22.01.2016, 13:38

Picasso sa spojil so Slovákom a Maďarom

V Pálfyho paláci Galérie mesta Bratislavyje medzinárodná výstava obrazov z tvorby troch výtvarníkov Lajosa Szalaya, Kolomana Sokola a Pabla Picassa.

Picasso sa spojil so Slovákom a Maďarom

Expozícia v jedenástich miestnostiach je prehliadkou ich reprezentatívnej tvorby. Okrem obrazov má Picasso osem keramických tanierových objektov s názvom Býčie zápasy. Všetky obrazy sú prevažne s figuratívnou tematikou. Sú to drevoryty, perokresba, lept, tempera, gvaš, litografia, akvarel alebo sú vytvorené kombinovanou či inou výtvarnou technikou.

"Je to výnimočná výstava dvoch stredoeurópskych umelcov s velikánom 20. storočia, aby sme ukázali, že tu boli autori, ktorí spĺňali najvyššie európske kritéria. Hľadali novú formu aj obsah v dielach a prinášali nové výtvarné vízie. Je to náročný projekt, prvý spoločný, ktorý po našej premiére bude v Budapešti a iných mestách," na uviedol dnešnej tlačovej konferencii kurátor výstavy za slovenskú časť a riaditeľ GMB Ivan Jančár.

Podľa neho je až zvláštne, koľko styčných bodov môžeme nájsť medzi dielami Szalaya a Sokola, ktorí sa pravdepodobne nikdy nestretli a svoju tvorbu zrejme ani nepoznali. Zachytávali tep doby, citlivo reagovali na aktuálnu sociálnu situáciu, bytostne sa ich dotýkali utlačovaní a ubiedení ľudia. Boli brilantnými až renesančne vybavenými kresliarmi a bytostnými figuralistami. Ich témy sú rodina, ženské akty, kone, býky, erotické motívy, vzťahy medzi ľuďmi. Pri hľadaní ideálu krásy sa u nich spája telesná krása s duševnou. Blízke sú im biblické témy, u oboch nachádzame motívy Dona Quijota ako symbolu márneho boja s veternými mlynmi. Ovplyvnili viacero generácií umelcov v krajinách, kde pôsobili a ich tvorba presahuje teritóriá rodných krajín.

Aj historička umenia Lilla Szabó z Národnej galérii v Budapešti potvrdila veľa spoločného v živote a tvorbe výnimočného predstaviteľa maďarskej kresby Lajosa Szalaya (1909–1995) a veľkej postavy slovenskej grafiky Kolomana Sokola (1902–2003). Okrem toho, že obaja emigrovali do Ameriky ich tvorba vychádza z rovnakého geografického a duchovného prostredia, pričom osudy oboch umelcov ukrývajú až šokujúcu paralelu. Výstava sa snaží odkryť osudy, zmýšľanie, príbuzné umelecké názory tiež štylistické a tematické podobnosti, no zároveň špecifické odlišnosti ich tvorby, a to všetko v medzinárodnom kontexte. "Obaja pracovali určitý čas v Paríži a v rozhovoroch sa vyjadrovali k Picassovi. Keď mal Sokol v roku 2005 výstavu v Národnej galérii v Budapešti, napadlo ma urobiť spoločnú výstavu týchto troch velikánov," pripomenula maďarská kurátorka. Zároveň sa priznala, že výstavy Sokola a Picassa videla v Bratislave.

Podľa Jančára tvorba Kolomana Sokola a Lajosa Szalaya mala viacero spoločného aj s umeleckým gigantom Pablom Picassom (1881-1973). Jeho kubizmus Sokola ani Szalaya neovplyvnil, boli to skôr hraničiace otázky života a smrti, odcudzenosti a lásky, ktoré ich všetkých spájali. "Spoločná výstava ich diel bola príliš lákavá, aby sme túto možnosť nevyužili a nepoukázali na skutočnosť, že aj mimo hlavných centier umenia sa môžu objavovať výnimočne zaujímavé umelecké solitéry, akými boli nesporne Koloman Sokol a Lajos Szalay," dodal Jančár. Koloman Sokol emigroval v roku 1948 do Ameriky a už sa na Slovensko nevrátil. Lajos Szalay odišiel do Argentíny a v roku 1988 sa s manželkou vrátil späť do Maďarska.

Na výstave, ktorá potrvá do 13. marca, sa podieľa maďarská nadácia Kovács Gábor Art Foundation, ktoré vlastní zbierku približne 500 diel Lajosa Szalaya.