V Bratislave mal v utorok 7. novembra slávnostnú premiéru nový slovenský film DOGG. Tvoria ho štyri rôzne poviedky, ktoré pracujú s emóciou strachu a úzkosti cez optiku štyroch rôznych režisérov.
Vizuálne spracovanie a filmový jazyk sa vymyká štandardu, ktorý doteraz mali možnosť vidieť diváci v slovenských filmoch. Psychothriller prináša do kín od 9. novembra spoločnosť Azyl Production a Continental film.
Tvrdý slovenský psychotriler
Štyria režiséri, štyria scenáristi a štyria kameramani vytvorili bizarnú ilúziu napätia a rôznorodej úzkosti v samostatných príbehoch. Strach z viditeľného aj neviditeľného, jeho schopnosť morfovať sa do nových tvarov, je základnou ideou filmu.
Poviedka Duet divákov konfrontuje s aktuálnou hrozbou narastajúceho terorizmu a strachom z neznámeho. "Ľudí sme nechceli v kine strašiť ani šokovať. Rozhodli sme sa hľadať skôr vnútorný strach, ktorý je dnes prítomný v spoločnosti," hovorí Slavomír Zrebný, režisér úvodnej poviedky, v ktorej si zahrala Monika Hilmerová.
"Konkrétne sme mali na mysli strach, ktorý vychádza aj z čoraz častejších teroristických útokov. Premýšľali sme, ako sa tento strach rodí, ako mení naše správanie a najmä, ako je možné sa od neho oslobodiť," dodal.
"Bez príkras v celom svojom hnuse"
V poviedke s názvom Opus Dei sa divák ocitne v hororovom príbehu, v starom opustenom dome, ktorý skrýva temné tajomstvo z čias druhej svetovej vojny. Tretia poviedka Grassvater s výjavmi z východného Slovenska, prezentovanými expresívne, "bez príkras v celom svojom hnuse", je podľa tvorcov najkontroverznejšia.
"Drogy, mafia, intrigy a panoptikum postáv vás prenesie do prostredia, z ktorého sa vám zdvihne žalúdok," odkazujú divákom. Štvrtá poviedka Game, v ktorej si zahral hlavnú postavu Marián Mitaš, nastoľuje otázku, kde sa končia hranice televíznej zábavy a či by sme sa vedeli zabávať aj na smrti v priamom prenose.
O réžiu, jednu z kamier, artdirection, grafické elementy a animácie sa postaral talentovaný Jonáš Karásek. Režisér divácky úspešného filmu Kandidát (2013) je v prípade poviedkovej snímky spolutvorcom aj námetu a podpísal sa pod väčšinu filmovej produkcie.
"Použili sme veľmi široký diapazón kamier. Ale najzaujímavejšie je to, že celý film je vo vymyslenej reči, v takom babylonskom esperante," uviedol režisér filmu, v ktorom sú použité okrem záberov z Bratislavy a Viedne aj zábery zo Ženevy, Paríža, Tenerife, Tokia, Osaky a ďalších miest.
Producent Maroš Hečko prízvukuje, že poviedky sú veľmi rozdielne vo výbere žánru. "Slavomír Zrebný urobil psychologickú drámu. Viliam Csino paródiu hororu s komediálnymi prvkami. Enrik Bistika silne štylizovanú parodickú gangsterku z východného Slovenska a Jonáš Karásek dokonca úzkostné sci-fi," vysvetlil s tým, že každý režisér má rozdielne tempo rozprávania.
"Začíname pomaly, aby sme to v poslednej poviedke roztočili ako na karuseli. DOGG je taká malá vizuálna jazda."
