StoryEditor

Do Londýna sa vrátila vojna

20.07.2006, 00:00
Prvá výstava na svete, ktorá mapuje modernizmus vo všetkých oblastiach umenia vás ohromí. Prechádzate sa po londýnskej galérii a neustále sa pýtate: prečo chceli ľudia ďalšiu vojnu, keď mali toto všetko?

Dnes, na začiatku 21. storočia, je náš vzťah k modernizmu zvláštne ľahostajný. Veci okolo nás sú s týmto štýlom pritom úzko spojené: budovy, v ktorých žijeme. Stoličky, na ktorých sa vozíme po kancelárii. Grafický dizajn, ktorý nás sprevádza na každom kroku. Každý deň sa dotýkame modernizmu a ani o tom nevieme.

Krásny nový svet
Modernizmus vznikol v čase, keď svet sníval o živote bez konfliktov, konzumu a sociálnej nerovnosti - na prahu prvej svetovej vojny a revolúcie v Rusku. Nebol to jednotný štýl, skôr zbierka ideí: jeho zástupcovia odmietali históriu, verili technológii a strojom a spájala ich utopická predstava, že budujú lepší svet. Londýnska výstava, prvá svojho druhu na svete, spojila modernizmus v celej jeho šírke - architektúra, interiér, nábytok, produkty, grafický a módny dizajn, maľba, socha, film, fotka, plagáty - všetko reflektuje to zvláštne medzivojnové obdobie. Roky 1914 - 1939, ktoré výstava mapuje, boli v Európe také neuveriteľne umelecky plodné, až sa nechce veriť, že sa ľudia dali "vlákať" do ďalšej vojny.

Hľadanie utópie
Pritom po prvej svetovej vojne už nikto nechcel, aby sa niečo také opakovalo. Prevládla myšlienka, že celý svet treba prerobiť. Umenie malo priamo zasahovať do života. Dizajnéri sa zamerali na najbežnejšie veci života - oblečenie, nábytok, domy, všetko vymysleli odznova pre nový lepší život. Obľúbeným kusom nábytku bola stolička, doslova stovky architektov a dizajnérov produkovali stoličky. Najskôr bol modernizmus experimentálny, ale od roku 1925, keď sa svet ekonomicky pozviechal, presunul sa zo zošitov do skutočnosti. Dizajnéri vyrábali diela pre masový trh a niektorí sa dokonca prispôsobili aj požiadavkám fašizmu. Všetko pod zástavou hľadania ideálnej spoločnosti.

Ford umelec
Veľkou medzivojnovou témou bolo bývanie. Architekti riešili nové spôsoby stavania domov, ktoré by boli lacné a pritom kvalitné. Začali sa používať nové, lacnejšie materiály, ako sú oceľ, kamene, sklo. Každý materiál mal pre nich vlastný príbeh: obdivovali oceľ pre jej nepoddajnosť, kameň pre jeho odpor a sklo pre svetlo, ktoré cez seba prepúšťalo. Obhajoba masovej továrenskej produkcie (fordizmus) im dovolila aplikovať túto ideu na všetko - od produkcie kuchynských liniek po produkciu umenia. Za súčasť sveta strojov boli považované aj budovy, fotografie či dokonca človek. Aj oblečenie, ktoré prezentovali módni návrhári, sa podobalo na montérky alebo strojovo vyrábané obleky.

Kult trhu
Svetová vojna a epidémie chrípky a tuberkulózy, ktoré po nej nasledovali, zabili milióny ľudí. Všetci sa začali zaujímať o zdravie. V praxi to znamenalo, že budovy mali byť modernejšie a svetlejšie so zabudovanými kúpeľňami, kuchyňami a telocvičňami. Všade na plagátoch sa vynímali postavy gymnastov či tanečníc. Tie obrázky však neboli len o zdraví, vždy súviseli s politikou a spoločnosťou.
Krásnym príkladom je slávna abeceda z dielne Vítězslava Nezvala, kde jednotlivé písmená zobrazujú gymnasti. Po roku 1930 sa modernizmus stal súčasťou každodenného života. Bol to štýl a prijal ho aj trh, modernizmus sa teraz "povinne" používal v reklamách, obchodoch, výrobkoch.

Politika
V 20. rokoch bol modernizmus spojený s ľavicovou politikou, v priebehu desaťročia sa však rozplynul do celého politického spektra a spojil sa dokonca s diktatúrami. Preto mnoho umelcov emigrovalo z Európy do Ameriky, Veľkej Británie, Južnej Afriky či Argentíny, kde sa modernizmus rozvíjal vlastnými smermi. Fašistické Nemecko modernizmus najskôr zakázalo, neskôr jeho nápady využívalo vo svojej propagande. V Rusku roku 1931 vyhlásil Stalin súťaž na Palác Sovietov. Prihlásilo sa 400 architektov z celého sveta. Aj Mussolini mal modernizmus rád - bol pre neho symbolom pokroku. Aby zdôraznil svoju vášeň pre modernizmus, často o fašizme hovoril ako o "dome zo skla". Výstava v Londýne, ktorá trvá už len do 23. 7., ukazuje vzájomné prepojenie medzivojnovej politiky a umenia, kde jednu z hlavných úloh hralo aj Československo. Môžeme len dúfať, že bude putovná.

menuLevel = 2, menuRoute = style/kultura, menuAlias = kultura, menuRouteLevel0 = style, homepage = false
25. apríl 2024 12:30