľskom, podľa ktorej si obe krajiny v prípade nemeckého útoku mali vzájomne prísť na pomoc.
Útok 1. septembra bol vyústením viacerých pohraničných incidentov, ktoré Nemecko vyprovokovalo (napríklad Jablunkovský incident). Ešte v predvečer útok vyslal Hitler do Poľska vyjednávača, no poľská vláda s nim odmietla rokovať. Vojna sa tak mohla začať. Jej fakticky úplne prvou akciou bolo začatie bombardovania poľského mestečka Wielun o 4.40 ráno, no útok na Gdansk (len o 5 minút neskôr) bol prvým, kde sa v priamom boji stretli aj nemeckí a poľskí vojaci. Tí sa hrdinsky bránili celých sedem dní, potom sa však (aj vďaka informáciám, že Nemci medzičasom obsadili veľký kus Poľska) donútení okolnosťami vzdali. Pred dvoma rokmi zomrel vo veku 97 rokov major Ignacy Skowron, posledný priamy účastník bitky o Westerplatte. Rovnako hrdinsky sa proti nemeckej presile bránili aj zamestnanci Poľskej pošty v Gdansku. Ani oni všaj presile nedokázali dlho odolávať,
Zničené Westerplatte po útoku nemeckých vojsk 8. septembra 1939. Snímka: Bundesarchiv
Poľsko bolo len prvou obeťou nemeckej agresie. Pozornosť Hitlera sa po ňom obrátila na západnú Európu a neskôr na Rusko.
Pozrite si začiatok 2. svetovej vojny v našej galérii