14.02.2016, 00:00

Rarita, ktorú nám už roky závidí celá Európa

Rarita, ktorú nám už roky závidí celá Európa

„Škoda, že už nie sú uzavreté hranice. Zatvorme ich, aby ste tu mohli zostať.“ Tieto slová odzneli len nedávno. Na pôde Viedenskej štátnej opery ich vyslovil jeden z najšpičkovejších dirigentov sveta – Semyon Bychkov. A adresoval ich jednému z najšpičkovejších profesionálnych vokálnych ansámblov Európy. Slovenskému filharmonickému zboru.



Svet má slabosť na našu farbu
Je to jeden z najžiadanejších vývozných artiklov krajiny a zároveň výnimka, ktorá nabúrava stereotyp o macošskom správaní sa nášho štátu ku kultúre. Slovensko totiž ako jedna z veľmi mála krajín sveta už desaťročia plne dotuje vlastný filharmonický zbor.

Nejde pritom len o pozitívny vedľajší efekt štyridsaťročného obdobia totality, ktoré vysokú kultúru tradične veľmi štedro podporovalo. „Napríklad v Česku nie je štátom plne podporovaný pražský ani brniansky filharmonický zbor. Ten druhý si na seba dokonca musí zarobiť v plnej miere,“ komentuje manažérka zboru Mariana Kušková.

Plodom tejto štedrej dodatočnej politiky je vokálne teleso zastúpené výlučne profesionálmi prechádzajúcimi cez náročný dvojkolový výber, ktoré na domáce aj zahraničné pódiá prináša tie najnáročnejšie tituly. A žne úspechy aj na tých najrenomovanejších – vo Viedni, Paríži, Berlíne, Hamburgu, Zürichu, Istanbule či Tokiu. „Unikátom je tiež 28-ročná spolupráca s Viedenskou štátnou operou, zbor s ňou odspieval 130 predstavení,“ približuje aktuálny zbormajster Jozef Chabroň.

Mimochodom, viete, čo svetových dirigentov dostáva na Slovenskom filharmonickom zbore (popri kvalite ako takej) najviac do kolien? Jeho unikátna farba, presnejšie farba jeho zvuku. „Je v ňom prítomná obrovská vľúdnosť, čo zrejme súvisí so slovanskou mentalitou. Keď to trochu zjednoduším, väčšina svetových zborov má jednoducho o čosi chladnejší zvuk.“

Výnimočne a capella
Práve túto unikátnu farbu si budú môcť vychutnať návštevníci slávnostného koncertu, ktorý sa pri príležitosti 70. výročia vzniku zboru koná v piatok 19. februára o 19. hodine v Redute viac ako inokedy. Pôjde totiž o jednu z mála príležitostí vypočuť si Slovenský filharmonický zbor samostatne, teda nie v kombinácii s orchestrom Slovenská filharmónia či Slovenským komorným orchestrom. „V prvej polovici koncertu zaznejú duchovné skladby, najvýznamnejšie tituly zborovej literatúry, a tá druhá bude venovaná svetským skladbám, odľahčeným a veľmi efektným, výlučne od slovenských skladateľov,“ opisuje Jozef Chabroň.

Na koncert sa oplatí zavítať aj z iného dôvodu. Napríklad preto, aby človek počas koncertnej prestávky zistil, čo všetko sa na pôde Slovenskej filharmónie vlastne deje. A s prekvapením sa dozvedel, že koncerty sa tu hrajú každý deň a nechýbajú ani populárne, takzvané overcrossové projekty. „Teda kombinácia klasiky s iným žánrom, napríklad filmovým umením, je v súčasnosti veľmi populárna,“ objasňuje Mariana Kušková. „Najmä koncerty filmovej hudby sa prakticky okamžite vypredajú. Sú efektné, striedajú sa v nich pasáže búrlivé, temperamentné a dobrodružné, ktoré vzápätí vystrieda niečo nežné, nostalgické, napríklad Schindlerov zoznam. Ide pritom výlučne o kvalitnú hudbu z pera renomovaných skladateľov,“ dodáva.

Počas koncertu. Snímka: Ján Lukáš

Atraktívne sú najmä pre mladé publikum, ktoré je pre organizátorov tou najväčšou výzvou: práve z nich sa totiž môžu stať pravidelní návštevníci. No hoci záujem o klasickú hudbu veľmi jemne klesá, stále sa nájde dostatok titulov, ktoré zaručene vypredajú sálu. „Carmina Burana, Verdiho či Mozartovo Rekviem alebo Čajkovského koncert pre klavír a orchester č.1 b mol,“ vymenúva najväčšie vychytávky manažérka zboru.

Rekviem aj Zdravica
Inak, je zaujímavé, že práve Rekviem od Giuseppe Verdiho zaznelo aj na programe úplne prvého koncertu Slovenského filharmonického zboru. Písal sa 2. november 1947, zbor, v tom čase ešte nazývaný Miešaný zbor Československého rozhlasu, mal za sebou prvý rok fungovania. V tom období v ňom ešte pôsobilo aj mnoho amatérskych spevákov a venoval sa nahrávacej činnosti na pôde rozhlasu.

Renomé mu však rástlo veľmi rýchlo a už v 70. rokoch sa vypracoval na najvyššiu špičku. Samozrejme, popri tom sa musel pasovať s totalitnou cenzúrou, ktorá neobišla ani klasickú hudbu. „Takmer vôbec sa nemohla hrávať cirkevná hudba a vznikalo tiež mnoho diel na komunistickú objednávku,“ objasňuje Mariana Kušková a dodáva, že úplne prvé dielo, ktoré si Slovenský filharmonický zbor zaspieval po boku orchestra Slovenskej filharmónie, bola Zdravica pre Stalina. Aj vďaka početným zájazdom, ktoré sa nevyhýbali ani západnej Európe, však dokázal neustrnúť a naopak – napredovať.

A v tomto trende pokračuje aj sedemdesiat rokov po svojom vzniku. Príďte si to overiť, sezóna je v plnom prúde.