Autor knihy o bankrote pre HN: Pôžička by mala byť trestný čin. Ako korupcia

Má firmu, ktorá zbankrotuje za vás. Vlani vydal knihu Bankrot. Chcete prežiť? a čitatelia ju ocenili ako knižný debut roka. Vladimír Strýček

Knihu Bankrot. Chcete prežiť? ocenili samotní čitatelia. Čo im radíte?
Dávam jednu základnú radu: aby sa nezadlžovali.

Na dlh však žijú takmer všetci...
Keď vstupujú do ekonomického života, majú veľmi zvážiť, či k tomu hneď potrebujú nový byt, nové auto a zariadenú domácnosť. Viem, že to každého láka, ale každý by mal žiť podľa toho, koľko si zarobí. Riešením je na začiatku možno aj prenájom, kým si dosť nezarobí, ale, samozrejme, treba pracovať.

V čase krízy to však často bez pôžičky nejde, máte nejaké ďalšie východisko?
Východisko je v zmene chápania ekonomiky. Ekonomika a hospodárstvo sa musia zmeniť, musí nastať tiež určitá plánovitosť. Trh nie je všemocný a ekonomika funguje na zadlžovaní mladej generácie, ktorá pod ťarchou dlžôb získava určitú neslobodu. Ekonomické vzťahy by sa mali zladiť do takej pozície, aby pôžička nebola hlavný ekonomický nástroj fungovania ekonomiky.

A ako si to predstavujete?
Vyslali sme v našej knihe vedecký názor, že pôžička by sa mala stať trestným činom. Kto požičia peniaze, aj kto pôžičku prijme. Mal by to byť taký trestný čin ako korupcia.

Dosť utopická predstava, nemyslíte?
Ono to možno vyzerá dosť utopicky, ale každý by mal žiť len za to, na čo má. Prišlo by k zreálneniu cien, pretože aj ceny nehnuteľností sú také obrovské preto, lebo dostanete hypotekárny úver. Pokiaľ by neexistoval, tak cena bytu by musela zodpovedať jeho skutočnej hodnote a bola by podstatne nižšia.

Pre poskytovateľov pôžičiek by to malo existenčné následky...
Je tu určitá skupina subjektov, ktorá z toho žije a, povedzme, že ovláda finančný kapitál, sú to práve banky a ďalšie finančné spoločnosti, ktoré žijú z úrokov, na ktoré pracujú tí mravčekovia, ktorí dostali pôžičku.

Kedy si myslíte, že by mohlo niečo také fungovať?
Nehovorím, že táto myšlienka je naplniteľná v tomto období, ale prirovnal by som to k rímskemu cisárovi Cézarovi, ktorý by neveril, keby mu niekto povedal, že bude existovať mobilný telefón. Vývoj ekonomiky a ľudstva, pokiaľ nepríde k nejakej všeobecnej katastrofe, bude smerovať raz k tomu, že nebudú existovať pôžičky.

Čo vás viedlo k napísaniu príručky o tom, ako prežiť bankrot?
V súčasnosti sa zadlžuje celý štát, a tým sa zadlžuje každý občan, mladí ľudia si berú hypotéky, láka ich konzumný spôsob života, všetko chcú hneď mať a do podnikania sa vrhajú ľudia, ktorí nie sú na to úplne disponovaní. Potom príde k situácii, že nemôžu splatiť svoje dlhy, čo je veľmi nepríjemné. Touto knižkou som chcel odkázať, aby sa ľudia nezadlžovali.

Ale potom by vaša firma stratila klientov?!
My tiež zakladáme obchodné spoločnosti, takže nemáme problém hneď sa preorientovať, aby sme pomáhali štartovať podnikateľom. V knihe spomínam smernicu Európskej únie, volá sa „politika druhej šance“, čo znamená nezatratiť úplne ľudí, ktorí boli v podnikaní neúspešní, alebo skrachovali, ale dať im v živote ešte jednu možnosť, aby sa mohli postaviť znova na nohy.

Zvládnu to?
Už budú poučení z neúspechu, a to by mohlo byť základom pre ich ďalší úspech.

Ide vo vašej knihe len o ekonomicko-právne rady, alebo sa venujete aj psychologickej stránke bankrotu, ktorá je citlivá zvlášť pri osobných bankrotoch?
Knižka je aj sondou do psychológie bankrotu a naznačuje i určité narušenie medziľudských vzťahov, ktoré s tým súvisí. Človek musí mať nejaké reálne východisko, často ho hľadá v samovražde, stávajú sa z týchto ľudí bezdomovci, len preto, že tlak veriteľov je neznesiteľný. Štát prijal už určité opatrenie na to, aby sa človek z tohto procesu mohol dostať a vrátiť sa do normálneho života bez dlhov.

Zaznamenali ste v čase krízy viac klientov?
Čo sa týka množstva, nepovedal by som, že sme zaznamenali nejaký výrazný nárast, ale skôr sa to prejavuje v tom, že v minulosti to mohli byť špekulatívne likvidácie spoločností, alebo to boli likvidácie spoločností, ktoré neboli až také zadlžené alebo úplne nezbankrotovali. Dnes je situácia taká, že našimi klientmi sú prevažne podnikatelia, ktorí skutočne reálne ťažkým spôsobom zbankrotujú, so všetkými dosahmi, ktoré to má.

O aké firmy ide?
Sú to prevažne stavebné spoločnosti, tie, ktoré sú poddodávateľmi veľkých investorov, potom sú to dopravné a špedičné spoločnosti.

S akými reakciami na knihu ste sa stretli?
Bol som prekvapený, že všetky recenzie boli veľmi pozitívne, že ľudia nezávisle odo mňa túto knižku dobre hodnotili. Záujem ľudí možno vyvolalo aj to, že bola moja osoba v minulosti značne kriminalizovaná a prezentovaná v negatívnom svetle určitými ľuďmi v médiách.

A čo odborná verejnosť?
Veľký záujem je na právnických fakultách, záujem majú študenti aj podnikatelia, veľmi dobrý ohlas mala kniha u právnikov, ktorí sa zaoberajú touto problematikou. Mal som ponuku už aj z Francúzska a Česka na preklad knihy, čo som odmietol, pretože bola koncipovaná na slovenský právny systém.

Chystáte po nečakanom úspechu pokračovanie?
Mám niekoľko nápadov, povzbudilo ma to, pretože som nečakal, že tento žáner a táto kniha dosiahne taký úspech. Vyšla v aktuálnom čase, keď vznikla hypotekárna, celosvetová kríza, ktorá je dnes hlavnou témou všetkých politických zoskupení v štáte, každý chce riešiť krízu, veľa ľudí je zadlžených a nevedia sa z toho dostať, prebehlo tu niekoľko škandálov zbankrotovaných spoločností, keď ľudia prišli o prácu aj o peniaze. Vyšla vo vhodnom čase, a preto si aj myslím, že po nej veľa čitateľov siahlo. A či bude pokračovanie? Jedno nosím v hlave a možno vyjde.

O čom bude?
Bude sa týkať korupcie.